Kapitola 46
09:16
Iba minútu po vstupe pani Kusej na policajnú stanicu a iba dvadsaťsedem minút po Krauzovom telefonáte zahájil nepriateľ útok.
Petra sa zobudila prvá.
Ivona spala oblečená na gauči, zabalená v deke. Odmietla pyžamu a odmietla ísť do spálne. Petra išla na záchod, cestou jej chcela prikryť holé kríže a nechtiac ju zobudila. Prostitútky spia iba chvíľu a ľahko. Ivona sa pomrvila, prudko sa posadila, precitla, usmiala sa na Petru a zapálila si.
“Prepáč.”
“Nííč, ja som bola aj tak hore,” zaklamala Ivona a zívla.
Petra si umyla zuby, dlhočizné čierne vlasy si zopla do improvizovaného drdola a išla sa obliecť. Dala si rifle a chlapčenskú kockovanú košeľu. Modrú. Keby ich doplnila ešte čiernou koženou vestou, sombrerom a vysokými čižmami, mohla by si ísť zarajtovať na grošákovi.
Sombrero nemala poruke a koňov mala dosť aj cez pracovný deň, takže iba tak zašla do kuchyne a spravila kávu. Ivona sa ani nehla. Rána poväčšinou netrávila v kuchyni. Fajčila a zízala pred seba. Káva a hrianky ju ani príliš neprekvapili. Často raňajkovala. Vždy sa jej niekto postaral.
“Chcela by som zavolať domov.”
“Jedz a neblbni! Richard povedal ani sa nehnúť, a tým myslel aj ani netelefonovať. Pustíme si dívidíčko a počkáme.”
Petra jej na hrianku natrela syr a sebe natrela aj syr aj pečeňovku. Najedli sa a Petra odniesla tácku do kuchyne. Obal zo syra chcela hodiť do smetného koša, ale sotva zošliapla pedál, vysypali sa smeti na zem a musela ich pozbierať a zatláčať späť.
“Do… kur… ja sa na to môžem…”
Ešte raz prišliapla, otvorila kôš a za žlté šnúrky vytiahla veľké modré igelitové vrece.
“Idem to vyhodiť,” povedala Ivone.
Ivone to bolo jedno. Iba prikývla, odhryzla si a ďalej civela pred seba.
Petra v mäkkých papučiach nehlučne precupotala na chodbu a otvorila vchodové dvere. Muž prikrčený pri jej zámke ostal zlomok sekundy v prekvapenom predklone, potom sa vztýčil a namieril na ňu tenkú oceľovú planžetu zjavne bez úmyslu jej ublížiť. Jeho prekvapenie trvalo podstatne kratšie než Petrino, lebo reagoval rýchlo a cielene. Vstúpil, udrel ju päsťou do čela, zachytil ju v záklone a položil ju na zem. Petre sa zatmelo pred očami, pustila plastové vrece, ale ruky už na sebaobranu použiť nestihla. Niekto jej kľakol na hrudník a iba úkosom zazrela, ako ju dvaja či traja obiehajú a mieria do obývačky. Vôbec nepochybovala o tom, že s Ivonou sa deje to isté čo s ňou. Okamžite jej ústa prelepili lepiacou páskou. Mocné ramená ju zodvihli a pritlačili tvárou na stenu. Oprela sa lícom, aby bokom videla aspoň niečo, ale okamžite ju odtiahli a pritlačili znova, tentoraz čelom, aby nevidela vôbec nič. Niekto zavrel dvere. Ruky jej vykrútili dozadu. Rozkopli jej nohy. Stála naširoko ako chromá koza. Aj si tak pripadala. Cudzia ruka jej odzadu zovrela prirodzenie a zašmátrala. Občas večer by jej to ani tak veľmi neprekážalo, ale v sobotu ráno!? Ruka zbehla dole po vnútornej strane stehna a po druhej vybehla hore. Zovreli jej členky a prehmatali ich, potom vonkajšiu stranu stehien a pás, odtiahli ju od steny a odzadu ju chytili za prsia. Prehmatali ich, vybehli po krku hore a po ramenách sa vrátili na chrbát.
Bola čistá.
Kolenom jej zatlačili na kríže, až sa prehla dozadu ako luk. Na tvár jej odzadu priložili handru. Zacítila sladkastý pach éteru. Zatajila dych. Koleno pritlačilo a vydýchla nosom, až jej vybehol sopeľ. Začala sa dusiť a prudko sa nadýchla. Páska na ústach sa bezmocne nadúvala. Koleno zatlačilo znova a opäť sa nadýchla. Pred očami sa jej zatmelo a kolená sa podlomili. Všetko to trvalo iba pár sekúnd.
Potom už bola všade iba milosrdná tma.
