39
To bolo iba otrkávanie, iba detské zahrievacie kolo. Braňo dostal letmý kriminalistický bozk a trochu materiálu na premýšľanie. Nikto ešte nevytiahol tajné zbrane a chalani ani netušili, ako im domovky doplnia zbrojný arzenál.
Ako prvá prišla partia z bytu, kde chodili Borbelovci iba polievať kvety. Byt starého Borbela. Nepriniesli nič. Hlavný stan bol v kancelárii Mayora a práve preberali detaily neúspešnej domovej prehliadky. Prítomný bol aj vyšetrovateľ major Musitz, jeden z posledných starých vyšetrovateľov, pozostatkov z deväťdesiatych rokov. Bola to garnitúra skúsených vyšetrovateľov, ktorí sa ešte stále správali ako policajti. Riaditeľ oddelenia vyšetrovania ho poslal naschvál, lebo keď si vypočul informácie od Mayora, pochopil, že prípad si vyžiada nadhľad a toho noví neskúsení vyšetrovatelia schopní neboli. S Musitzom chcel robiť každý kriminalista, bol rýchly, schopný a nebál sa ísť do rizika. Poznal prokurátorov a vedel zariadiť veľa nezariaditeľných vecí. Ak on povedal, že ide obviňovať, tak to na obvinenie bolo, a ak povedal, že sa nedá, tak sa naozaj nedalo. Chalani z oddelenia vrážd najradšej robili s ním.
Teraz iba sedel v rohu, popíjal kávu, fajčil a čakal, kedy príde jeho čas. Z toho, čo rozprávala prvá partia, bolo jasné, že jeho čas ešte neprišiel.
Lenže prišla druhá partia z Heydukovej, kde býval iba Braňo. Vedúci skupiny položil na stôl igelitové vrecko s pištoľou.
„Zavoláme Burgera a celú partiu, počkajte.“ Prišli Burger, Krauz a Chosé a ticho si sadli do rohu. „Tak spustite,“ vyzval vedúceho prehliadajúcej skupiny Mayor.
„V spálni v skrini sme našli pod tričkami pištoľ. Je to čezeta päťdesiat, ráže sedem šesťdesiatpäť milimetra. Bol v nej zásobník so štyrmi nábojmi a jeden v komore. Pištoľ je už vybitá a máte ju na stole. V nočnom stolíku sme našli dve škatuľky nábojov. V šatníku pod ťažkými kuframi bola schovaná táto kožená taška,“ Mayorovi na stôl položili igelitové vrece s taškou, „je to ručná práca, čistá koža a nad prackou je ručne vyšité meno Edo. Je to robené na objednávku k nejakému sviatku, to je vidieť. Vyrabovali sme ju a obsah je tu,“ a na stôl položil spisy a malé igelitové vrecko. „V tom vrecku nájdete všetko možné na falšovanie dokumentov. Pečiatky, podušky, malé kovové nástroje v tvare špachtlí a pinzety a čojaviemčo. Komu to patrí, je profesionálny falšovateľ, toľko materiálu pokope ste ešte nevideli. Tie dokumenty sa týkajú nejakej firmy Terranova a konateľa Jókaya alebo Révaya... neviem presne, tam to máte napísané. Hovno rozumiem ekonomickej kriminalite, ale myslím si, že ak to zoberú do rúk ekonómovia, budú nadšení. Je tam kompletný zoznam osôb a firiem, ktoré zničili, vyrabovali, alebo prinútili k spolupráci, a v notese je zoznam osôb, ktoré spolupracovali. Pozrel som si iba pár strán, ale som si istý, že budete musieť volať ministra vnútra. Tie mená sú dosť známe z obrazovky a niektoré hnutia a národné strany budú mať čo vysvetľovať. Ide tam o strašné pozemky a strašné prachy, a keď ide o pozemky a prachy... tak som to radšej zavrel a ďalej neštudoval. To je asi všetko. Nezúčastnené osoby prehliadku podpísali a s obsahom zápisnice súhlasili.“
„Chceš pusu teraz, alebo nadránom jazýčkovú?“ spýtal sa Krauz.
„Od teba poldeci, bozkávam iba funkcionárov od okresného riaditeľa vyššie.“
Vyšetrovateľ Musitz sa postavil, prezrel si stopy a rozhodol.
„Zober si to do kancelárie, všetko spracovať, prepísať do zápisnice a spracovať dožiadania na expertízny ústav. Dnes domov nejdete. Ráno to musím mať na stole. Pán Borbel bude mať problémy nielen pre nezákonný výber financií, ale aj pre nedovolené ozbrojovanie. Dám ho do cely, to je už isté, a ak nájdete ešte niečo, podám návrh na väzbu a budete ho mať k dispozícii, kedy len budete chcieť.“
Mayor spokojne zamlaskal. Prípad sa vyvíjal celkom dobre.
Zazvonil telefón. Všetci stíchli. Mayor zodvihol. „Mayor, počúvam... tak ho privezte.“ Položil.
„Ďalší úspech. Partia v rodinnom dome našla v pivnici muža. Vezú ho sem.“
„A M…
