4
DANNY BRONSON
Danny sa v nedeľu ráno prebudil o siedmej. Bolo štrnásteho októbra. Opäť sa mu snívalo o väzení, samý kameň a mreže a holé žiarovky a nočné zvuky. Sen pretrvával, aj keď sa zobudil, a trvalo mu dlhé sekundy, kým sa zorientoval v čase a priestore, kým spoznal trámový strop nad hlavou. Zdvihol sa na lakeť, pozrel na hodinky a zapálil si prvú rannú cigaretu.
Bola to veľká a pohodlná posteľ, v záhlaví rádio, poličky s knihami, vypínače. Vyfúkol dym, ľahol si naznak a cítil mdlý pulz prepitej noci. Priveľa chľastu, priveľa cigariet a možno trocha priveľa aj veľkej brunety, pani Drusilly Cattonovej, ktorá ho zaviedla do tejto vzdialenej a prepychovej súkromnej chaty a na revanš očakávala časté a zmyselné pozornosti.
Drusilla vysvetlila Dannymu, prečo je táto chajda taká luxusná a taká izolovaná od sveta. Drusilla bola tridsaťročná druhá žena šesťdesiatročného Burta Cattona. Burt postavil chatu dávno, ešte za života prvej pani Cattonovej. Pôvodne kúpil tisícšesťsto akrov lesa s myšlienkou, že ho rozparceluje. Ale pretože pri Ethel, prvej pani Cattonovej, bolo takmer nemožné vydržať bez systematickej zábavy, vo veľkej tajnosti dal postaviť túto chatu, miesto na súkromné a špeciálne zábavky, ktoré by nevyňuchala údes vzbudzujúca Ethel. Bolo to osemdesiatpäť kilometrov od Hancocku – osemdesiat po ceste číslo deväťdesiat a potom päť po úzkej poľnej ceste. Posledný kilometer bola súkromná štrkovitá cesta. Dal sem zaviesť elektrinu, vybudovať zemnú hrádzu a potok premenil na dvojakrové jazero, potom si doviezol až z ďalekého Toleda architekta, ktorý zrejme inštinktívne vytušil, čo Burt Catton chce. Robotníci z neďalekého mestečka Kemp spravili všetky práce. Chata stála na kopci nad dvojakrovým rybníkom a bol z nej dobrý výhľad na kraj so vzdialenými kopcami. Strecha sa stupňovité zvažovala a na jednej strane, kde bývalo veľa snehu, prečnievala. Dom mal tvar kvádra a boli v ňom iba dve veľké izby, obývačka a spálňa. Medzi izbami bola úzka chodba. Na jednom konci chodby bola malá kuchyňa, na druhom rovnako malá kúpeľňa.
Početné okná zo spálne aj z obývačky poskytovali výhľad na jazero. S drevenými stenami, nápaditým osvetlením, tmavým nábytkom, prekvapujúcimi farebnými kontrastmi, pohotovým barovým kútikom, prepychovým ozvučením, nízkymi stolíkmi, veľkými popolníkmi dom dokonale slúžil cieľom Burta Cattona. Už na pohľad bolo zrejmé, na aké účely slúžil: obrovská posteľ, hojnosť zrkadiel v spálni, nedostatok zásob pre hostí, nijaké príslušenstvo pre personál. Drusilla mu vyrozprávala, že ju sem Burt priviedol po Ethelinej smrti, ale skôr než si ju zobral, že ho v tunajších končinách poznali ako pána Johnsona a že jedna veľká skriňa v dome bola plná provokatívne priesvitných županov a nočných úborov.
Dom slúžil Burtovi Cattonovi ako útočisko počas posledných rokov Ethelinho káravého života – bolo to miesto, o ktorom nevedela a kde ho nemohla dočiahnuť. Niekoľkoráz sem prišiel sám, ale častejšie ho sprevádzali ženy.
Keď Ethel Cattonová ako šesťdesiatjedenročná umrela, opustiac manžela, ženatého syna a vydatú dcéru, Burton Catton mal päťdesiatšesť rokov. Bol to zavalitý počerný muž ponášajúci sa na medveďa, hlučný, mužný, priateľský, plný bujarých chúťok, mal v Hancocku slovo aj postavenie. Hoci sa vedelo, že Ethel Cattonová, za slobodna Briceová, bola dobre situovaná, keď si ju bral, rovnako všeobecne sa vedelo, že bystrý, nenásytný a občas aj nemilosrdný Burt aj sám poriadne priložil ruku k dielu. Niektorí hovorili, že jej peniaze viac ako strojnásobil.
Dva roky po Ethelinej smrti sa Burton Catton, vtedy päťdesiato-semročný, potichu oženil s Drusillou Downeyovou, dvadsaťosemročnou dcérou Caldera Downeyho, nepraktického človeka z dobrej rodiny, ktorý sa cítil trochu zaskočený, keď mu predstavili od neho o šesť rokov staršieho zaťa. Bol však rád, že sa zbavil Drusilly. Bola to jej tretia svadba. Prvá sa jej prihodila, keď mala sedemnásť, a obeťou bol pästiar, veľmi nepriliehavo nazývaný Ružový leopard. Manželstvo …
