Knieža Smrť (Dominik Dán)

50. Kapitola

„Vieš, čo ti závidím, Jožo, tie tvoje červíky! Kurňa!! Kam ty na ne chodíš!? Ja mám iba také slíže, a ty také anakondy..."

„Kušuj a navliekaj a... vezmi si pár, ak chceš, ale rýchlo, nech nepokazíme vodu."

Rýchlo navliekli a nahodili.

„Ty choď nižšie, ja skúsim tam pod ten padnutý strom. S touto výbavou si trúfam aj na sumca, takého... päťdesiat kíl a najmenej meter šesťdesiat..."

„Aj toto sa mi na tebe páči, Jožo, tie tvoje sny... ako malý chlapec..."

Chvíľu stáli na štrkovom brehu a pokúšali sa o najlepší hod. Jožovi sa podaril. Olovko žblnklo tesne pred koreňom a plavák sa vzpriamil. Hĺbka bola dobrá.

„Ticho..."

Stáli a čakali. Plavák sa mykol a ľahol si. Potom sa ponoril.

„Kurva..." a zasekol.

Prút sa ohol a Jožo pritiahol k sebe. Zarapotal navijakom a znova pritiahol. Prút sa ohol do nebezpečného oblúka. Znova pritiahol a znova zarapotal navijakom. Myklo ho dopredu a po kolená ho vtiahlo do vody.

„Boháá!! Ber podberááák a poď pomóócť, si slepý!? To bude kus, jak ťahá!!"

Kamoš odhodil prút a v nemom úžase utekal Jožovi na pomoc. Cestou rozbaľoval podberák. Vbehol do vody za ním a iba zavádzal.

„Vypadni! Choď z druhej strany, debil, nevidíš! Ťahá ma po prúde, krista..."

Jožo vycúval z vody a z čižiem sa mu vylievala voda. Neregistroval ju. Necítil by, ani keby šliapol na žeravý klinec. Žiadny normálny rybár zápasiaci s päťdesiatkilogramovým sumcom by neregistroval žeravý klinec, ani keby mu ho hodili do nohavíc.

„Poď sem... dole, nie tam... priprav sa..."

Jožo priťahoval a sumec polávoval, už bol asi unavený, ale bol ťažký a zle sa s ním manévrovalo. Ani raz sa nevyhodil nad hladinu, ani raz nezabral do boku, asi bol starý a iba tak sa plazil po dne. O to bude asi väčší.

Jožo zabral a pritiahol.

„Dole... choď nižšie a podber ho zboku... nie tak... dole... teraz!! Ja ťahám!! Podber ho!" Zabrali obaja.

Nad hladinu sa vystrčila ruka.

Trochu zvláštna. Bola biela, vymočená a mala iba štyri prsty.