28
Westmore sa opieral o stenu pri dverách ambulančnej čakárne. Tvár mal vpadnutú a popolavú, okuliare špinavé. Keď ma zbadal, vystrel sa a narovnal svoje úzke, hranaté plecia.
„Dobré ráno,“ povedal s akousi útočnou formálnosťou. „Kde ste boli, ak sa smiem spýtať?“
„Ukradlo mi to pár hodín spánku.“
„Ja si to nemôžem dovoliť. Počúvam, že ste sa dali na nebezpečné chodníčky, vy a ten starý z hory.“
„Nebolo iného východiska. S ozbrojenými gangstermi nemožno predsa jednať v glazé rukavičkách.“ Svedomie ma však hrýzlo väčšmi, ako som si pripúšťal. Z mojich raňajších snov vyšľahol červený plameň a celkom ich pohltil.
„Mrzí ma, že to musím povedať,“ pokračoval, „ale ten váš vychýrený MacGowan je poriadny klamár.“
„MacGowan sa istotne pomýlil. A nikdy netvrdil s určitosťou, že spoznal tú ženu v aute. Nerozumiem však, ako sa ta dostal ten podpätok. Ten je predsa z topánky Anne Meyerovej, alebo nie?“
„O tom nemožno pochybovať. Ale zrejme ho tam podhodili.“
„MacGowan videl, že ho tam stratila.“
„To tvrdí on. Nie je však vylúčené, že ho tam podhodil a úmyselne vás k nemu zaviedol. Vediem ho ako závažného svedka.“
„A čo dievča?“
„Je vo väzenskej opatere. Vypočujem ju neskoršie. Práve chystám výsluch s Bozeym. Pri dôkazoch, ktoré máme, čakám jeho úplne priznanie.“
„Teda celý prípad akoby už bol zabalený do hodvábneho papiera a previazaný belasou stužkou?“
„Áno, vašou zásluhou.“
„Ešte mi neďakujte. Ani trochu o to nestojím.“
Prekvapene zagánil na mňa cez zafúľané šošovky.
„Chcem sa vás niečo spýtať, pán štátny zástupca. Bude to hypotetická otázka.“
Prekvapene vystrel pred seba ruky, akoby sa bránil. „Na tie som obzvlášť citlivý. Dosť som sa ich napočúval pred niekoľkými hodinami na súde.“
„Táto je krátka a jednoduchá, ani nie taká hypotetická. Povedzme, že jeden z vašich kolegov zo správy okresu by mal prsty v nejakom podvode alebo v niečom horšom. Aké stanovisko by ste zaujali?“
„Rozumie sa, negatívne. Posadil by som ho do väzenia.“
„Aj keby to bol sám šéf väzenia?“
„Načo chodiť okolo horúcej kaše? Myslíte tým Brandona Churcha?“
„Áno. Mali by ste ho vypočuť ešte pred Bozeym.“
Položil mi na plece tvrdú bielu ruku. „Cítite sa dobre, Archer? Viem, že máte za sebou zopár tvrdých dní…“
„Nechcem nikoho udávať. Ak ste zvedavý na môj pracovný profil, zavolajte si kanceláriu štátneho zástupcu v Los Angeles.“
„Už sa stalo,“ odvetil. „Okrem iného mi povedali, že kedysi ste boli riadny pištoľník. Rád si vraj robíte nepriateľov, čo ma ostatne vôbec neprekvapuje.“
„Vyberám si vždy tých pravých nepriateľov.“
„To je vec názoru.“
„Našiel Danelaw niečo v Meyerovom suteréne?“
„Nejaké olovo, teraz ho študuje. Čakám na jeho správu. Nech už bude akákoľvek, nemožno to použiť proti Churchovi. Nie je predsa zodpovedný za Meyerove činy v minulosti ani dnes.“ Oči mal nepriateľské a hlas kovový. „Máte vy osobne nejaké dôkazy proti Churchovi?“
„Nič, s čím by sa dalo vyrukovať pred obžalovacou porotou. Ja predsa nemôžem sledovať jeho pohyby, ani ho vypočúvať. Zato vy môžete.“
„Nerátajte s tým, že vyleziem na tú istú haluz čo vy. Viete, že sa kapitálne mýlite? Ak ju potom niekto odpíli, bude to krásny, prudký pád.“
„Celkom sa mi na nej páči. Aspoň vidím z vtáčej perspektívy celý váš prehnitý okres.“
Naježil sa. „Tento okres je čistý v porovnaní s inými okresmi. Pracovali sme s Churchom dlhé roky, kým sme to tu vyčistili. Nepoznáte ho a neviete, čo urobil pre našich občanov.“ Westmorov hlas sa chvel spravodlivým hnevom. „Brandon Church je skutočný praktický idealista. Ak je v tomto údolí človek, na ktorého sa možno spoľahnúť, potom je to on.“
„Človek sa môže aj zmeniť. Charakter sa môže v horúčave ohnúť. Všimol som si, že aj Churcha to postihlo.“
Úzkostlivo na mňa pozrel. „Povedali ste mu niečo?“
„Povedal som mu všetko včera popoludní. Vytiahol pištoľ a skoro ma zastrelil. Myslím, že by ma bol zabil, keby mu v tom nebola zabránila jeho žena.“
„Obvinili ste ho do očí?“
Prikývol som.
„Nezazlievam mu teda, že vás chcel zabiť. N…
