33
Chosé vyprevadil návštevu z Bystrice, počkal, kým na dvore riaditeľstva nastúpia do služobného auta, a normálne spoločensky im zamával.
„Príma chalani...“ zašomral si.
Myslel to úprimne, nie ironicky. Keď bolo treba vybehnúť do sveta a pracovať v iných krajoch a bola možnosť výberu, vždy si vybral Banskú Bystricu. Možno to bolo prúdením vzduchu alebo okolitými horami, možno kvalitnou pálenkou, ťažko povedať, ale ľudia z tohto kraja boli vždy príjemní, pohostinní a kolegovia ochotní a schopní.
Chosé sa rozlúčil, ale nešiel späť do kancelárie. Zastavil sa o poschodie nižšie na sekretariáte šéfa vyšetrovačky.
„Dobrý deň, krásna slečna... alebo pani?“
„Slečna. A dobrý aj vám.“
„Slečna, to je vidieť na prvý pohľad!“
„A podľa čoho?“
„Slečna, ja som Jozef Fischer z oddelenia vrážd, hovoria mi Chosé. Mám špeciálny výcvik na rozoznávanie slečien.“
„Zuzana,“ predstavila sa aj ona.
„Zuzanka! Najkrajšie meno na svete! A ešte v kombinácii s takou krásou... naozaj nebezpečná kombinácia!“
„Prestaňte, prosím vás...“ a cudne sklopila zrak. „Ten špeciálny výcvik v čom spočíva?“
„Je to mimoriadne rafinovaná metóda, ani neviem, či vám to môžem prezradiť.“
„Prosíím...“
„Tak dobre, ale nesmiete to prezradiť nikomu inému.“
„Prisahám!“
„Verím vám. Tak dávajte pozor... podstata tejto tajnej metódy spočíva v tom, že sa sleduje prstenník na ľavej ruke. Ak je tam obrúčka, je to pani, ak nie je, je to slečna...“
Slečna Zuzanka sa schuti rozosmiala.
„Šéfa máte kde?“ zaujímal sa Chosé.
„Na porade, som tu sama.“
„Sama... a môžem si na chvíľu sadnúť?“
„Nech sa páči, pán Fischer.“
„Chosé... ak smiem poprosiť...“
Chosé sa vrátil hore a v pamäti mobilu mal o jedno číslo naviac. Mal postarané aj o program na piatkový večer.
Keď chcel otvoriť dvere kancelárie, skoro ho prevalcoval Kuky.
„Kde si, v kerej onej? U šéfa sa premieta, švihaj!“ povedal vzrušene a nechal ho stáť na chodbe.
Chosé nechápavo civel za odchádzajúcim kolegom, ale pre istotu sa vybral za ním. Napokon ani nebanoval.
„To nie je Edo Maron, to je Braňo Borbel,“ zakončil premietanie Krauz a vybral kazetu z videa.
Zavládlo ticho. Niekto šeptom povedal „kurva“.
„Tak dajme hlavy dokopy,“ navrhol Mayor.
„V prvom rade to treba zlegalizovať,“ ozval sa najskúsenejší. „Inak nás s tým vyšetrovateľ vyženie.“
„Máš pravdu, Edo,“ súhlasil šéf. „Návrhy?“
„Ja,“ ponúkol sa Krauz, lebo o pôvode kazety vedel najviac. „Chosé a Hanzel skočia dole za vyšetrovateľom, čo má na starosti vraždu zo žumpy. Vysvetlia mu, že máme nové poznatky o trojici tiežpodnikateľov a aj o inžinierovi Richterovi a všetky budú písomne spracované zajtra doobeda.“
„Prečo ešte nemáme hlásenia na papieri?“
„Šani, živočíšny druh Homo sapiens sapiens má vo výbave iba dve ruky.“
„Aj to tam napíšte. Pokračujeme!“
„Dohodnú s ním oficiálne vypočutie oboch otcov do zápisnice, aj Temela, aj Marona, a obaja dobrovoľne poskytnú čísla. Ide mi o bankové kontá,“ Krauz sa spýtavo pozrel na Burgera.
„Rozumiem, Marona zariadim.“
„Potom, vlastne aby sme nestrácali čas, tak ešte dnes, Petra a Kuky spracujú písomné žiadosti do banky na ustálenie výpisov výberov z bankomatu a zabezpečenie videozáznamu. Všetko so zajtrajším dátumom, aby sme nepredbehli zápisnice o vypočutí oboch otcov. Vyšetrovateľ to podpíše, prokurátor schváli, my to získame. Tým budeme mať všetko sprocesnené a litera zákona bude naplnená. My ostatní sa nebudeme zaoberať byrokraciou, lebo to bude trvať aspoň týždeň, a pohneme sa dopredu, lebo páchatelia nám unikajú každým dňom o kus ďalej.“
„Súhlasím, konečne sa mi bude voľne dýchať. Dbajte na to, aby bolo všetko spracované korektne a rýchlo, konzultujte s vyšetrovateľom a riaďte sa jeho pokynmi...“
„Šani, tu nie si na porade u riaditeľa, tu si medzi svojimi!“
„Tak potom robte operatívnu robotu a serte na vyšetrovateľa, prvoradý je páchateľ, až potom lajstro, presne podľa zásad kriminálky.“
„Teraz ťa spoznávam, Šani. Takže k tomu videu. Maron nás podľa mňa prešťal všetkých. Od Zdena vie, že ho zháňa bystrická polícia, že to vo firme ešte nemá celkom v poriadku pre tie ukradnuté prachy, a bohvie, ako to vyzerá s tým Talianom, takže asi má dosť dobrých dôvodov ostať v diere. Namiesto seba poslal k bankomatu Braňa. Musíme sa naňho nalepiť, zistiť, kam nosí peniaze a kde alebo ako ich odovzdáva Maronovi. Tak zistíme, kde presne je a kde je Mira. Potom môžeme požiadať o spoluprácu Interpol, alebo ak zistíme, že občas páchnu aj sem, urobiť na nich akciu a capnúť ich na našom území. V každom prípade je pre nás teraz mužom číslo jeden Braňo Borbel. Zdeno a Edo sú schovaní. Jediný, kto si myslí, že je nepriestrelný, je Braňo, tak mu to okoreníme. Taký je môj plán.“
Chlapi a jedna baba prikývli.
