Knieža Smrť (Dominik Dán)

36. Kapitola

Krauz zacúval na blatník za ním stojaceho auta a vynútil si, aby sa trochu posunulo. Teraz mal dosť priestoru, aby strhol volant doľava a vyrazil proti obrubníku. Vyletel na trávu a prerazil kríky v mieste, kde sa mu zdali najredšie. Netušil, že za kríkmi je trávy iba pár chumáčov a že zoskočí rovno na cestu. Skoro ho nabralo iné auto, ale vodič našťastie nestratil duchaprítomnosť a zrážke sa ako zázrakom vyhol. Krauz iba podradil, gumy zapišťali a už uháňal do centra.

Chvíľu mal plnú hlavu starostí a ani neregistroval, ako prešiel prvý kilometer, ale potom si v spätnom zrkadielku všimol, že ho niekto sleduje. Zvraštil čelo. Nemali dôvod. Už dávno sa nikomu nepoplietol do cesty, už dávno nerobili s Chosém politickú vraždu a staré bolesti boli už zahojené, tak prečo? Žeby neboli ešte zahojené a starí trojpísmenkoví kamaráti si spomenuli práve teraz?

Strhol to z hlavnej na Husákovu odbočku a zašil sa medzi rodinné domy. Prenasledovateľ stratil krok na prvej križovatke.

Krauz si vydýchol. To neboli oni. Oni tieto finty s pravouhlými križovatkami v zástavbe rodinných domov dobre poznali. Buď to bola náhoda, alebo čistý amatér.

Pustil ho z hlavy a zamieril do centra mesta.

Prešiel si celú Kláštornú ulicu a na konci pod bralom pri opornom múriku našiel, čo hľadal.

„Doboha..." zašepkal a zvraštil čelo. Jednak nemal kde zaparkovať a jednak nechcel, aby sa jeho predtucha potvrdila.

Chosého auto potvrdzovalo všetko. Vybehol na chodník a pritlačil sa k lampe aby ho nemohli odtiahnuť.

Zagánil na dva rady zvončekov a urputne rozmýšľal, koho by zobudil. Podvedome siahol na kľučku a zalomcoval. Dvere sa otvorili. Asi pokazený elektrozámok. Tri poschodia vybehol akoby nič a okolo výťahu zamieril k dverám s menovkou Adam Rys.

Dvere boli odchýlené a tenký prúžok matného svetla padal na dlažbu chodby. Pre istotu vytiahol pištoľ.