11
BEN WIXLER
Inšpektor Wendell Matthews sedel pohodlne uvelebený v kancelárii Bena Wixlera, zakláňal sa so stoličkou, pravá noha skrčená, opätok zakvačený o okraj stoličky, ruky ovinuté okolo členka. Bol štvrtok, osemnásty október, desať hodín.
Matthews bol okrúhly muž, ktorý pred dvadsiatimi rokmi sotva dosahoval požadovanú minimálnu váhu. Mal preriednuté hnedé vlasy, ľadovosivé oči a malé nedotklivé ústa. Mal povesť krikľúňa a puntičkára, ktorý zhľadúva prach po kútoch a pod kobercami a snorí vo fascikloch po chybách, skrátka hotová pohroma pre podriadených, pokojne vysedávajúcich pri kávičke. Tí niekoľkí na oddelení, ktorí ho lepšie poznali, vedeli, že iba povrchná časť jeho mysle je zaujatá týmito malichernosťami. Ben Wixler a zopár ďalších mali hlboký rešpekt pred pokojnou logikou, čo sa skrývala pod povrchom.
Debatovali o známych faktoch prípadu vraždy Lucille Bronso-novej. Matthews si ešte pred rozhovorom dôkladne prezrel celý objemný fascikel.
„Mohlo by ti to ublížiť,“ povedal Matthews.
„A čo také robím, čo by som nemal? A čo som neurobil, čo som mal, Wendy? Prečesali sme celé okolie domu. Danny Bronson je najpodozrivejší. Vyzerá to, že budeme musieť počkať, kým ho nájdeme.“
„Vieš, na čo myslím, Ben. Čítal si noviny. Profesorova manželka zavraždená. Obrovský pohon na trestanca pod dozorom. Tajomné peniaze za prípadom Bronson. Bolo to dráždivé stvorenie a rada sa dala fotografovať. A všetky rozhlasové stanice to od nich prebrali. To, že ju dobil o kuchynský drez, dodáva udalosti vzrušujúcu príchuť morbídnosti. Bucky Angelis, náš bojovný okresný prokurátor, chce činy.“
„Viem. Bol tu. Ponúkol mi na pomoc všetkých chlapcov z prokuratúry a osobitný oddiel alebo čosi také. Ale čo by mi pomohli?“
„Psychologicky ideš na to nesprávne, Ben. Mal si tú ponuku prijať a naoko im dať aj robotu.“
„Prečo?“
„Čo ak sa Danny nenájde? Si v slepej uličke. Bolo by potom príjemné podeliť sa s nimi o zodpovednosť. Ak to chceš trhnúť sám, veľa času ti neostáva.“
„Veľa času dokedy?“
„Podpichuješ, seržant? Bohovsky dobre vieš, na čo myslím. Bucky sa obráti na zástupcu pre bezpečnosť verejnosti. Ten v tom uvidí dobrú príležitosť, ako dostať svoju fotku do novín. Obráti sa na zástupcu šéfa polície, ten sa obráti na šéfa polície, a ten bude nútený vziať na vedomie tú zaujímavú skutočnosť, že oddelenie vrážd mu vedie seržant. A stavím sa s tebou o makovú buchtu, že Dannyho zatknú pätnásť minút potom, čo teba uvoľnia z funkcie výkonného šéfa oddelenia, a nový šéf rozmotá celú záhadu ako ručne pletený sveter. No a tak môžeš čakať ďalší rok alebo dva, lebo šéf si nemôže dovoliť podpísať povýšenie človeku, ktorého uvoľnil z funkcie, nech si už súkromne myslí o veci hocičo. Ak sa nepohneš z miesta, môžeš si byť istý, že do pondelka ťa vygumujú, ale môže sa ti to stať už aj zajtra.“
„Prekypuješ dobrou náladou, Wendy.“
Matthews sa naklonil dopredu a stolička s buchnutím dopadla na predné nohy. „Poď, porovnáme si názory na tento prípad. Myslíš, že ju zabil Danny Bronson?“
„Stavím desať k jednej proti tomu. Myslím si, že s ňou vliezol do postele, a myslím si aj to, že mu poslúžila pri prekrývaní peňazí a možno ešte niečoho preňho veľmi dôležitého – listu, ktorým sa zabezpečil pred niekým, koho vyciciaval. Preskúmal som si trochu Dannyho Bronsona. Je tvrdý, chamtivý a brutálny. Je aj inteligentný a má mimoriadnu smolu. To všetko mi s tým zločinom nejde dokopy.“
„Lee Bronson?“
„Nula bodov. Je to správny chlapík.“
„To preto ho vypúšťaš?“
„Čo iné mi zostáva? Tri razy sme preverili čas, kedy prišiel k Haughtonovi, a porovnali ho s najskorším možným časom vraždy. Keby sa dokázal previezť cez mesto za desať sekúnd, mohol to urobiť.“
„Tak na koho tipuješ?“
„Mohol to byť alebo pán X, alebo pán Y. Pán X je Dannyho spoločník. Našiel som pre pána X aj motívy. Alebo dostal Danny mastnú výplatu a skryl ju v Bronsonovom dome, kde si pán X zašiel a peniaze dostal, alebo sa pán X chcel zmocniť Dannyho listu a zistiť, koho Danny vydiera. Toho bud…
