7
LUCILLE BRONSONOVÁ
Ten utorok bol sivý, upršaný, beznádejný a Lucille sa zdalo, že celý jej budúci život je rovnako pochmúrny ako obloha. Zobudila sa na známy zvuk, ako Lee cúva autom z príchodovej cesty. Obrátila sa na druhý bok a skúsila opäť zaspať, ale nemohla. Myslela na to, aký je Lee prísny a neprívetivý odvtedy, čo sa od nej dozvedel o tých peniazoch a vzal jej ich. Odvtedy sa jej ani raz nedotkol, ani raz ju nepobozkal. Hľadel cez ňu, akoby tam ani nebola.
Sadla si na peľasť postele, popreťahovala sa, zažívala, potom si jednou rukou poškrabkala okrúhle bruško pod starým pyžamovým kabátikom svojho muža, v ktorom spala, a druhou rukou si rozcuchala vlasy. Pozrela, ako je vonku, znechutene, otrávene zavrčala. V nedeľu bolo kúpalisko otvorené posledný deň. Na zimu ho zatvoria. Dočerta s tou mizernou dlhou zimou. Mala rada dotyk horúceho slnka na tele. Mala rada pocit hebkosti a spokojnosti, keď sa nečinne, v polospánku vyvaľovala na slnku vedľa Ruthie, leňošila a rozprávala, rozprávala bez konca.
Možno Lee dovolí, aby si obstarala horské slnko. Nebude to ono, ale aspoň niečo. Ruthie sem môže prísť, natiahnu sa pod to slnko a poriadne sa celé opália, bez stôp po šnúrkach a po ramienkach.
Odvliekla sa do kúpeľne, bez záujmu si vykefovala vlasy, umyla zuby a namaľovala pery. Bolo strašne namáhavé obliecť sa v takýto hnusný deň. A vôbec nemalo význam, aby sa kvôli Leemu upravovala. V sobotu prišla domov sama po polnoci a on namiesto toho, aby celý nervózny behal sem a ta po izbe alebo aby na ňu nakričal, keď konečne prišla, ležal v posteli a spal.
Vkĺzla do tyrkysového menčestrového úboru, ktorý Lee v priateľskejších časoch nazýval jej bojovým výstrojom. Bol z jedného kusa s krátkymi rukávmi, nohavicami po kolená, so širokým pásikom s mosadznou sponou a zipsom od krku po rozkrok.
Lee opláchol riad od raňajok a dal ho do drezu. Zapálila plyn pod kávovou kanvicou, vložila chlieb do hriankovača a pritiahla si ranné noviny. Skončila s novinami, skôr ako dopila druhú šálku kávy. Už zasa pršalo. Prázdnym pohľadom pozrela na kuchynskú linku, nezaostrene pozerala na plechovice, potom zaostrila pohľad na najväčšiu – a pocítila, ako ju kdesi hlboko vnútri začína čudne mraziť, ako jej to mrazenie stúpa do hrdla, až jej skoro vyráža dych.
Prečo nie?
Danny je na vine, že sa teraz Lee takto správa. Danny ju dostal do tejto nemožnej situácie. Danny bol vtedy ako šialené zviera a prinútil ju, aby sa mu podvolila – on ju vlastne prinútil, aby bola Leemu neverná. Nikdy by nebola Leeho podviedla, nikdy, ani za svet, keby ju Danny nebol zbil a nerozbil jej ústa a neprinútil ju urobiť to. Mala vtedy taký hrozitánsky strach, že nevládala ani kričať.
Ruthie vedela, že ona vôbec nie je taká. Ruthie sa o tom presvedčila, keď išlo o Lewa. Pravda, Lew má iba devätnásť, je vlastne ešte dieťa, ale má taký milý úsmev a široké opálené plecia, vždy bol na kúpalisku a vždy prišiel a žartoval s nimi a vždy to hral na ňu, nie na Ruthie. Tušila, že Ruthie by jej nenarobila nepríjemnosti, lebo vždy sa jej pýtala, prečo tomu chlapcovi nedá možnosť. No tak, Lucille. Daj si s ním rande. Nikomu nepoviem ani slovíčko, namoj. Lew má takú dobitú starú káru a pozýval ju, aby si šli niekedy večer zatancovať mimo mesta. Vedela, že Ruthie by naozaj nepovedala nikomu nič a že ona by si Lewa vedela udržať od tela, aj keby mu všeličo dovolila, o to vôbec nešlo. Išlo o to, že bola vydatá, a také veci sa nerobia. To bolo v poriadku, že sa s ním zabavili na kúpalisku medzi ľuďmi, ale rande je niečo celkom iné.
Niekedy bol trocha bezočivý, ako keď raz ležala doluznačky na veľkom plážovom uteráku a on kradmo vkĺzol rukou pod uterák a ona ho chvíľu nechala, len chvíľočku, kým nepocítila slastný závrat, potom ho odbila a povedala, že by jej mohol ešte trocha natrieť chrbát.
Bola to Dannyho chyba, on zavinil, že sa stala tá tragická vec a že sa možno celý zvyšok života bude za seba tak trochu hanbiť.
Prečo by teda tú obálku nevybrala a nepozrela si ju?
Pomaly …
