5
Viktor nevydržal ani dva mesiace. Ivete sľúbil, že si ju po skončení vysokej školy vezme za ženu a že im bude sveta žiť a, samozrejme, že jej bude celé štúdium verný a bude jej písať. Ale vydržal sotva prvé dva mesiace.
Ako sa dajú posudzovať – alebo odsudzovať – sľuby vernosti skoro dvadsaťročného mladíka, navyše oblečeného v uniforme s magickým krídlom na klope, ktoré vie identifikovať každá potenciálna nevesta z košického baru?
Prvé týždne pilotného výcviku boli zaberačka, potom sa dostali aj von a potom sa veľmi rýchlo dostali aj dnu.
Budúci vojenskí piloti mali v porovnaní s domorodcami okupujúcimi miestne bary tri výhody. Boli mladí a vyšportovaní, čo je pre každú babu atraktívne. Museli nosiť uniformu s krídelkom, pričom už sama uniforma je lákadlom, ale tá s krídelkom zvlášť. No a po tretie... predsa každá samica sa snaží pre svoje mladé zabezpečiť takého samca, ktorý zoženie čo najviac potravy, aby dokázala prežiť nielen ona, ale navyše vychovať aj svoje mláďatá, to napísal vo svojich knihách už starý Brehm. Teda on to písal o zvieratách, ale keby náhodou nebol zoológom, ale sociológom, mohol by pokojne nechať názvy kníh, aj texty, iba by zmenil fotografie a všetko by sedelo aj na nás.
Armáda v tých časoch platila kráľovsky, najmä letectvo, a klofnúť takého pilotíka, to bolo terno. O mladé bolo postarané na celý život.
Niektoré baby si vedeli veľmi rýchlo zrátať, koľko je dva a dva, ale niektoré si vedeli zrátať, aj koľko je tri a tri, a išli na vec zhurta.
Viktor dostal pred prvou vychádzkou odborné školenie od starších kolegov, no aj bez neho veľmi dobre vedel, že nepriateľ je dobre maskovaný a používa tie najrafinovanejšie zbrane.
Prvú vychádzku začal aj zakončil v najlepšom hoteli v meste. V bare si dal vodku s džúsom a nádejná samička túžiaca po mladých sa prikmotrila tesne po prvom poháriku.
„Ahoj, ja som Nikoleta, dáš aj mne?“
Nikoleta mala krásne snehobiele vlasy, dlhé až po lopatky.
„Máš pekné modré oči,“ pochválila ho Nikoleta a vo vyzývavo vykrojenom výstrihu ukázala obeti dva kusy z celkového arzenálu.
Jej oči mu k vlasom veľmi nepasovali, boli čierne, také čierne, že sa nedala rozoznať zrenička, a aj plecia vo vyzývavo padnutých šatách mala krásne opálené. Viktor nemal výhrady proti opáleným babám a zobral aj jej vodku s džúsom.
Veľmi si v bare nepoklebetili, lebo sa posťažovala na ostré svetlo z otáčajúcej sa gule zlepenej z úlomkov zrkadla zavesenej pod stropom, a navrhla mu izbu hore na druhom poschodí. Súhlasil, vyzliekli sa a zubami otvoril zariadenie značky Tiger.
„Nemusíš si to dávať, bazmeg, ja som čistá.“
Nešlo mu ani tak o syfilis, ako o alimenty. Po skončení ľúbostného aktu si bol istý, že spravil dobre.
Keď začali, Nikoleta mu do uška šepkala, že ho miluje zo všetkých najviac, keď skončili a sťahoval si gumu, zasyčala iba: Tri stovky, gadžo!
V tomto rytme strávil celé štúdium. Držal sa hesla: rýchlo, efektívne a hlavne bezpečne, a keďže sa osvedčilo so ženami, začal ho aplikovať aj v lietaní a, čuduj sa svete, osvedčilo sa aj tam. Od samého začiatku patril k najlepším pilotom v ročníku, nadriadení uznanlivo pokyvkávali hlavami a chválili jeho vrodený cit pre priestor a rýchlosť.
Cez školský rok si Viktor vedel rady, horšie to bolo cez prázdniny. V lete škola nefungovala a Viktor si musel vyčerpať zaslúženú dovolenku, lebo nebol iba študent, bol už príslušník ľudovodemokratickej armády a ako jej riadny člen si musel vyčerpať dovolenku, kedy mu určili, takže v lete sa sťahoval z východu na západ a prázdniny trávil v rodnom meste.
Prvé prázdninové stretnutie s Ivetou bolo dosť rozpačité, ona mu prisahala, že za celý rok nemala iného, on jej to odprisahal bez problémov tiež, ale hneď na prvom večierku u kamoša to dopadlo úplne inak, než si naplánoval.
Niečo vypili, trochu tancovali a Iveta bola čoraz nervóznejšia. Nechcela sa bozkávať, stále uhýbala, pri slaďákoch sa nechcela prilepiť, a keď jej zovrel zadok, iba sa ošívala. Napokon ju vytiahol na balkón a otvo…
