Noc temnych klamstiev (Dominik Dán)

Podpořte LD sdílením:

Share

Ukázky

Kapitola 45

09:15

 

Na opačnom konci mesta pätnásť minút po deviatej zazvonila staršia žena na policajnej stanici. Dvere zabzučali a ona sa oprela do hliníkovej kľučky. Prešla pár krokov chodbičkou a zastala pri kruhovom výreze v skle. Muž v uniforme na druhej strane sa nahol k výrezu, rukami sa oprel o stôl a bez náznaku úsmevu sa úradným tónom ozval.

“Prosím, pani…”

“Dobré ráno, prepáčte, že idem takto skoro…”

Muž v uniforme súhlasne pokýval hlavou, že naozaj ide skoro, a hlavne v sobotu, keď každý bohabojný občan rieši svoje problémy doma, a nie v štátnej inštitúcii, kde majú aj bez neho práce vyše hlavy.

“… ale stratila sa mi dcéra, vlastne, stratila, neprišla domov! Ešte nikdy to nespravila a mobil mi neberie a ja mám o ňu strach a…”

Muž si vzdychol. Zavrel záklopku na kruhovom výreze a vyšiel von na chodbu.

“Poďte za mnou, pani.”

Posadil ju do úradovne, vypol rádio, postláčal pár tlačidiel na veľkom riadiacom pulte a posadil sa oproti nej. “Vaše meno?”

“Klára Kusá.”

“Bytom? Máte u seba občiansky preukaz?” Podala mu kartičku.

“Táákže,” opísal si pár údajov, “pani Kusá, ako sa volá vaša slečna dcéra?”

“Klára Kusá. Klárka.”

“Ona robí…”

“Študuje na vysokej škole. Stavebná fakulta.”

“Vek?”

“Dvadsať rokov.”

Muž v uniforme položil pero vedľa poznámok, pretrel si jazykom zuby a pohodlne sa oprel.

“A to dvadsaťročnej vysokoškoláčke nedoprajete ani trocha zábavy? Pani matka! Veď vaša dcéra je dospelá žena, viete ako to dnes chodí…”

“Nie, neviem! Ale ja som tu bola už včera večer, vlastne v noci, a váš kolega mi povedal, že keď sa cez noc neukáže, že mám ráno prísť, že do toho zamontujete kriminálku a vyhlásite pátranie, či ako to hovoril,” zakončila plačlivým hlasom.

Policajt zvážnel.

“Boli ste tu? Kedy?”

“Pred polnocou…”

Policajt zalistoval vo veľkej knihe.

“Kusá… Kusá… Ku…”

Našiel, čo hľadal, a …rva radšej prehltol.

“Tu to je. Klára Kusá. Viete, my sa o pol ôsmej striedame, ten kolega zo včera tu už nie je, ale predpokladám, že napísal nejaké hlásenie… počkajte…”

Policajt otvoril zelené dosky a našiel si hlásenia predchodcu.

“Tu to je,” a vybral hárok papiera. Čítal.

“Včera, teda vo štvrtok išla na nočnú, potom mala mať do poobedia prednášky, aj keby išla znovu na nočnú, vždy sa zastavila doma prezliecť, naobedovať, zabalili by ste jej niečo na noc a až potom by išla. Nikdy ešte nebola z domu tak dlho bez toho, že by o sebe nedala vedieť. Známosť nemá, je to veľmi slušné dievča. Robí nočné brigády, privyrába si na štúdium.”

Muž v uniforme iba súhlasne pokýval hlavou, ale o slušnosti niektorých dvadsaťročných vysokoškoláčok mal svoju vlastnú predstavu.

“Tu čítam, že ste mali zistiť medzi spolužiačkami, či bola na prednáškach.”

“Nie… ja vlastne ani žiadnu jej spolužiačku nepoznám.”

“Aha! Tu čítam, že teda ani nevieme, či bola v škole, alebo nie. Na obed už neprišla a nehlási sa doteraz.”

“Áno, to ešte ani raz nespravila.”

“Je to tu napísané, že to ani raz nespravila. Fotografiu ste včera nemali. Máte ju?”

“Mám, koľko chcete,” zalovila v kabelke a vybrala obálku plnú fotografií.

“Kam chodila na nočné?”

“No, ja neviem, to som už povedala včera. Ja naozaj neviem kam! Niekde v kuchyni v nejakom hoteli, alebo…”

“Takže neviete.”

“Nie.”

“Dobre. Nikoho so spolužiakov ste nekontaktovali, lebo nepoznáte čísla. Nočnú brigádu ste nepreverili, lebo neviete, kde to je. Kolega tu píše, že do inštruktáže pre hliadky dal popis vašej dcéry, ale žiadne pozitívne hlásenia z nočných služieb nemám. No, neostáva nič iné, iba vyhlásiť po vašej dcére oficiálne pátranie.”

“Ježišukriste!”

“No pani! Na to je predpis! To nie je len tak!”

“Klárka to ešte nikdy nespravila,” zašepkala pani Kusá plačlivo.

Policajt uznanlivo pokýval hlavou. “Veď práve preto.”

Policajt siahol pod stôl a vybral hŕbu tlačív. “Najprv vyplníme toto.”

“Klárka moja nešťastná…”

Pani Kusá si vzdychla a napadlo ju, či policajné tlačivá dokážu nájsť jej dcéru skôr, než sa jej naozaj niečo nestane, ä by nebolo lepšie zavrieť úradovňu, opásať si opasok, naštartovať autá a vyraziť do ulíc hľadať jej stratené dievčatko, ale neodvážila sa nič povedať. Bola rada, že ju nevyhnali a že sú ochotní ju aspoň vypočuť v jej trápení.

Informace

Bibliografické údaje

  • 21. 3. 2024