Noc temnych klamstiev (Dominik Dán)

Kapitola 44

08:49

Chceli sa ísť najesť, ale zazvonil mobil.

“Tu je Novák z novín. Volám Oskara.”

“Tu je Oskar.”

Hlas sa mu nezdal. Nastala pauza. Dosť dlhá.

“Chcel by som s vami urobiť interview.”

“Rozumiem, ale ja robím interview iba na modrý mikrofón.”

“Všetko je v poriadku, u mňa je modrý.”

“V tom prípade sa stretneme v béčku.”

“Ja vás čakám v áčku…”

“To je mi jedno. O hodinu v béčku.”

Ticho.

“Asi ste zachrípnutý, máte trochu iný hlas…”

“Nie, to robia tie pľúca. Nejako mi v nich hvízda, akoby boli deravé.”

Ticho. Pochopil.

“Tak dobre. Oskar… má brata?”

“Má. A dôveruje mu vo všetkom. Bolia ho pľúca a potrebuje nejaký príspevok na lieky. Inak urobí interview na červený mikrofón.”

Ticho.

“Pochopil som. Oskar bude spokojný. Všetko zariadime a príspevok bude. Červený mikrofón nebude treba, na tom trvám, náš modrý je v poriadku a môžeme ho použiť bez obmedzenia.”

“To som rád. Tak o hodinu.”

“Nie! Stretneme sa o…” asi pozrel na hodinky, “… jedenástej v…”

“O hodinu a v béčku. Vlastne päť minút už ubehlo.”

Krauz prerušil hovor.

“Hajzel! Hazarduje do poslednej chvíle. Chcel nás vytiahnuť von a chcel dve hodiny na prípravu, debilko. Trochu ho sekneme, nie? Ale aj tak to bude husté, kompl. Ideme do toho?”

Chosé iba prikývol.

“Sme tam za dvadsať minút. Čo dovtedy?”

“Podaj to zozadu, čo nám nabalil Peťo! Som hladný, niečo si dáme.”

Patrilo to Kamilovi, lebo on sedel vzadu. Podal im balíčky.

Chosé si odhryzol, požul a niečo mu napadlo. “Počúvaj, a čo s ním?” a hlavou mykol k zadnému sedadlu.

Aj Krauz si odhryzol. Chvíľu premýšľal a prežúval. Prehltol.

“Konečne ho môžeme vyhodiť z auta a nakopať do zadku za to, že nás otravuje celú noc a aj v sobotu ráno, čo ty na to?”

A Chosé s plnými ústami veľmi ochotne prikývol.