Hriech náš každodenný (Dominik Dán)

Podpořte LD sdílením:

Share

Ukázky

43

V reštaurácii U čierneho námorníka večeralo pár dvojíc a v rohu pri obrovskom stole sa bavili študenti. Čašník ich chvíľu počúval na pol ucha, ale nerozumel im. Hovorili o statike, teórii pružnosti a plasticity a o podobných nezmysloch. Pochopil iba toľko, že zapíjajú nejakú obzvlášť ťažkú skúšku a že sa už cítia byť poloviční inžinieri. Priniesol im hektolitre vína, pizza štangle s cesnakovým dressingom a prestal si ich všímať.

Zdena Rysová si sadla k malému stolíku do tmavého rohu, zapálila si skôr, než k nej úslužný čašník so zapaľovačom stihol dobehnúť, a objednala si minerálku. Sklamaný čašník zapálil aspoň sviečku a odišiel k baru. Iba minerálku! Odhadol ju na koňak alebo whisky so sódou, a ona takto.

Zdena počkala, kým ju obslúžil. Sledovala ho až k baru a potom sfúkla sviečku. Nečakala dlho, iba pár šlukov.

Tonyho človek vošiel a oprel sa o barový pult. S čašníkom si iba nebadane kývli. Zbadal ju, ale nijako to nedal na sebe poznať, a pokračoval v obhliadke terénu. Všimol si každú sediacu dvojicu zvlášť a chvíľu sa započúval aj do hulákania rozjarených študentov. Ani on ničomu z ich vrieskania nerozumel, iba ak nejaký sínus, vedel, že to je na líci a po údere to strašne bolí. Upokojil sa. Boli to naozaj študenti.

Zložil sa tesne vedľa nej. Sadol si tak, aby mal celú miestnosť na očiach.

„Dobrý večer,“ pozdravil.

„Dobrý… máte?“

„A nemal som niekedy?“

„Nie! To ja iba tak… môžeme? Je čistý vzduch? Apropo, už minule som si všimla, ako profesionálne pristupujete ku každej transakcii. Vášmu oku asi neujde nič, však?“ a veľavravne sa usmiala.

Na neho to neplatilo. Každá z jeho zákazníčok chcela po čase zľavu a každá bola ochotná za zľavu poskytnúť protihodnotu, ale mal toľko zákazníčok, že by sa pre samé protihodnoty ani nedostal k poriadnemu kšeftu.

V ruke sa mu zjavil balíček a ona pod stolom otvorila kabelku. Aj jeho ruka zmizla pod stolom. Potom si už len do náprsného vrecka na bunde zasunul poskladanú obálku a bolo po kšefte. Trvalo to asi jeden a pol sekundy a všimol by si to iba hosť, čo by stál tesne nad nimi.

Vstal.

„Aspoň raz by ste si so mnou mohli dať pohárik…“ zaprosila.

„V práci nepijem.“

„Chcela som s vami prejednať novú zásielku.“

„Nikdy nemením zaužívané a osvedčené zvyky. Zavolajte mi deň predtým.“

„… a aj novú cenu, nejakú zľavu vzhľadom na množstvo… nehovorte mi, že sa vám to aj tak nevypláca.“

„Cenu určujem ja a keby sa mi to nevyplácalo, tak to nerobím. Cena ostáva, mení sa iba množstvo. Tak to v našom kšefte chodí.“

„Áále, vy ste… taký odmeraný! Iba na mňa?“

„Prepáčte, mám ešte prácu,“ a odišiel.

Úsmev sa jej stratil z tváre v momente, keď sa jej otočil chrbtom. Nemala rada prehry a odmietnutie muža nezažila… asi od strednej. Vzdorovito odula pery a prižmúrila oči. Keby mala kontakt na konkurenciu, vykašlala by sa na neho, ale tento bol jediný, na koho ju Zora nakontaktovala, a tovar mal prvotriedny… iba tá cena. Hrôza, ešte že jej manžel nekontroloval bežné výdavky.

Na stôl položila bankovku a chcela vstať. Prítomnosť čašníka ju prekvapila a strhla sa.

„Prepáčte, nechcel som dámu vyľakať… dáma dovolí…“ a postavil pred ňu pariacu sa kávu.

Prekvapene vyvalila oči.

„Ja som si neobjednala… to bude omyl!“

„Ja viem, ale omyl to nie je. Prosím, pozornosť podniku, priamo od pána majiteľa…“ a čašník ukázal k pultu.

Stál tam elegantne oblečený mladík južanského typu. Mierne sa uklonil a Zdena cudne sklopila zrak. Čudne sklopila zrak, lebo cudnosť sa k nej nehodila. Nonšalantne vzala lyžičku a s malíčkom vztýčeným ako výkričník nežne pomiešala. Cinkla o okraj šálky, aby sa zbavila poslednej kvapky, a vložila si lyžičku do úst. Chcela mu ukázať, čo všetko jej pery dokážu, ale keď vzhliadla, prekvapene zistila, že zmizol. Zarazila sa, ale potom jej napadlo, že asi odbehol dozadu pre kvety, alebo, ešte lepšie, pre fľašu sektu a dva poháriky na vysokánskej stopke. Využila situáciu a bleskovo zašmátrala v kabelke. Vylovila zrkadielko a skontrolovala mucholapku.

Mucholapka bola nalíčená perfektne a muchy sa mohli začať zlietať. Počkala, potom si chcela chlipnúť, ale káva bola taká horúca, že ju popálila už para. Radšej ju odložila na tanierik. Popáliť si pery v sľubne sa vyvíjajúcej chvíli naozaj nechcela. Pohľadom preletela celý lokál. Aj čašník zmizol. Čudné.

Vzala lyžičku a chcela ochladzovaniu kávy trochu pomôcť. Pár centimetrov od okraja šálky…

„Polícia!! Policajná akcia!! Ruky na stoly!! Polícia!!“

Pri dverách to zarachotilo a čierni muži v kuklách sa valili uličkami pomedzi stoly. Na všetkých a na všetko mierili brokovnicami, revali ako zmyslov zbavení a prví dvaja v momente stáli pri Zdene.

„Ruky na stôl!!“ zrevala kukla a muška na hlavni jej skoro rozpárala líce.

Lyžička bezmocne cinkla o tanierik.

„Prepáčte, ja…“

„Tie ruky!“

Poslušne ich vyložila. V štrbinke medzi čiernymi ozrutami postrehla, že tak dopadli všetci návštevníci reštaurácie a v duchu jej napadlo, že ešte je iskrička nádeje, že sa v tom množstve stratí.

Priviedli krpatého čierneho bradáča na vôdzke a bolo po iskričkách. Oňuchal ju, potom kabelku, štekol a poslušne si sadol.

„Tu niečo je!“ povedala kukla a otočila sa na muža v civile, ktorému namiesto kukly svietil na hlave úsmev od ucha k uchu.

„Pozrieme… dobrý večer, madam, som z národnej protidrogovej jednotky, ak vás môžem pekne poprosiť, otvoríte nám kabelku?“

„Iste, rada, a… kde ju máte?“

„Aby nás ten humor neprešiel! Tu visí.“

„Tá je moja!“

„Tak ju otvorte!“

„Na to nemáte právo! Budem sa sťažovať! Vy neviete, kto je môj manžel! Kde je váš veliteľ!?“

„Ja som tu veliteľ a sťažnosti prijímam až po ukončení akcie. Tú kabelku.“

„Ani nápad! Budem sa sťa…“

Muž v kukle s brokovnicou ustúpil bokom, aby druhý v kukle bez brokovnice mal prístup k sťažovateľke. Postavil ju, otočil a pričapil na stenu tak šikovne, že na hladine pariacej sa kávy sa neobjavila ani vlnka. Čo im neposkytla dobrovoľne, vzali si sami. Kabelka sa na stole rozďavila a okrem babského haraburdia sa vykotúľalo aj vrecko s bielym práškom. Havino sa postavil na zadné, prednými sa oprel o stolík a sám skontroloval, či sa nemýlil. Spokojne štekol aj druhý raz.

„Technik…“ poprosil muž bez masky.

Niekto urobil cvak s bleskom a pre istotu aj druhý cvak z iného uhla a bolo po paráde.

Otočili ju a tentoraz s ňou manipulovali už menej šetrne.

„Ja sa budem sťa…“

Ako rýchlo prebiehala akcia pri ostatných stoloch už nezaregistrovala, lebo s ňou to išlo tak šikovne, že …žovať dopovedala, až keď sa za ňou zabuchli dvere dodávky.

Informace

Bibliografické údaje

  • 21. 3. 2024