18
Kanonik Pennyfather hľadel na hlavného inšpektora Davyho a na inšpektora Campbella a oni zasa hľadeli na kanonika. Kanonik Pennyfather bol opäť doma. Sedel v knižnici var veľkom kresle, pod hlavou mal vankúš, pod nohami okrúhlu podus ku a na zdôraznenie toho, že je chorý, mal cez kolená prehodenú deku.
- Obávam sa, - vravel zdvorilo, - že si jednoducho neviem vôbec na nič spomenúť.
- Nepamätáte si nehodu, to, ako vás zrazilo auto?
- Ľutujem, ale naozaj nie.
- Tak ako potom viete, že vás zrazilo auto? - spýtal sa nástojčivo inšpektor Campbell.
- Tá žena, pani… pani… volala sa Wheelingová?… mi to povedala.
- A ako to vedela ona? Kanonik Pennyfather sa zmiatol.
- Bože, máte pravdu. Nemohla to vedieť, však? Asi predpokladala, že šlo o nehodu.
- A vy sa vážne na nič nepamätáte? Ako ste sa dostali do Milton St. John?
- Nemám ani potuchy, - povedal kanonik Pennyfather. - Dokonca ani ten názov mi nič nehovorí.
V inšpektorovi Campbellovi stúpala zlosť, ale hlavný inšpektor Davy zvyčajným pokojným tónom milo povedal:
- Tak nám porozprávajte, pán kanonik, čo posledné si pamätáte. Kanonik Pennyfather sa k nemu s úľavou zvrtol. Inšpektorov nezáživný skepticizmus ho privádzal do pomykova.
- Šiel som na kongres do Luzernu. Vzal som si na letisko taxík, vlastne len do kensingtonských aerolínií.
- Dobre. A ďalej?
- To je všetko. Na viac si nespomínam. Potom sa pamätám už len na tú skriňu.
- Na akú skriňu? - spýtal sa inšpektor Campbell.
- Nebola na svojom mieste.
Inšpektor Campbell sa usiloval podrobnejšie rozobrať otázku nesprávne umiestnenej skrine. Hlavný inšpektor mu skočil do reči.
- Pamätáte sa, že ste prišli do aerolínii, pán kanonik?
- Myslím, že áno, - odpovedal kanonik Pennyfather tónom človeka, ktorý si sebou nie je celkom istý.
- A do Luzernu ste odleteli normálne?
- Áno? Ak je to naozaj tak, nič si nepamätám.
- A na to, že ste sa v tú noc vrátili do hotela Bertram, sa pamätáte?
-Nie.
- Spomínate si na hotel Bertram?
- Pravdaže. Býval som tam. Veľmi príjemný hotel. Mal som tam rezervovanú izbu.
- Pamätáte sa, či ste cestovali vlakom?
- Vlakom? Nie, na vlak si nepamätám.
- Vlak prepadli. Na to by ste sa mali pamätať, pán kanonik.
- Mal by som, však? - povedal Pennyfather. - Ale dajako… si na to nespomínam, - dodal ospravedlňujúco. S prívetivým úsmevom pozrel najprv na jedného, potom na druhého inšpektora.
- Tak vy vravíte, že okrem cesty taxíkom do aerolínií až do chvíle, keď ste sa prebudili v dome Wheelingovcov v Milton St. John, sa na nič nepamätáte.
- Nie je to nič nezvyčajné, - ubezpečil ho kanonik. - Pri otrase mozgu sa to často stáva.
- Keď ste precitli, ako ste si vysvetlili, čo sa vám stalo?
- Tak ma bolela hlava, že som vážne nemohol o ničom premýšľať. Potom som sa, pravdaže, začal čudovať, kde som, a pani Wheelingová mi to vysvetlila a priniesla mi výbornú polievku. Oslovovala ma miláčik, srdiečko a holúbok, - povedal kanonik mierne zhnusený, - ale bola veľmi milá. Naozaj veľmi milá.
- Ak šlo o nehodu, mala ju ohlásiť na polícii. V takom prípade by vás odviezli do nemocnice a riadne sa o vás postarali, - poznamenal Campbell.
- Starala sa o mňa výborne, - odvážne namietol kanonik, - a pokiaľ viem, pri otrase mozgu sa nedá veľa robiť, treba jednoducho dožičiť pacientovi pokoj.
- Pán kanonik, keby ste si ešte na niečo spomenuli…
- Prišiel som o celé štyri dni života, - prerušil ho kanonik Pennyfather. - Veľmi čudné. Naozaj veľmi čudné. Lámem si hlavu nad tým, kde som bol a čo som robil. Doktor vravel, že sa mi môže všetko v pamäti oživiť. Ale rovnako možné je, že sa to nestane. Asi sa nikdy nedozviem, čo sa mi za tie štyri dni prihodilo. - Mihalnice sa mu zachveli. - Prepáčte. Tuším som už dosť unavený.
- Nateraz by bolo toho dosť, - zasiahla pani McCraeová, ktorá sa motala pri dverách, pripravená zasiahnuť, keby bolo treba. Pristúpila k nim. - Doktor vravel, že ho neslobodno znepokojovať, -povedala rozhodne.
Inšpektori vstali a zamierili k dverám. Pani McCraeová ich ako …