15. Kapitola
Rozliezli sa do kancelárií.
Vaňa si okamžite rozložil proviant a rozhodol sa dohnať, čo v noci zameškal. Krauz a Chosé sa hodili do kresiel a tiež sa snažili dohnať, čo v noci zameškali. Okamžite im klipli oči. Kuky nežne pohladil kaktus uprostred stola a preniesol ho na parapet. Dve miesta zostali prázdne. Hanzel si po pohrebe vzal pár dní voľno a starý Burger bol ešte stále v nemocnici.
Chosé sa pomrvil a všimol si Kukyho.
„Prečo ten kaktus prevláčaš trikrát denne zo stola na parapet a späť?"
„Aby cítil dotyk teplej ľudskej dlane."
„Ty si na hlavu? Ešte si nikdy nepočul, že kvetiny nemajú rady, ak ich stále premiestňujú?"
„Toto nie je kvetina, toto je kaktus. Richard, ako sa to...?"
„Carnegiea gigantea, zvaný Saguaro."
„Táák, presne! Saguaro! A ten sa rád prenáša, však Riško?"
„Nie, ale tebe to môže byť jedno. Aj tak si spravíš po svojom, ty krpec tvrdohlavý. Už som ti aspoň stokrát povedal, že keď máš nutkanie stále niečo prevláčať z miesta na miesto, mal si si kúpiť mačku, a nie kaktus!"
„Kašlem ti na mačku. Tento má krajšie chlpy."
Kuky nasrdene vstal, nabral si do pohára vodu a kaktus kvalitne zalial.
„A tiež som ti asi iba stokrát povedal, že tento kaktus rastie v púšti v Kalifornii, Arizone a Novom Mexiku a že vodu vidí tak raz za rok."
„Ale ja nemám to srdce takto ho týrať. Chudáčik, v púšti si jeho bratranci užijú svoje, ale tento u nás v kancelárii sa môže mať aj lepšie. A ako rýchlo rastie, si hovoril?"
„Meter za tridsať rokov, a dorastá aj pätnásť metrov."
„No prosím, kto by tu pri ňom vydržal čakať štyristo rokov, kým bude mať pätnásť metrov? Trochu ho polejeme a uvidíte, ako porastie! Na Silvestra ho máme po strop, to vám garantujem, amatéri!"
Krauz mykol plecom a zahniezdil sa v kresle.
„Že sa ti chce mlieť pántom, kvôli nemu!" zahniezdil sa aj Chosé a obom bolo jasné, že Kukyho mičurinské ambície neznesú kritiku, a dobrú radu už vôbec nie.
Chvíľu bolo ticho a obaja by aj zaspali, ale sotva sa Vaňa najedol a začal šuchotať s mikroténovými vreckami, vošla Petra a vzala si ho so sebou a kývla aj na Kukyho. Vraj na pokyn šéfa treba súrne niečo...
Krauz ani neregistroval čo, ale pretrhnutý spánok sa už nevrátil. Ponúkol Chosého a obaja fajčili s nohami vyloženými na vypočúvacích stoličkách.
„Počúvaj," začal Krauz, „čo tak čumíš po tej Petre? Hučí ti v hlavičke? Si zabudol, na čom sme sa dohodli, že čo je v dome..."
„Ja viem, ale má čím ďalej krajší zadok, a okrem toho mi to nejako nevychádza s... s..."
„Čo syčíš? S... s....! So Zdenou? Ešte do nej robíš?"
„No! Teda, nie! Ja..."
„Si normálny? Nevieš sa vymáčknuť?"
Chosé si nervózne potiahol a prudko vyfúkol, aby narobil čo najviac dymu. Krauzovi to pripadlo, akoby sa chcel zaň schovať.
„Tak bude to!?"
„S Ninou!"
„S Ni...!?" zaúpel Krauz, ale potom mu to došlo. „S veľkou, nie? So starou Ninou, ako s matkou."
„So starou, so starou!! Aká je ona stará? Nemá ani štyridsať! A... my tiež nemladneme, takže..."
Krauz zadusil, zložil nohy a zaujal bojovú pozíciu v predklone.
„Tak moment, niečo mi tu nehrá! Doteraz som od teba počul iba, ako nám to všetko funguje aj po štyridsiatke a akí sme fešáci a čiperáci a... odrazu, že nemladneme a..."
„Choď do..."
„Počúvaj! O čo tu ide? Začni spievať, lebo ti jednu tresnem."
„Neviem, človeče! Fakt neviem, o čo tu ide! Myslel som si, že viem, čo chcem, ale v poslednom čase... ako by som ti to..."
„Normálne! Čo sa ideme rozprávať o babách prvý raz?"
„Nie. Ja viem! Zdena je fajn, fakt som sa do nej buchol ako do žiadnej inej, myslím to vážne, môžeš mi veriť."
„Verím. Aj ostatní si všimli, že tento rok mimoriadne poslúchaš a nerozdávaš semienka kdekade."
„No! A o to ide! Zdena... na mňa tlačí. Chce sa rozviesť a..."
„Už sme to preberali. Každý z nás ťa už milo upozornil, že ťa ženie do chomúta a používa všetky ženské aj neženské zbrane, a ty jej to žerieš surové. Za pol roka ťa to už mohlo pustiť, ty tetrov, a už by si mohol začať používať aj rozum, nie len stále ten istý orgán."
…
