19. KAPITOLA
V sobotu ráno Krauz vstal a s lístočkom, čo mu Sylvia večer napísala, zašiel do obchodu. Doterigal štyri igelitky a potichu ich v kuchyni vykladal. Snažil sa nezobudiť dievčatá. Keď mu spadol šalát, nikoho doma ani nehlo, ale s plechovkou sladkej kukurice to už bolo horšie.
„Čo robíš...?" vyšla Sylvia so spálne a žmúrila karpavými očami. Z detskej izby... vlastne už to boli slečny... sa vyplazila mladšia Laura a dala mu letmý bozk.
„Tati... už sa to začalo...?"
„Čo, srdiečko?"
„Včera hlásili v televíznych novinách, že ráno máme očakávať prelet spojeneckých vojsk... idú niekam na Blízky východ robiť poriadky..." a uškŕňala sa.
„Nie, toto bolo iba cvičenie, naostro to začne až za hodinku... zalez a spi... ešte..."
„Nemôžem, tati! Dnes mám doučko z angličtiny s pani Paskalovou... mami, už je čas?"
„Nie, naozaj si ešte môžeš zdriemnuť! Tatino robí manévre, ale my sme odolné, však!? Tak šup...!"
„Tak idem... a ozaj, tati, prečo sa musím učiť tú... angličtinu...?"
„Lebo ňou rozpráva polovica sveta... srdiečko..."
„A to nestačí...?"
„Zalez...!"
Dvanáťročná hlava s odpoveďou na každú otázku a s otázkou na každú odpoveď zaliezla do postele a Sylvia sa išla umyť, lebo by už aj tak nezaspala. Krauz iba bezmocne mykol ramenami. Nech sa človek snaží, ako chce, vždy to vypáli akosi inak.
Očistil zeleninu a umyl mrazenú sliepku.
„Koľko cibule mám dať do polievky, miláčik?"
„Jednu celú, ak je malá, alebo polovicu veľkej..."
„A... táto je aká?" otočil sa od drezu.
„Stredná..."
„Táák dík..."
Sylvia ho skontrolovala a všetko naložila do veľkého hrnca. Pridala bujón, koreniny a soľ, plyn stiahla na minimum, lebo času mali dosť. Tato ich zobudil na sobotu v nekresťanský skorú hodinu. Rozvalil sa v obývačke a listoval v novinách. \
„Tú kľučku na balkóne... si sľúbil... že keď budeš mať najbližšie čas..."
„Ešte nie je najbližšie... srdiečko..."
„... a aj roleta nám spadla..."
Poskladal noviny a zo vstavanej skrine vybral malú skrinku s náradím. Poťažkal kombinačky a vzal si aj skrutkovač. Vražedným pohľadom zagánil na balkónové dvere, ale nepomohlo to...
Sobota je mimoriadne krásny deň. Väčšina policajtov ho radšej trávi v práci...
Doma sa narobia ako hovädá...
Sylvia druhý raz zobudila mladšiu dcéru a vychystala ju na doučovanie. Laura sa naraňajkovala, do igelitky si zbalila zošit, peračník a učebnicu a iba tak v papučiach zamierila k dverám. Bolo to v poriadku, chystala sa iba o tri poschodia vyššie, kde pani Paskalová v domácich podmienkach doučovala angličtinu.
Richard ju sledoval od rozobratých balkónových dverí a neodpustil si zarýpnuť.
„Hééj ty... angličtinárka..."
„No...?"
„... poraď mi, kým odídeš... ako sa povie po anglicky džem?"
„Džem!"
„... a hamburger?"
„Hamburger!"
„Tak potom to s tou Paskalovou nejako vydržíš... nie je to až taká ťažká reč..."
„Múdry tato..." skonštatoval copatý krpec a rezko švihal von, aby ho netrafila letiaca papuča.
Staršia dcéra Sylvia ich sprdla, sotva vstala, že ju mali zobudiť už pred pol hodinou, lebo dnes má zápas a načo už dva mesiace trénuje smeče, keď to kvôli nim teraz všetko zmešká... tak ju Sylvia odviezla autom a Richard striedavo strážil polievku a opravoval roletu. Osamel a zamyslel sa. Mechanicky vŕtal a skrutkoval a vŕtal a... hlavou mu vŕtalo, prečo je okolo Schmittovej vraždy toľko náhod. Dcéra je na liečení, domáca je v zahraničí, dvaja neznámi s pištoľami a kyselinou v jarku, super špičkový domáci alarm vypnutý, alebo nefunkčný, alebo...
Pracoval a rozmýšľal. Pracoval a... pracoval.
Čas mu ubiehal a keď sa naobedovali, odviezli sa do nákupného centra na prechádzku. Stálo ho to liter a pol, lebo každá z báb ukázala na nejakú handru, ktorú nutne potrebuje do šatníka a... to bol na tom ešte dobre, lebo staršia dcéra ukázala na roztrhané rifle, ktoré stáli dva... ale to už odmietol! Deravé rifle za dvetisíc!! Keby boli nové... možno... ale takú haraburdu za toľko peňazí!! Skoro skolaboval. Man…
