Celá e-kniha Smrť letného hosťa ke stažení v ePUB, PDF a MOBI
14
Prišli desať minút po jednej.
Wolfe a ja sme sedeli v dvoch najpohodlnejších kreslách na verande a debatovali sme o povahe a kariére Woodrova Stepaniana. Ženy boli preč, odišiel aj Wade a my dvaja sme boli takí osamotení, ako keby sme boli v starom kamennom dome na západnej Tridsiatej piatej ulici. Nevideli sme Wada odchádzať, takže pravdepodobne prešiel cez potok, aby sa skúsil dostať k autu na ranči, tak ako to Wolfe predpokladal. Mali sme plné ruky práce. Oblek, ktorý som mal na sebe vo väzení, som dal von vyvetrať, rozložil som ho za kríky, lebo nebude čas dať niečo vyprať alebo vyčistiť. Potom som dôkladne poprevracal Wadovu izbu, nie aby som získal materiál o ňom alebo proti nemu, ale aby som pozbieral a vyniesol všetko, čo súviselo s knihou, ktorú aj tak písať nebude. Bolo toho do dvoch škatúľ a tie som zaniesol do Lilinej izby. Poobzeral som sa po jej izbe, po svojej aj po veľkej miestnosti, či niečo nechýba, ale to bolo iba gesto zo strany odborníka, keďže odišiel pešo, a musel preto cestovať naľahko. Zatelefonoval som do Mid-Continent Airlines v Helene, aby nám rezervovali dve miesta na prvom rannom lietadle do Denveru a na letecký prípoj do New Yorku. Wolfe sa postaral o štyri veci: zabalil väčšiu časť svojich vecí, prezrel každú poličku a skriňu v zásobárni, ale chladničky nie, aby získal prísady na ozajstnú pstruhovú hostinu v štýle Nera Wolfa, prečítal si kapitolu knihy o Indiánoch a prichystal za rajnicu vajíčok a la boulangére pre nás dvoch na skorý obed. Prv ako som si k nemu prisadol na verande, pozatváral som obloky a dvere, čo viedli von z chaty.
Haightov čierny sedan značky Olds prišiel po príjazdovej ceste a zastal v samom strede čistinky. Z voza vystúpili traja chlapi – Haight, Ed Welch a stoosemdesiat centimetrov vysoký chlapík hranatých čeľustí v modrom obleku, ktorý vyzeral, ako keby sa v ňom bolo cestovalo, čo sa dalo aj očakávať, ak jeho majiteľ práve prišiel zo St. Louis. Wolfovi a mne sa na znak pozornosti ušlo iba zopár kosých pohľadov. Cudzí muž prišiel k terase a tam zostal stáť, kým Haight a Welch striedavo stláčali gombík a cengali pri vchode do chaty. Keď im nikto neodpovedal, zabúchali, a to dvakrát, druhý raz riadne a hlasno. Haight otvoril dvere zo sieťoviny a potom sa márne usiloval skrútnuť kľučku na masívnych dverách. Povedal niečo Welchovi a Welch zašiel k druhým dverám, čo viedli do predizby, a skúsil ich otvoriť. Vrátil sa k Haightovi a potom obidvaja odišli z terasy na pravom konci a zmizli za rohom Lilinej izby. Cudzí muž sa obrátil, prišiel bližšie k Wolfovi a ku mne a prehovoril: „Som seržant Schwartz od polície v St. Louis. Tuším, že vy ste Nero Wolfe.“
Wolfe prikývol. „Som. A toto je pán Archie Goodwin, Prečo si nesadnete?“
„Ďakujem pekne, veľmi ma teší, pán Goodwin,“ ale nesadol si; zostal stáť a obdivoval výhľad. O pár minút sa ukázali aj tí prví dvaja, spoza ľavého rohu, keď obišli celú chatu. Haight zastal predo mnou a spýtal sa: „Kde je slečna Rowanová?“
Pokrútil som hlavou. „Pustili ma z väzenia na kauciu. Nerozprávam.“
„Vy prekliaty tchor, kde je Wade Worthy?“
Koncom ukazováka som sa párkrát dotkol perí.
Ozval sa Wolfe. „Ja môžem rozprávať, pán Haight, ale rád sa dívam do očí rovnakej úrovni ako moje, budete si preto musieť sadnúť, ak sa chcete zhovárať!“
„Kde je Wade Worthy?“
„Sadnite si, alebo sa berte preč. Všetci, koľko vás je. Toto chvíľu potrvá. Carl Yaeger, ináč Wade Worthy nie je ani v dome ani na blízkom okolí.“
„Kde je?“
„Sadnite si, alebo sa berte preč.“
Seržant Schwartz sa pohol. Zašiel k stoličke naproti Wolfovi, sadol si a zdvorilo sa spýtal: „Kde je Carl Yaeger, pán Wolfe?“
„Neviem. Mal by som podotknúť, pán Schwartz, že sme vás očakávali. Predpokladám, že ste sa stretli s pánom Saulom Panzerom, ktorého som poslal do St. Louis. Keďže som sa s ním včera večer telefonicky zhováral, vedel som, že prídete.“
Schwartz prikývol. „Vedel som, že to viete. Neviete, kde je Carl Yaeger?“
„Nie.“
„Kedy ste ho naposledy videli?“
„Asi pred…“…
