7
Keď som vošiel do prijímacej haly, dvere mojej pracovne boli otvorené a Elsie Brandová sedela tvárou obrátená k nim. Mierne posunula stoličku, aby som ju zbadal, len čo vojdem do prednej miestnosti.
Zdvihla ku mne ľavú dlaň a zlomok sekundy ju tak držala.
Nepochopil som síce, čo mi signalizuje, no to, že odsunula stoličku o pár centimetrov doľava a pritisla na dvere pracovne, aby zostali otvorené, mi naznačilo, že niečo visí vo vzduchu.
Zastal som, akoby som si bol zrazu uvedomil, že som zabudol vhodiť mincu do parkovacieho automatu, a zvrtol som sa k dverám vedúcim na chodbu. Chcel som vyjsť, zatelefonovať Elsie a zistiť, o čo ide.
Vyšiel som z dverí, no keď som bol na polceste k výťahu, začul som za sebou kroky. Zneli náhlivo, cieľavedome a autoritatívne.
„Moment, štuplík.“
Bol to hlas seržanta Franka Sellersa.
Obrátil som sa a zatváril som sa nápadne prekvapene: „Vitajte, Frank.“
„Idete niekde?“ spýtal sa.
„Len som si chcel dačo skontrolovať v aute.“
„Je to súrne?“
„Nie mimoriadne.“
„Môže to počkať?“
„Áno, istotne to môže počkať, ak vy niečo chcete.“
„Výborne, tak poďte dnu. Chcem sa s vami pozhovárať.“ Vošiel som za ním do kancelárie.
Sellers sa spýtal Elsie Brandovej: „Mávate tie dvere vždy otvorené?“
„Nie,“ povedala. „Bolo… tu trocha dusno.“
„Prečo tu bolo dusno?“
Kým Elsie stihla odpovedať, vysvetlil som: „Na vine je tá vaša cigara, ktorú ustavične obhrýzate. Elsie je alergická na vypáchnutý tabakový dym.“
„Ach, tak,“ precedil, vytiahol dožuvaný ohorok cigary z úst a zamyslene naň pozrel. „Toto predsa nepáchne. Veď ani nehorí.“
„Vy si možno myslíte, že ten ohorok nepáchne. Máte totiž necitlivý nos.“
„Ale fuj,“ uľavil si. „Niekto žuje žuvačku, ja rád žujem cigaru. Nikomu to neublíži. Dočerta, čo ste mali za lubom, keď ste nechali tie dvere otvorené?“
„Elsie vetrala.“
„No dobre. Poďte dnu a sadnite si. Viem, že z vás nič nevytiahnem. Prečo ste ma čakali?“
„Nečakal som vás.“
„Okej, štuplík. Včera v noci ste sa preháňali po Rhoda Avenue. Dočerta, čo ste mali za lubom?“
„Pracoval som.“
„Na čom ste pracovali?“
„Dalo by sa povedať, že šlo o kapitálovú investíciu.“
„V akom smere?“
„Tak dobre, nalejem vám čistého vína. Na severnom úseku La Brey som počul zrážku a videl som, že akýsi chlap stade frčí. Blyslo mi hlavou, že to je asi svedok, ktorý sa nechce zamiešať do veci, a pomyslel som si, že by azda bolo dobre, čiste zo zásady, zistiť si toho chlapíka.“
„Kto to bol?“
„Neviem.“
„Kde bola tá nehoda?“
„Na severnom úseku La Brey.“
„Kedy?“
„Krátko po desiatej.“
„A vy ste prenasledovali tohto svedka, čo chcel ujsť smerom k Rhoda Avenue?“
„Správne. Udržiaval som dosť veľký odstup.“
„Kto to bol?“
„Neviem.“
„Aké číslo malo jeho auto?“
„To vám nemôžem povedať.“
Sellers pozrel na mňa a poznamenal: „Vy by ste predsa nikoho nesledovali taký kus cesty a potom sa nepriblížili natoľko, aby ste si ho mohli dobre obzrieť. Ako vyzeral totiž ten vodič?“
„Neviem.“
„Včera v noci ste udali policajtom číslo.“
„…
Erle Stanley Gardner
Recenze
Zatím zde nejsou žádné recenze.