Celá e-kniha Hotel Bertram ke stažení v ePUB, PDF a MOBI
19
Pán Hoffman bol mohutný, mocný chlap. Pôsobil dojmom človeka vyrezaného z dreva - najskôr z tíkového.
Tvár mal takú bezvýraznú, až sa v človeku rodili pochybnosti, či je vôbec schopný uvažovať a cítiť. Zdalo sa to vylúčené.
Správal sa nanajvýš korektne.
Vstal, uklonil sa a vystrel ruku pripomínajúcu sochor.
- Hlavný inšpektor Davy? Pred pár rokmi som mal to potešenie… asi sa už nepamätáte…
- Ale áno, pamätám, pán Hoffman. Prípad aaronberského diamantu. Boli ste na súde korunný svedok - dovoľte mi povedať, vynikajúci svedok. Obhajoba vami nemohla ani trochu otriasť.
- Mnou nemožno len tak ľahko otriasť, - vážne prikývol pán Hoffman.
A naozaj nevyzeral na človeka, ktorého je ľahko vyviesť z rovnováhy.
- Čo môžem pre vás urobiť? - pokračoval. - Dúfam, že sa nevyskytli nejaké problémy; s políciou som vždy chcel dobre vychádzať. Váš skvelý policajný aparát si vysoko vážim.
Ach, nijaké problémy. Chceme len, aby ste nám potvrdili istú informáciu.
- Bude mi cťou, ak vám budem môcť nejako pomôcť. Ako vravím, o londýnskej polícii mám tu najvyššiu mienku. Máte skvelý tím. Schopní správni chlapi so zmyslom pre spravodlivosť.
- Privádzate ma do rozpakov, - povedal Davy.
- Som vám k službám. Čo sa chcete dozvedieť?
- Chcem vás len požiadať o informáciu týkajúcu sa hotela Bertram.
Tvár pána Hoffmana sa nezmenila. Azda len jeho celkové správanie bolo na krátku chvíľu akési meravejšie.
- Hotel Bertram? - spýtal sa. V jeho otázke znel ľahký zmätený tón. Nezasvätený by si mohol pomyslieť, že o hoteli Bertram nikdy nepočul, alebo že si nevie presne spomenúť, či o ňom niečo vie, alebo nie.
- Máte s ním niečo spoločné, pán Hoffman, alebo nie? Pán Hoffman pokrčil plecami.
- Je toho toľko… Človek si nemôže všetko pamätať. Toľko obchodných záležitostí… toľko… veľmi ma to zaneprázdňuje.
- Viem, že ste zainteresovaný do mnohých podnikov.
- Áno. - Pán Hoffman sa meravo usmial. - Vyberám z koláča samé hrozienka, na to myslíte, však? Preto sa nazdávate, že mám čosi spoločné aj s tým… hotelom Bertram?
- Nepovedal by som „čosi spoločné“. Ste vlastne jeho majiteľom, či nie? - prívetivo poznamenal Davy.
Tentoraz pán Hoffman navidomoči stuhol.
- Rád by som vedel, kto vám to povedal? - spýtal sa naivne.
- Je to pravda, nie? - prívetivo pokračoval hlavný inšpektor Davy. - Povedal by som, že je príjemné byť vlastníkom takého hotela. Naozaj musíte byť na to hrdý.
- Ach, áno, - pripustil Hoffman. - V prvej chvíli som si nevedel spomenúť, chápete. - Nasilu sa usmial. - Vlastním v Londýne dosť veľa nehnuteľností. Je to dobrá investícia - nehnuteľnosť. Ak sa predáva niečo, o čom si myslím, že to má dobrú polohu, a ak mám možnosť lacno to nadobudnúť, investujem.
- A hotel Bertram ste tiež kúpili lacno?
- Šlo to s ním dolu kopcom, - povedal pán Hoffman, kývajúc hlavou.
- Nuž, teraz sa zase vzmáha, - ozval sa Davy. - Nedávno som tam bol. Veľmi na mňa zapôsobila tamojšia atmosféra. Milí staromódni hostia, pohodlie, štýlové miestnosti, všetko pravé, všade prepych, ktorý sa pritom ako prepych nevnucuje.
- Ja osobne viem o tom len málo, - vysvetľoval pán Hoffman.
- Je to len jedna z mojich investícií, ale myslím, že výhodná.
- Áno. Zdá sa, že ju vedie veľmi schopný človek. Ako sa volá? Humfries? Áno, Humfries.
- Znamenitý chlap, - povedal pán Hoffman. - Všetko nechávam naňho. Raz za rok si prezriem výkazy, aby som sa presvedčil, či je všetko v poriadku.
- Hotel je plný titulovaných osôb, - poznamenal Davy. - A bohatých amerických turistov. - Zamyslene pokýval hlavou. - Skvelá kombinácia.
- Vravíte, že ste tam nedávno boli? - vyzvedal sa pán Hoffman.
- Dúfam, že… že nie služobne?
- Nešlo o nič vážne. Iba sme si chceli vyjasniť istú malú záhadu.
- Záhadu? V hoteli Bertram?
- Tak to vyzerá. Mohli by sme to nazvať prípad nezvestného duchovného.
- Ide o nejaký žart, - utrúsil pán Hoffman. - To je ten váš sherlock-holmesovký žargón.
- Duchovný, o ktorom vravím, raz ráno odišiel z hotela a nik ho už nevidel.
- Čudné, - povedal p…
