15
Domáci žúr sa nedá zorganizovať bez toho, aby decká nenarobili bordel. Domáci má na druhý deň hlavu v smútku a plné ruky práce.
Doobedie prespali, poobede začali v záhrade za domom, pár kríkov malo olámané konáre, bolo ich treba obstrihať, pohrabať kôru z trávnika na záhony.
„Roland, kde vzali deky? Veď tie bývajú v garáži!“
Vzadu pod kríkmi boli roztiahnuté dve deky.
„Tak boli aj v garáži! Ja by som ich najradšej...!“ Roland bol vážne naštvaný. „Načo som im hovoril, aby sa nerozliezali po celom dome? Videl si tú spúšť?“
„Drž hubu a makaj, inak nestihneme ani reparát, budeme upratovať ešte aj v septembri.“
Dorobili záhradu, objednali si pizzu, dali si studené pivo. Sedeli na terase, oddychovali, zbierali sily na výkon vnútri. Cez otvorené dvere podchvíľou hodili očkom dnu, no radšej rýchlo odvrátili zrak – hotová Sodoma a Gomora!
„Počúvaj, Roland, koľkokrát si prekotil Evu?“
„Včera? Trikrát, potom sa mi stratila. Mohol som ešte, ten prášok robí zázraky, išiel som jak na baterky. Aj s babami to zacvičí, nevieš si predstaviť, čo stvárala. Prečo?“
„A celkovo?“
„No...“ Roland zaváhal, rátal, „u Gaba dva večery po sebe. Prečo?“
„Len tak,“ mykol hlavou Ramón.
„Ramón, ty si ostal nasucho?“
„Ser na to!“
„Ani včera nič? Ti drbe? Si normálny? Včera si tu zatrtkal každý, keby sme mali psa, aj ten by si dnes lízal gule, len ty nie?“
„Hovorím ti, ser na to!“
„Počkaj, ty si nechcel – alebo sa ti neušlo?“
Ramón si vzdychol, už bolo neskoro, sám s tým začal a ako poznal brata, neprestane, kým sa nedozvie pravdu.
„Ani som moc nechcel,“ klamal Ramón.
„Nie? A na čo čakáš? Na Ivicu z béčky? Serie na teba, ešte ti nedošlo? Vláči sa s tým basketbalistom z fakulty, dva metre a ruky ako lopaty, neriskoval by som. Ty s metrom osemdesiat si pre ňu krpec.“
„Mám ju, vieš kde!“
„Ale páči sa ti!“
„Páči, ale je pre mňa pasé. Už som ju vyškrtol zo zoznamu.“
„Takže by si si aj, ale sa ti neušlo.“
„No...“ neochotne pripustil Ramón.
„Taká príležitosť, a on si nevrzne! Bože, a toto má byť môj brat! Čo brat, dvojča, jedno telo, jedna duša!“
„Musíš do mňa ryť?“
Roland sa chcel napiť, no odrazu mu niečo napadlo, ruka s plechovkou sa zasekla vo vzduchu.
„Ramón...“
„No?“
„Počúvaj ma...“
„No! Šak sa vymákni!“
„Dostal som nápad.“
„Ježišu, čo to z teba lezie jak nasilu?“
„Čo keby sme vytrtkali Lindu?“
Ramón sa chcel práve napiť, aj jemu zamrzla ruka vo vzduchu. Rozosmial sa.
„Ty si fakt dobrý!“
„No čo? Nevidel si, čo s ňou včera ten prášok narobil? Videl som ju oblizovať sa aspoň s tromi.“
Ramón zaváhal, napil sa.
„Ty to myslíš vážne? Nebol to iba fór?“
„Prečo fór? Chceš si vrznúť? Chceš. Alebo sa ti nepáči?“
„Linda? Čoby nie, už od prvého ročníka sledujem jej ritku, za tri roky sa celkom pekne zaoblila, aj hore to má celkom slušné, ale...“
„Čo zas, aké ale?“
„Je to spolužiačka!“
„Páni! Že spolužiačka! A čo!? Vieš, koľko spolužiačok už jebalo so spolužiakmi?“
„Koľko?“
„Čo ja viem koľko, ale veľa, ak nie všetky. Čo je na tom? Nebudeme jej sľubovať lásku až za hrob, iba malý kolektívny sexík, iba taký prázdninový úlet.“
„Počkaj, počkaj... Kolektívny? Aj ty?“
„A čo, ja som prašivý? Okrem toho ja som to vymyslel, prečo ma chceš vysáčkovať?“
„Nechcem ťa vysáčkovať, len si to neviem dosť dobre predstaviť.“
„Ale ja si to viem predstaviť až veľmi živo.“
„Tak ma osvieť.“
„Pozri, zavoláme ju, že potrebujeme pomôcť s upratovaním. To je v poriadku, veď potrebujeme. Poupratujeme, oddýchneme si, nasypeme jej lajničku a necháš to na mňa, ja ju ukecám.“
„Ty máš lajničku? Roland, dohodli sme sa, že to vyskúšame, dáme si na žúre, ale nebudeme to držať doma len tak! Dohodli sme sa! Vieš si predstaviť, čo s nami narobí otec, keď niečo také u nás nájde? Zabije nás, tentoraz naozaj!“
„Nestrečkuj, kúpil som od Gaba iba vrecko, iba pre nás a Lindu, aby nám lepšie išla matika. Po reparáte s tým končíme, to je jasné, nie?“
„Roland...“
„Povedal som končíme, môžeš mi veriť, ale dnes by sa nám mohla lajnička zísť, celkom sa mi ho…