24
Krauz vybehol o poschodie vyššie. S vedúcim ekonomickej kriminálky spolupracovali roky. Zaklopal, ale na výzvu nečakal, vpadol mu do kancelárie ako do svojej.
„Čau.“
„Vitaj.“
Krauz si sadol bez vyzvania a počkal, kým šéf vypol mariáš. Až potom sa odvrátil od monitora a začal sa mu venovať.
„Vieš o tom, že na vyšetrovačke už niekto vymyslel uznesenie o začatí trestného stíhania ako tapetu na obrazovke?“ spýtal sa Krauz, keď videl, ako sa prichytený šéf ekonomickej kriminálky ksichtí. „Jednoducho môžeš hrať akúkoľvek hru, klikneš a na monitore sa ti objaví uznesenie a si za vodou. Neexistuje šéf, ktorý by to od dverí k tvojmu stolu stihol skorej, ako to stihneš ty.“
„Nie sme na vyšetrovačke, a okrem toho ja nehrám hry pre zábavu. Preveroval som si psychologickú závislosť niektorých svojich podriadených od elektronických hier, to je všetko. Ja som čistý.“
„Tak prečo mi to vysvetľuješ, na nič som sa ťa nepýtal. Čistý pán.“
„Tiež pravda, tak čo chceš?“
„Pomôcť.“
„Nepotrebujem.“
„Ja potrebujem pomôcť.“
„Nemáme. Jedno auto je v oprave, druhé sme požičali na majetkovú kriminálku a na troch jazdíme a ešte máme aj poobednú službu, takže sme vyťažení do tla. Auto ti nedám. Štyroch ľudí mám v tíme, dvaja sú na maródke a s ostatnými ledva pokrývam služby. Ani ľudí ti nedám. Ešte niečo?“
„Ako sa máš?“
„V pohode. Riaditeľ mi už tretíkrát škrtol zvýšenie osobného príplatku, naposledy som sa to dozvedel dnes ráno na porade. Zdám sa ti nasratý?“
„Nie.“
„Tvoja chyba, vzhľadom na odslúžené roky by si mal lepšie poznať vonkajšie príznaky zúrivosti.“
„Už spoznávam.“
„Takže vieš, že máš už iba tri minúty.“
„Potrebujem starý spis.“
„Dve.“
„Pozývam ťa po fajronte na pivo. Platím.“
„Zastavujem stopky.“
„Tu máš číslo spisu z tretieho okresu. Čo je s ním a kde je teraz?“ Krauz mu podal lístoček.
„Príď o dva týždne. Niečo ti skúsim zistiť.“
„Díky. O hodinu pôjdem okolo aj s kamošom, volá sa Glock a má naširoko otvorenú papuľu, deväťmilimetrovú. Ak ho nechceš nasrať, tak ten spis budeš mať na stole. Inak žiadne pivo, iba samé problémy s olovom.“
„Prečo ste vy chlapci z oddelenia vrážd také svine?“
„Čaro osobnosti.“
Krauz využil čas a zabehol do mzdovej učtárne, lebo mu nesedel výpočet nadčasov za minulý mesiac, ale napokon s pani učtárkou zistili, že mu všetko sedí, iba sa treba naučiť orientovať v nových výplatných páskach. Krauz rychlokurz odmietol, lebo tušil, že o chvíľu budú opäť nové, a učtárka sa iba usmiala.
„Budú.“
Potom sa zastavil vo výzbrojnom sklade a dožadoval sa opravy príliš mäkkej spúšte na služobnej zbrani. Aj tu odmietol rychlokurz.
„Dám si to radšej opraviť odborníkom, ani sa jej nechytajte... že som sem vôbec lozil,“ zašomral.
Potom sa zastavil ešte v bufete.
„Čau, sadaj,“ privítal ho Váňa ako doma v obývačke a posunul si párky s horčicou mimo kolegovho dosahu. „Nemám čas, pracujem. Ty si ako na tom?“
„Ja nie.“
„Tak fajn, do fajrontu tie muky nejako vydržíš a o tretej sa stretneme hore.“
„Uhm,“ súhlasil Váňa s plnými ústami a pokračoval v činnosti.
Krauz si kúpil tatranku, skontroloval čas a zamieril do kancelárie šéfa ekonomiky.
„Som tu,“ oznámil úplne zbytočne.
Šéf čítal spis a bol doň celkom vážne zabraný. Ako Krauz vošiel, strhol sa, zavrel tvrdé dosky a prikryl ich rukami, akoby bol odhodlaný chrániť spis pred votrelcom hoci aj vlastným telom.
„Do čoho ste to zase zarýpali, nešťastníci?“ privítal kolegu.
„Do ničoho, iba preverujeme informácie.“
„By som ťa nesmel poznať.“
„Fakt do ničoho! Prisahám!“
„Poznáš Deža Kesegha? Ten prisahá na zdravie svojich detí zakaždým, ked' ho predvedú na políciu, a sedel už jedenásťkrát.“
„Ja sa volám trochu inak.“
„Ale prisaháš rovnako.“
„Tak neprisahám. Fakt iba preverujeme jednu info.“
„Nebudete v tom môcť pokračovať.“
„Prečo?“
„Tá partia je rozpracovaná, sú už blokovaní, nemáte možnosť.“
„Kto ich rozpracoval?“
„Kriminálka z Banskej Bystrice.“
„Tak to si rád vypočujem.“
„Nie ty, ja si to rád vypočujem!“
„To ti mám celé vysvetľovať…
