Kapitola 48
11:42
“Čo sa tak debilne škeríš!? Prišli sme o dévedečko! Sme v prdeli!”
Krauz bol fakt naštvaný a tresol päsťou po palubnej doske.
“Opatrne, pán policajt, ak to rozbiješ, tak mi to z tvojho všivavého služobného platu budeš splácať tristo rokov! Hladkať, a nie mlátiť! Taký klenot…”
Plhu a jeho chlapcov nechali odísť. Vyšli von na parkovisko a počkali, kým Kamil vyhodil z bavoráka chlapov, čo strážili Petru. Sadli si na ich miesto. Krauz dopredu vedľa Kamila a Chosé dozadu vedľa Petry. Tri autá odišli. Jedna lietačka trpezlivo parkovala vedľa nich a chalani čakali na Kamilove rozkazy.
“Prepáč,” Krauz uznal chybu a natiahol ruku ku Kamilovi. Ten ju s povytiahnutým obočím stisol. “Tvojho auta sa už ani nedotknem. Díky za perfekt akciu, Kamil.”
“Čo ti je? Ako sme sa dohodli, tak som aj spravil, nič viac. V pohode, kompl, či ako to vy dvaja hovoríte?”
“Ti dám takého kompla, ty vagabund podsveťácky…”
“Čo bolo, to bolo, teraz som pomocná stráž vé bé, už nemáte tie žlté pásky? Nie? Tak nič, ale pomohol som, musíš uznať!”
“Uznávam. Díky. Tak prečo sa tak debilne škeríte vy dvaja? A načo ti je, Petrička, video?”
Krauz si už pri nastupovaní do auta všimol, že Petra má na kolenách čierny prehrávač a namiesto toho, aby bola vystresovaná a vyplašená, usmieva sa.
“Si ok? Neublížili ti?”
“Nie, ale majú Ivonu.”
“Niečo vymyslíme, aj keby som mal ísť za samotným prezidentom, aj tak jej pomôžeme. Upozornil som toho debila, aby sa neunáhlil, dúfam, že ma počúvne.”
Chosé objal Petru a otcovsky ju pohojdal. Krauzovi sa to príliš otcovské nezdalo, ale už rezignoval. Petra sa vymanila z Chosého objatia a iba tak utrúsila: “To nie je video, Riško.”
“A?”
“Môj dévedé rekordér.”
“Kde sa tu vzal? Načo ti je? Vám šibe? Len pred chvíľou ťa uniesli a chceli odkrágľovať, a tebe už behajú po rozume debilné filmy?”
“To je moja robota,” priznal sa Kamil.
“Typické! My tu s Chosém pretvárame dejiny a ty sa serinkáš s prehrávačom! No tak to už vysypte! O čo tu ide?”
“Keď sme sa rozišli a zohnal som autá a chalanov, ako ste chceli, ostalo mi ešte trochu času a napadlo mi, že sa ešte zastavím tu u slečny detektívovej a… negáňte, iba tak, na kontrolu, ale nikto mi neotváral. Bolo mi to čudné, a tak som použil svoje nádobíčko.”
“Ty si sa vlámal do bytu policajtky!?”
“Ja viem! Nemalo by sa to… naokolo je plno iných bytov, nafulovanejších, ale…”
“Ja ho prizabijem…”
“… zdalo sa mi to podozrivé a dostal som o ne strach, tak som vošiel a dobre som spravil. Chodba bola rozhádzaná, obývačka detto, ony nikde, kamera nikde, došlo mi to. Prehádzali všetko, ale na jedno zabudli. Ja som tú kópiu na dévedečko robil cez jej rekordér, a ten má stoosemdesiat mega pamäti. Nahráte tam desať… čo kecám, tridsať filmov z telky ako nič. Aj ja som to najprv nahral na hard a až potom napálil, a tak mi napadlo, že kým sa vrátia, zachránim poslednú kópiu Ivoninho pornofilmu a vzal som ho so sebou.”
Krauz stuhol, Kamil pevnejšie zovrel volant, Chosé sa podvedome primkol ešte bližšie k Petre a Petra sa iba slabomyseľné uškŕňala.
Nikto sa ani nepohol.
Krauz sa z ničoho nič vrhol na Kamila, zdrapol ho za ramená a otočil si ho k sebe. Ten bol taký vystrašený a prekvapený, že sa nestihol ani brániť. Krauz ho zdrapol za uši, pritiahol si ho bližšie a na čelo mu vlepil mľaskavý bozk.
Detektív z oddelenia vrážd pobozkal najväčšieho vagabunda v strednej Európe!
Najväčší vagabund v strednej Európe zaváhal iba chvíľočku, potom precitol, zdrapol detektíva a dal mu nefalšovanú pusu rovno na pery.
“Ty debil, nie pred ľuďmi… som vydatý… a ženatý,” šomral Krauz, šúchal si dlaňou pery a odpľúval.
Všetci sa rozrehotali a plieskali sa do stehien, až rozhojdali auto. Z vedľajšieho vystúpil chlapík a zaklopal na okienko. Kamil stlačil gombík a spustil ho.
“Šéfe, je všetko ok?” spýtal sa holohlavý a podozrievavo si premeral vyškerené osadenstvo bavoráka.
“Jasné!” zahulákal Kamil a rehotal sa ďalej. “Chceš pusu?”
“Fajku, ale to nebudeme riešiť teraz, je ešte len doobeda.”
Kamil sa zahnal, ale chalan v černákoch mal perfektný trénovaný postreh, úder poľahky vykryl a vrátil sa do auta.
“Tak čo s tým?” spýtala sa Petra. “Vyhodím ho, alebo…” a zodvihla rekordér do výšky.
Krauz ešte párkrát nechápavo pokrútil hlavou, upokojil sa a cmukol perami.
“Tak vážení, už stačilo. Už ma to prestáva baviť. Ukončíme to, čo poviete? Navrhujem, aby sme skončili tam, kde sa to všetko začalo.”
