Knieža Smrť (Dominik Dán)

Podpořte LD sdílením:

Share

Ukázky

37. Kapitola

„No, tak to by sme mali! Si ty ale Fitipaldi! Striasol ťa po pol kilometri, macher!"

„Prepáč..." zašomral Filip a dosť sa hanbil. Až doteraz si myslel, že jazdí úplne bravúrne a že by sa na sledke uživil ľavou zadnou.

„Aj tak sa mi zdalo, že v ňom sedel Richard," šomral Filip.

„Mne nie. Ak mu ho naozaj ukradli a nechali sme zlodeja pláchnuť..."

„Tak to radšej nikomu nepovieme, dobre, Petra?"

„Máš bobky, čo? Bojíš sa, že ťa chalani vysmejú, čo? Radšej uvažuj, kam mohol zmiznúť!"

„Sme na kopci nad mestom, odtiaľto mohol ísť kamkoľvek."

„To je pravda, kamkoľvek. Kým si nás všimol, mieril do centra."

„Tam sa aj dostane, vybehne po Bubnovke, zbehne dole okolo hradu a je v centre."

„V centre..." mrmlala si Petra a v snahe pomôcť myšlienkam si masírovala čelo. „V centre... hrad... v centre... Niečo mi napadlo! Je to iba výstrel do tmy, ale vyskúšajme to! Ak šoféroval Richard a tak bezhlavo sa ponáhľal do centra, tak potom... šibni to pre istotu pod hrad na Kláštornú. Ak šoféroval zlodej, už je auto upratané a do rána bude rozobrané, takže zbohom, stará mama!"

„Zbohom stará kára!"

„Neurážaj škodovečky."

„Ty myslíš, že aj také rachotiny sa ešte kradnú?" „Na objednávku určite! Jedno auto, hotový veľkosklad náhradných dielov, nie?"

„Asi. Tak ty hovoríš Kláštorná. Ty myslíš „Nič nemyslím, iba dúfam." Ale obaja mysleli na to isté.

Informace

Bibliografické údaje

  • 21. 3. 2024