15
Keď som zaparkoval služobný voz pred svojím činžiakom, čakalo tam policajné auto.
Jeden z policajtov vystúpil a podišiel ku mne.
„Lam?“ spýtal sa.
„Áno.“
„Seržant Sellers sa chce s vami zhovárať.“
„Už som sa s ním zhováral.“
„Chce sa s vami zhovárať ešte raz.“
„Musím všeličo vybaviť a…“
„Naštartujte a poďte za nami.“
Znovu som nasadol do služobného auta.
Policajt za volantom naštartoval motor. Druhý vzal mikrofón a oznámil dispečerovi, že Lam už ide.
„Držte sa za nami. A nijaké fígle,“ napomenul ma policajt.
Sledoval som policajný voz.
Zamierili sme k Rhoda Avenue. Približne v druhej tretine cesty sa ku mne zboku prisunulo ďalšie policajné auto. Na prednom sedadle boli dvaja policajti. Na zadnom sedel seržant Sellers.
Zatisli ma k chodníku.
Sellers vystúpil a prisadol si ku mne.
„Choďte ďalej,“ prikázal. „Držte sa toho predného policajného voza.“
„O čo ide?“ spýtal som sa.
„O ten váš nápad, ktorý ste sa mi pokúšali nahučať, že totiž Archer je zapletený do veci,“ zavrčal.
„A to bol môj nápad?“
„Veru áno, váš, a je to chorý nápad.“
„Prečo je chorý?“
„Archer sa kamaráti s istým členom policajnej komisie. A chlapče, ten ma vyťahal za uši. Nielen preto, lebo som kládol otázky osobného rázu, ale aj zato, lebo som si vás priviedol na oficiálny výsluch.“
„Tak čo podnikneme?“
„My nepodnikneme nič. Teraz podnikám ja.“
„A čo podnikáte?“
„Znovu sme si podebatovali s tým taxikárom. Povedal kopu vecí, ktoré nám chcel zatajiť.“
„A práve sa na ne rozpamätal?“
„Veci, ktoré vám vonkoncom nebudú po chuti,“ zdôraznil. „Zazrel tam zaparkovaný voz vašej agentúry. Údajne ste dávali Marilyn Chelanovej signály. Myslí si, že ste ju odviezli svojím vozom domov.“
„Šibe mu. Prečo nepočkal?“
„Na koho?“
„Na Marilyn či na osobu, ktorú viezol.“
„Preto, lebo ho poslala voľakde do hája. Pripúšťam, že sa mi ten chlapík nepozdáva. Nepáči sa mi, že nám chcel tajiť, no medzitým zmäkol. Keď Jeanette Lattyová potrebovala taxík, zvyčajne volala jeho. Jasne šípil, čo sa tam robí. Keď identifikoval Marilyn po prvý raz, hral sa na neviniatko. Všetko sme z neho vytiahli. Chlapík teraz vraví pravdu.“
„Na druhý raz?“ spýtal som sa.
„Choďte ďalej,“ odsekol, „rozmýšľať budem ja.“
Chvíľku sme šli mlčky, potom povedal: „Tvrdíte, že ste zabočili na nájazd pred akýmsi domom, chvíľu ste tam čušali, potom ste sa pokúsili zmiznúť a náhodou ste naďabili akurát na hliadkové auto.“
„Správne.“
„Kde ste boli skrytý?“
„Po prvý raz na nájazde. Myslím, že adresu vám neviem udať. Ale keď prídeme k tomu domu, pravdepodobne ho spoznám.“
„Prídeme ta,“ ubezpečil ma. O chvíľu sa spýtal: „Videli ste tam niekoho?“
„Keď som zabočil na prvý nájazd, vyšiel z domu akýsi chlap. Tváril som sa, že kohosi hľadám. Správal sa trochu podozrievavo, tak som stade vyšiel a zaparkoval som na ulici.“
„Ako ďaleko to bolo od Rhoda Avenue, od domu, kde bývala Jeanette Lattyová?“
„Hádam šesť blokov.“
„Azda pri ústí uličky, skade ste videli Lattyovej dom?“
„Ale čerta.“
„Tu zabočt…
Erle Stanley Gardner
Recenze
Zatím zde nejsou žádné recenze.