Kapitola 15
Rita stála rozkročmo vo vani a sprchovala si rozkrok.
“…sa čudujem, že nesyčí,” zašomrala a po očku sledovala Kláru zohnutú nad umývadlom.
Klára sa snažila umyť si zuby. Kefku nemala, a tak si trochu pasty natlačila na ukazovák. Pasta dobre penila a Klára bola rada, že s mohutnými chuchvalcami vypľúvanej peny sa stráca aj hnusná chuť. Vypľula naposledy a vlažnou vodou vykloktala.
“Tfuj…” vypľula a jazykom si skontrolovala zuby. Vycerila ich do zrkadla a spokojne prikývla. “Ten tlstý debil mal na večeru asi bryndzové halušky. Strašná chuť…”
Rita skončila, zavrela sprchu a mokrá vystúpila na pripravený uterák. Veľkou osuškou si začala pomaly a s citom drhnúť telo. Keď prišla medzi nohy, zjemnila tlak, mierne sa predklonila, ale grimasu bolesti nestihla skryť. Klára si ju všimla.
“Ivona, fakt ťa to tak bolí?”
“Nie…”
“Nekecaj!”
“V pohode.”
“Ako myslíš…”
“Kašli na to. Otec mi raz povedal, že každé remeslo má zlaté dno, ale o zlatej žile nehovoril nič, škoda…”
“A čo robí tvoj otec?”
“Stolára.”
“No prosím! Tomu sa mudruje o zlate. Nech si strčí do zadku rúčku od lopaty a spraví s ňou sto drepov, potom sa ho spýtam, z akého kovu sú hviezdičky, čo má pred očami, či zo zlata!”
“Nechaj stolárov na pokoji, môj otec ani netuší, že do zadku sa dá niečo strčiť. Ale s tými bryndzovými haluškami máš stopercentnú pravdu. Minule o tom písali v jednom ženskom časopise, počkaj, ako sa volá…”
“To je jedno…”
“Hej, takže bryndza a syry celkove príšerne smrdia a dlho z chlapa nevyprchajú. Najlepšie je vieš čo?”
“Nie.”
“Ananás! Predstav si, obyčajný ananás! Vraj ho v semene cítiť až dvanásť hodín a spríjemňuje chuť…”
“Tak to mi je na dve veci. Ananás tam síce na mise je, ale dvanásť hodín to s tým tučkom nevydrží ani Mata Hari. Okrem toho, to si tam nečítala, za ako dlho ananás prerazí chuť bryndze?”
“Nie, až do takých detailov ten článok nešiel.”
“Škoda, iné nám neostáva, iba nahovoriť Rolanda, aby predpisoval ananás každej partii, do ktorej nás najnovšie pošle.”
“Nie zlý nápad.”
Mudrovali a umývali sa. Aj Ráchel vošla pod sprchu. Ešte raz si poriadne vypláchla ústa, ale osprchovala sa aj celá. Otočila sa chrbtom ku kamarátke a spýtala sa: “Ivonka, pozri, už to nemám na chrbte? Ten hrdzavý striekal ako hasič.”
“V poriadku… počkaj!”
Ivona vzala hubku a umyla jej kríže.
“Teraz je to v poriadku.”
“Díky…” poďakovala Klára, čupla si a vymočila sa rovno do vane. Ešte raz sa ledabolo osprchovala a vystúpila von na koberček.
Zapotácala sa a Ivona ju v poslednej chvíli zachytila.
“Klárka, dávaj pozor! Pribrzdi s tým koksom…”
“Dala som si iba dve lajničky…”
“Tak s whisky…”
“Mám to pod kontrolou, neboj.”
Vyutierali sa navzájom a začali sa obliekať. Náhradné veci jednu za druhou vyťahovali zo športovej tašky ako kúzelník z rukáva. Ani jedna si nedala nohavičky ani podprsenku. Iba lodičky na vysokánskych podpätkoch, sieťovky končiace na stehnách, minisukne a tričká. Klára ramienkové a Ivona s rukávmi až po lakte, ale zato perfektne roztrhané. Aj keď bolo čisto vypraté, vzbudzovalo dojem, že ho nosí odmalička a že sa o ňu muži šklbú. Približne tiež odvtedy. Vedela, že je to rajcovné. A okrem toho to maskovalo jej vek.
Postavili sa vedľa seba pred zrkadlo a začali sa maľovať.
“Ty,” Ivona našpúlila pery a obišla ich leskom, “poznáš toho krátkovlasého blonďáčika?”
Klára si naprávala blond parochňu.
“Nie. Ktorého?”
“Čo obsluhoval vežu, keď sme prišli.”
“Nie.”
“Ja mám taký dojem, že som ho už niekde videla.”
“Kde?”
“To keby som vedela! Niekde… niekde…” Ivona si prstami zodvihla viečko a na hranu si naniesla čiernu linku.
“A ja by som ho odkiaľ mala poznať?”
“Neviem. Tak, či si ho už na nejakej akcii nefajčila?”
“Asi nie.”
Chvíľu sa mlčky maľovali.
“Už viem!”
“Nerev, Ivona! šibe ti! Dolezú sem, že čo tu stvárame, a máme po pauze!”
“Sory,” Ivona stíšila hlas, prestala sa maľovať a sadla si na vaňu.
“Ja už viem! To je predsa gynekológ! Prisámbohu, je to on! Stretla som ho pred pol rokom, a nie na akc…
