Žiješ iba dvakrát (Dominik Dán)

Podpořte LD sdílením:

Share

Ukázky

41

Filip Kiss zavolal Krauzovi na mobil a ohlásil sa z miesta nálezu mŕtvoly.

„Som tu, tak čo vás zaujíma?“

„Opíš mi ju.“

„Nafúknutá ako balón. Podľa doktora je vo vode aspoň dva týždne, ak nie mesiac.“

„Hovädský opis! Čo vlasy, vek, oblečenie... čo ťa nikdy neučili opisovať osobu?“

„Čierne vlasy, vek do štyridsať a má rifle... počkaj! Doktor niečo našiel vo vrecku nohavíc... počkajte... no, už to majú vylúštené. Má u seba preukaz, je to Inge Kaffka s dvoma ef a je to Rakúšanka.“

„Povedz doktorovi, nech jej skúsi vlasy, či sú jej, či to nie je parochňa a či nie sú prefarbené z blondínky na čiernu.“

„Poviem, počkaj... ide vyskúšať... čakajte... nie je to parochňa, sú jej a nevyzerajú farbené, je to asi čierna mačka.“

„Asi, ty Johan, ja to potrebujem vedieť presne! Povedz mu, nech jej pozrie pod nohavičky.“

„Dobre, počkaj, idem sa pozrieť aj ja... som tu, počkaj... no, je čierna aj tam, a poriadne. Čo mám ešte spraviť?“

„Nič, ty úchyl, prestaň nazízať mŕtvym babám pod nohavičky a začni sa venovať serióznej robote, čau!“

Krauz odložil mobil.

„To nie je ona, nesedí vek ani farba vlasov a má rakúske doklady, asi zase niečo doplávalo po rieke.“

„Takže?“ spýtal sa Chosé.

„Takže nič, nie je to Lívia.“

Debatu prerušil príchod riaditeľa, ale tentoraz si vzal na pomoc aj Mayora.

„Tak, páni, a sme v tom aj my, a až po uši. Prezident chce okamžite podrobnú správu o tej vašej dodávke a chce počuť návrhy, ako budeme postupovať, takže...“

„Počkajte, počkajte,“ zastavil ich Burger, „to nie je naša dodávka, to patrí na oddelenie pátrania a nezvestností. Nikto nepovedal, že to dievča zavraždili, a dokonca ani oznamovateľka si nie je istá, či ju uniesli, mohol to byť kamarát alebo spolužiak a vzal ju iba na výlet a...“

„Ani nepokračuj, Edo! Krajský rozhodol, že na tom budete robiť vy, a to okamžite. Pokiaľ nezistíte, že boli spolu iba na zmrzline a dievča je doma - a nenájdete tú dodávku! Máte smolu.“

„Ja toho krpatého Filipa asi zaškrtím,“ vzdychol si ticho Chosé, no počuli to všetci.

„A napíšte rýchlo pár riadkov a odfaxujte ich na sekretariát prezidenta. Robte, všetci sú ako na tŕní...“

„Všetci sú ako, ale jeden bude naozaj, ja osobne ho tam posadím holou riťou napred, len čo sa vráti z výjazdu,“ prejavil nadšenie aj prežúvajúci Váňa. „Že sa my debili dobrosrdeční vždy dáme nahovoriť na nejakú fušku, a potom to takto dopadne!“

Šéfovia odišli. Úlohy rozdali, tak načo by zavadzali.

„Na posratého aj hajzel spadne, to poznáte, nie? Najprv sa nám vysmeje Vratko, teraz vyfasujeme únos, a aby toho nebolo málo, zavesia nám na krk aj biele dodávky z Topoľčian... asi si zajtra beriem starú maródku, nemám ešte vyčerpanú za minulý polrok,“ skúsil Hanzel, ale nikto mu neveril, lebo nemaródoval od druhej svetovej.

Krauz iba pokojne zahryzoval a prežúval. Bol taký vytočený z udalostí posledných dní, že sa bál zanadávať, lebo by prestal asi až na fajront. Iba odovzdane sedel a prežúval. Potom sa ponaťahoval a labužnícky si zapálil.

„Tak sa nám to nejako komplikuje, decká. Už nám chýba nielen Anička Vratková, ale aj Lívia... Lívia...“

„Hauzerová,“ pomohol mu parťák.

„... Hauzerová, díky, kompl, a ak to takto pôjde ďalej, môžeme si otvoriť súkromnú pátraciu agentúru na zatúlané baby. V kerej onej môžu byť?“

Ale odpoveď nečakal, bola to skôr rečnícka otázka a nikto sa s odpoveďou neponáhľal.

„Tak mi napadá, kompl," pokračoval Krauz pokojne, „keď je reč o tých bielych dodávkach... pamätáš sa, čo nám hovoril onoho času ten sochár? Spomeň si, na akom aute to Vratko priviezol v sobotu ten obývačkový koberec?“

„Na bielej dodávke, niečo ako Ducato.“

„Zaujímavé...“ zatiahol Krauz poslednú samohlásku.

„Richard,“ ohradil sa Burger, „ja chápem, že by si Vratka najradšej zavrel na sto rokov hoci aj za pľuvanec na chodník, ale len preto, že sme mu nepreukázali vraždu Aničky, mu teraz nebudeme prišívať všetky zločiny spáchané na bielych dodávkach.“

„Nie, to máš pravdu, nič nebudeme prišívať, iba by sme to mali mať stále na pamäti.“

„Máme. Radšej vymysli, čo budeme robiť.“

„Písať, prezident chce čítať.“

Myslel to vážne, lebo sa presunul k počítaču a prsty sa mu len tak rozbehli.

Informace

Bibliografické údaje

  • 21. 3. 2024