23
U Jumba bolo veselo, bol piatok po fajronte a všetci smädní policajti sa cestou domov zastavili na jedno. Ako vždy, jedno dodržali iba traja zbabelci, ostatní smelo bojovali ďalej. Krásny letný deň, pivo tieklo potokom.
„No to je mi nášteváá!“ zareval Jumbo. „De ste tak dlho, decká, leto v plnom onom, prúde, a vy nikde! Vajčáci, že sa aj ukážete!“ Vstal od baru a vztýčil sa v celej svojej kráse hodnej aljašského grizlyho. Našťastie nehrýzol, lebo aký bol veľký, také mal aj srdce.
Krauz sa uhol, zachytil mu ruky pripravené drviť chrbtové kosti a privítal sa s ním na bezpečnú vzdialenosť. Chosé tiež poznal Jumbove objatia, obehol ho a kamarátsky ho zboku potľapkal po pleci.
„Ahoj, starý brachu.“
Peter k Jumbovi často nechodil, navrhol túto krčmu preto, lebo vedel, že sem vraždári radi chodia. Neuhol sa, myslel si, že sa s majiteľom iba normálne zvítajú.
Keď ho Jumbo pustil, pripadal si ako vyžmýkaný citrón. Aj sa tak tváril. Sanitku nevolali, lebo po pár minútach modrenia sa konečne nadýchol.
„Kurva... tak teda nazdar, Jumbo...“ snažil sa neomdlieť.
„Ideme dozadu za plentu,“ ukázal Krauz.
„Jasnačka,“ súhlasil majiteľ a hneď sa chopil iniciatívy. „Alenkáá, tri pivá a tri vodky. Pre mňa jedno, to moje...“
„Už sa to nesie,“ zaznelo od pultu a tým bola objednávka vybavená.
„Dám si s váma, vajčáci, a povyprávame...“
„Jumbo, dnes nie. Nehnevaj sa, ale máme debatu.“
Nič viac nebolo treba povedať, Jumbo ako bývalý policajt všetko chápal.
„Chápem, nechám vás samých,“ neochotne súhlasil Jumbo. Nerád si nechal len tak utiecť debatu s vraždármi.
Sadli si a počkali, kým im Alenka priniesla objednávku. Keď sa nahla nad stôl, Chosé sa zaklonil, aby lepšie videl.
„Chosé,“ napomenula ho Alenka.
„Prepáč, ja len zo zvyku, aby si sa neurazila, inak som tým nič nemyslel.“
„Škoda,“ odvrkla a porozkladala poháre. „Debilná výhovorka, ale čo už môžem od teba iné očakávať? Zatiaľ stačí, chlapci? Ešte niečo? Nič? Tak si užívajte, keby dačo, som za výčapom.“
Chosé sa musel zmieriť s tým, že dnes prišli pracovať. Zatiaľ to muselo stačiť aj Alenke. Možno neskôr, možno na záverečnú, ak sa zdržia.
Štrngli si, vypili, poutierali si penu, rozdali si cigarety a Peťo mohol začať.
„Tak spusti,“ vyzval ho Krauz.
„Ja som Michala poznal.“
„Michal Korec bol tvoj kamarát?“
„Bol. O jeho smrti som sa dozvedel hneď v utorok ráno. Miriam mi volala, že ho našla, a chcela, aby som jej pomohol.“
„Ty poznáš aj Miriam Dobrotkovú?“
„Poznám. Veľmi dobre.“
„To by vysvetľovalo, prečo s nami jednala tak suverénne.“
„Ale nie drzo, však?“
„Ako si jej mal pomôcť?“ zaujímal sa Krauz.
„Prečo ti volala?“ zaujímal sa Chosé.
„Chalani, takto sa nikam nedostaneme. Ak ma umoríte otázkami, začnem od konca a ničomu nebudete rozumieť. Ja vám to budem musieť porozprávať od začiatku, ale sľubujem, že to skrátim.“
Peter im v stručnosti porozprával príbeh troch mušketierov, ktorých aj v tomto prípade bolo o jedného viac, a hrdzavej Miriam. Už boli ako-tak v obraze.
„Takže Ivan Dobrotka vypadol.“
„Vypadol, Rišo, bil ju ako žito. Zakročili sme a rozviedli sa. Dostal šancu, niekoľko šancí, ale uletel.“
„A Ivana nahradil Michal Korec.“
„Minulý rok na jeseň.“
Krauz fúkol do peny a urobil si miesto na nos, pretože pivo medzitým dopili a už mali ďalšie. Napil sa sám, po prvom sa už za stolom neštrngalo a nenúkalo, každý si užíval podľa svojich možností a chuti.
„A prečo ti v utorok ráno volala? S čím si jej mal pomôcť?“
„Volala mi, že ho našla a že nežije. Panikárila, plakala, nevedela, čo má robiť. Poradil som jej, aby zavolala sanitku, políciu a aby čakala doma. Prišiel som aj ja a bol som na začiatku obhliadky.“
„Nevidel som ťa.“
„Minuli sme sa. Keď ste prišli, už som bol u nás na oddelení. Rozbiehame akciu na tých zmrdov, čo prepadávajú staré babky pod stanicou, a šéf ma uvoľnil iba na hodinku.“
Krauz prikývol. Zatiaľ sa v tom orientujú.
„Dobre, ale nerozumiem, načo si nám to všetko rozpovedal. Ušla mi pointa.“
„Ešte nezaznela. Aby ste pochopili, m…
