15
Jazero Perdida bola úzka vodná nádrž, ktorú držala pokope vo výške šesťtisíc stôp betónová priehrada, zapustená do štrbiny medzi dva zelesnené svahy. Ráno už dosť pokročilo, keď som pomaly previedol svoj rozpálený motor cez posledný úsek a pomedzi stromy som zbadal jazero. Zrkadlovú hladinu čeril studený vietor z končiarov Sierry a skučal v haluziach ihličnatých stromov.
Asfaltka sa hadila pozdĺž brehu. Minul som turistickú chatu, reštauráciu pri ceste a po okolí roztrúsené ďalšie chatky. Všetky boli zatvorené a zadebnené na zimu. Asi v polceste, päť alebo šesť míľ od začiatku jazera, som natrafil na benzínovú pumpu, zdalo sa, že je otvorená. Zastavil som pred pumpami, chránenými kolonádou z neolúpaných brvien, a zatrúbil som.
Keď sa nik neukázal, vystúpil som a prešiel som na druhý bok. Na jednom zo stĺpov kolonády bolo pribité rukou napísané oznámenie:
„Vitajte! Išla som do doliny. Voda a vzduch sú Vám k dispozícii podľa potreby. Na benzín musíte počkať. Vrátim sa okolo desiatej.“
Naplnil som pariaci sa chladič a uháňal som ďalej. Pol míle za benzínovou pumpou bola na borovici povyše cesty pribitá ošľahaná drevená tabuľa s nápisom: ZELENÉ ÚDOLIE: CRAIG, LAS CRUCES. Pod tabuľkou svietil menší, pomerne nový kovový štít: J. DONALD KERRIGAN. Odbočil som hore úzkou skalnatou cestou.
Na zrubovej verande zahrmotali moje kroky. Ťažké drevené okenice, chrániace okná, boli otvorené dokorán. Nakukol som cez veľké členité okno pri dverách do tmavej priestrannej izby s dubovým obložením a šikmou drevenou povalou. Pred kamenným kozubom na druhom konci izby ležala na zemi medvedia koža; srsť bola zľahnutá, akoby po nej prešiel parný valec.
Odomkol som dvere a vošiel som dnu. Nepríjemne chladný vzduch bol presiaknutý zatuchnutými výparmi alkoholu a cigaretového dymu. V hlavnej miestnosti som naozaj našiel stopy po spoločnosti. Mosadzný popolník v podstavci z červeného smreka na konferenčnom stolíku bol plný ohorkov z cigariet. Na stole stáli dva poháre, červený polmesiačik na jednom prezrádzal, že ktosi z neho pil. Privoňal som k pohárom, ale som sa ich nedotkol; zdalo sa mi, že v nich bola kvalitná whisky.
Podišiel som ku kozubu a ohmatal som ľahký drevný popol v ohnisku. Popol bol chladný. Keď som vstával, zbadal som, že v predložke z medvedej kožušiny sa čosi ligoce. Bola to hnedá sponka do vlasov. Prehrabal som kožušinu a našiel som ešte jednu. Sklenené oči medveďa boli vyhasnuté. Ceril zuby v chlipnom stŕpnutom úškľabku.
Prešiel som k spálňam. Bola tam veľká miestnosť, rozdelená priečkami, ktoré tvorili okolo stien šesť dvojposteľových kabín. Hrubú vrstvu prachu na dlážke neporušil nik celé týždne alebo aj mesiace. Jedna z dvoch menších spálni takisto už dlho nebola použitá. V druhej musel byť niekto iba nedávno. Dlážka bola pozametaná. V javorovej posteli niekto spal a nebola postlaná. Narovnal som pokrčené prikrývky.
V izbe nebola nijaká batožina ani šaty, iba na komode ležalo pár pohodených vecí. Pilník na nechty, otvorený téglik s pleťovým krémom, ktorý už začínal vysychať, okuliare s kosteným rámom, niekoľko rovnakých sponiek do vlasov, aké som našiel v medvedej koži. V susednej kúpeľni bola tuba zubnej pasty, kefka na zuby, tyčinka rúžu a fľaštička estrogenového oleja. Boli to práve tie veci, čo chýbali v byte Anne Meyerovej v Las Cruces.
Kuchyni dodávali lesk jasný kartún a nábytok z hrčavej borovice. Na butanovom sporáku stál hrniec so zvyškami špagiet, na ktorých sa pásli muchy. Stôl bol prestretý pre dvoch, riad však nebol odprataný, hoci bol špinavý. Naprostred stola stála prázdna vínová fľaša.
Prenechal som kuchyňu lenivým jesenným muchám a vyšiel som zadnými dverami. Pod celtou na zadnej strane domu bolo niekoľko radov narúbaného dreva. Odkryl som celtu, bolo pod ňou plno čiernych chrobákov. Murovaná kôlňa na dvore bola prázdna. Drevená šopa bola zaprataná pozostatkami minulých rokov: boli tu plátenné ležadlá, malý čln, rybárske náčinie. Dôkladne som si prezrel okolie domu, ba ešte aj borovicové ihli…
