Kapitola 11
Sedeli vzadu v aute a viezli sa. Spočiatku mlčky.
Potom si vymenili skúsenosti, skontrolovali výbavu a Kuly zastavil vo Fialkovom údolí pred modrým domom s veľkým krytým bazénom. Z vnútorného vrecka saka vytiahol notes. Nalistoval správnu stránku, číslo porovnal s číslom na kamennom múre a kývol Vasjovi.
“Sme tu.”
“Charašo.”
Vysoký muž s hranatou tvárou a so strniskom nielen na brade, ale na celej hlave, mu kývol späť a svižne sa otočil dozadu na dámy.
“Ničevo nebojtes, dévušky, dneska nikakije problémy nebúdut. Damašnevo pána znájem, už sme što to spolu délali, takže vsjo búdet v pariadke.”
Rita si s obavami obzerala vysoký dom a mohutný kamenný múr.
“Len aby. Takéto kamenné pevnosti nemám rada, za múrmi sa môže stať kadečo.”
“Nerob paniku, Rita!” zahriakol ju Kuly. “Fakt sme tu už robili jednu párty a všetko išlo hladko. Mobily máte, ak vám začne niečo vibrovať a pípať v kabelke, tak to nie je robertko, ale my, a znamená to, že sme tu, kde stojíme teraz a kontrolujeme situáciu. Akonáhle sa niektorá z vás na chvíľu uvoľní, stačí nás prezvoniť, že je všetko ok, a ideme ďalej.”
“Takže tu nebudete celý čas?”
“Nie, načo? Tu naozaj o nič nejde. Budú tam štyria nímandi, jeden sa tuším lúči so slobodou a chalani mu chcú spríjemniť posledné chvíle. Žiadni Arabi ani nič podobné, nič zvláštne sa diať nebude. Poriadne im preblafnite perá a o chvíľu drichmú. Nalejú sa whiskou, stiahnu pár lajničiek prášku a idú do hajan. Potom sa ozvite, prídeme po vás.”
“Do riti…”
“Rita! Mám zavolať Rolandovi, že si si to na poslednú chvíľu rozmyslela?”
“Nie, ty! Ale ak by priháralo, použijeme Rohypnol, jasné?”
Kuly bezmocne vzhliadol, obočie mu nadskočilo a vzdychol si. Siahol do vnútorného vrecka na saku a vybral dve malé igelitové vrecúška. V každom bolo trochu bieleho prášku.
“Tak potom radšej toto,” a podal ich dievčatám. “Je to oveľa účinnejšie a nebolí po tom hlava, ale bacha, jeden stačí pre dvoch, nie aby ste to prehnali a niekomu tam jebne srdce!”
Dievčatá hodili vrecúška do kabeliek, akoby to bola úplne samozrejmá súčasť ich výbavy, a veľavravne sa na seba usmiali.
“V poriadku,” súhlasila spokojná Rita, “nebojte, nádejnému mladoženáčovi urobím takú fajku, že odloží sobáš na neurčito a pozve ma na tri týždne do Paríža!”
“Tam ja uže byl! Tam by on tebja nepozval. S tím nepočítaj. Derevo v les vaziť,” Vasja iba mávol rukou a ticho sa rehotal na vlastnom vtipe.
Kuly namáhavo vystúpil, zabohoval, lebo ho pichlo v krížoch, a svoju vyše metrákovú územčistú kostru prinútil prejsť k zvončeku v kamennom múre. Zazvonil a čakal. Čakal, a keď sa mu už zdalo pridlho, hánkami poklepal po reproduktore, z ktorého očakával nejakú odozvu. Nič neprichádzalo, a tak zazvonil razantnejšie a dlhšie, potom vzhliadol a do kamery vystrúhal nechápavý ksicht.
Namiesto reproduktora ožili masívne celodrevené dvere. Vyšiel muž v rifliach a kvietkovanej košeli rozopnutej až po pupok a na ospravedlnenie roztiahol ruky. Jednu rýchlo podal Kulymu a druhou ho poklepal po pleci.
Dievčatá v aute si ho pozorne premeriavali. Štyridsiatnik, viac nemohol mať. Mierne bruško.
“Doboha,” vzdychla si Rita. “Takíto sú najhorší, vydržia ako kone a neožerú sa tak rýchlo ako dvaciny. Päťdesiatnici odchádzajú po druhom čísle, ale títo sú skúsenejší než dorast a vitálnejší než starci, najhoršia skupina, to si zase užijeme, Klárka!”
Evidentne už niečo vypil. Žoviálne gestikuloval a neustále si dlaňou utieral zaslintané pery.
Kuly vytiahol zápisník a pero a niečo sa ho pýtal. Muž prikyvoval a Kuly prikyvoval po ňom. Muž pokrútil hlavou a Kuly to zopakoval. Schoval zápisník a ostali stáť tvárou v tvár. Teraz asi išlo o peniaze. Kuly niečo navrhol a muž bez reptania siahol do náprsného vrecka a z veľkej hrče mu odrátal pár bankoviek. Kuly poďakoval a slušne sa uklonil, ale iba hlavou. Muž mu ešte niečo vysvetľoval a Kuly pokrčil ramenami. Potom ho nechal strážiť bránu a vrátil sa do auta.
“Kurva aj s tým chrbtom,” ťažko dosadol za volant a okamžite sa …
