9
Kamil si až doteraz myslel, že ho zase zbijú, ako vždy. Mýlil sa. Kľačal v hlbokom predklone zviazaný ako kozľa. Stiahli mu pyžamové nohavice a s hrôzou si uvedomil, že mu rozťahujú nohy…
Prvýkrát to bolelo a… bolo to už dávno, ale hlboko ho to urážalo vždy, keď sa to zopakovalo. Neškemral a nežaloval bacharom. Čakal a… klesal, ani si neuvedomoval ako hlboko, lebo proces bol pomalý a nenápadný. Klesol až tak, že keď im namiesto Goga dali na pár dní na celu mladého pekného homosexuála… Kamil už nemal ženu skoro tri roky…
Koncom roka 1997 sa veľa vecí zmenilo.
Gogo si odsedel svoje a prepustili ho.
„A… ešte jedna rada na záver… doktorke, táto je zadarmo, ušetrím ti cigarety. O tom, čo sa odohralo tu za týmito dverami, sa vonku nerozpráva… to je zákon cely, pamätaj si to! To len pre prípad, že by sme sa vonku náhodou stretli, jasné!? Niekde v krčme, alebo tak…! Ale… vzhľadom k tvojej palete… dúfam, že tu zgegneš a už ťa nikdy neuvidím…“ a napriahol k nemu ruku. Chcel mu ju iba podať.
Kamil ustúpil a dával si pozor, aby ho neudrel do žalúdka. Gogo sa usmial.
„Tak vidíš… predsa si sa niečomu pri mne priučil…“ a odišiel mu zo života.
Scink sa zmenil. Bol ochotný umývať riad nielen sebe, ale aj Kamilovi. Ostali na cele sami. Puky im neprdel pod nosy už pol roka. Operovali ho na hrubé črevo a dopadlo to vraj veľmi zle. Zomieral a nepomohlo ani ožarovanie, ani chemoterapia. Už by ho dávno prepustili, ale nevedeli nájsť nikoho z rodiny.
Sympatický dozorca poručík Velický si ho našiel na umyvárke. Kamil sa neholil pri válove… mal už svoje umývadlo.
„Po hygiene ostanete na cele, pán doktor… dnes do zamestnania nepôjdete…“
„Čo sa deje?“ od Velického podraz nehrozil. Kamil sa nebál.
„Chce s vami hovoriť direktor…“
„Dochnú mu rybky?“
„Horšie…“
Scinka odviedli do krajčírskej dielne a Kamil osamel. Ako vždy využil čas a prilepil sa na okno. Snehu bolo toho roku málo a vrabce drzo osierali lavičku po Pesovi. Neprešiel deň, aby si Kamil na neho nespomenul.
„Sadneme si…“ ukázal riaditeľ na sedaciu súpravu v rohu.
Dobrý začiatok, pomyslel si Kamil. Od prvého dňa v nej nesedel. Po očku skontroloval rybky. Echinodorusy vyrástli až po hladinu a párik Guramy zlatej sa pod hladinou zvíjal v svadobnom tanci. Samička mala obrovské brucho plné ikier.
„Tie trichogastre by chceli súkromie, pán riaditeľ, samostatnú nádrž a mäkkú vodu, inak sa nevytrú… a ešte dve–tri plávajúce rastlinky, najlepšie Anacharis densa, alebo Pistia stratiotes…“
„Niet času, odsú… pán doktor… niet času… mám iné starosti… okrem toho… rod Anacharis bol v tomto roku revidovaný, už sa to nazýva Egeria… potom vám požičiam najnovšie vydanie Akvatery…“
Mal starosti a bolo to na ňom vidieť. Ani rybičky ho už netešili.
„Takže… ako by som začal… dáte si cigaretu? Nie? Stále nefajčíte?“
Kamil sa nahol k tabatierke a bez ostychu si zobral tri. Putovali do náprsného vrecka. Kamil sa spokojne usmial. Vymení ich za čaj. Čakal a cítil v kostiach, že jeho chvíľa práve prichádza, a bol rozhodnutý využiť šancu.
„Ako dlho ste tu… už dva roky…“
„Tri… bez väzby… inak štyri…“
„Tak! Tri… ako ten čas letí! A vidíte… čo všetko sa zmenilo…“
Kamil sa smutne usmial. Ani netušíš, akú máš pravdu, direktorko, pomyslel si. Nechal ho, aby si zapálil.
„Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, poviem vám to otvorene! Pán doktor… mám problém, s ktorým by ste mi mohli pomôcť. Ja viem… bol som k vám občas aj tvrdý, ale… som riaditeľ väznice a predpisy platia pre mňa rovnako ako pre vás, a s tým plánovým útekom… som vám v podstate pomohol! Peso… dopadol oveľa horšie a Ringo… dopichali ho, to sa vám donieslo?“
Donieslo. Riaditeľ ani netušil, ako dobre väzenské tam–tamy fungujú a ako ďaleko ich počuť.
„Takže… sa vás s úplnou vážnosťou a s čistým svedomím chcem spýtať, či by ste mi boli ochotný pomôcť a pritom to nezneužili na… na… nejaké svinstvo proti mne a mojej rodine, alebo… jednoducho, či ste ochotný…“
„Som! Neviem, o čo ide, ale som a nemienim nič zneužívať…“
„Verím vám. Takže… ide o…
