Celá e-kniha Nakoniec príde smrť ke stažení v ePUB, PDF a MOBI
Kapitola XI
PRVÝ MESIAC LETA
jedenásty deň
1
Pohrebné obrady sa skončili a všetky zariekadlá odzneli, ako kázala obyčaj. Montu, božský otec chrámu bohyne Hathor, vzal napokon metlu z posvätných bylín a začal s náležitou starostlivosťou zametať miestnosť a odriekavať zaklínadlá, aby odstránil šľapaje zlých duchov, skôr ako sa navždy zavrú dvere.
Potom Nofretinu hrobku zapečatili a všetko, čo zostalo z balzamovacích prác - nádoby s rôznymi soľami a olejmi a tkaniny, ktoré prišli do styku s telom - uložili do malej komôrky a potom ju tiež zapečatili.
Imhotep sa vzpriamil a zhlboka si vydýchol. Konečne sa uvoľnil z napätia a z jeho tváre sa vytratil smútočný, nábožný výraz. Áno, všetko prebiehalo, ako sa sluší a patrí. Nofret pochovali s náležitými poctami a obradmi a nešetrili pritom peniazmi (hoci podľa Imhotepovej mienky boli tie výdavky dosť prehnané).
Potom si Imhotep vymenil niekoľko zdvorilostných fráz s kňazmi, ktorí sa po skončení svojich posvätných povinností správali opäť svetsky. Všetci spoločne zostupovali dolu k domu, kde na nich čakalo bohaté pohostenie. Imhotep sa zhováral s hlavným božským otcom o posledných politických udalostiach. Théby sa rýchlo stávali bohatým a mocným mestom. Egypt by sa čoskoro mohol zasa zjednotiť pod vládou jedného panovníka. Zlatý vek staviteľov pyramíd by sa mohol vrátiť.
Montu s veľkou úctou a uznaním hovoril o kráľovi Hepetreovi, ktorý bol nielen prvotriednym vojvodcom, ale aj veľmi zbožným človekom. Úplatkársky a zbabelý Dolný Egypt by sa mu len ťažko mohol postaviť na odpor. Zjednotenie bolo prepotrebné. A pre Théby by nesporne malo ďalekosiahly význam…
Muži kráčali v hlúčku a rozprávali sa o budúcnosti.
Renisenb sa obzrela k útesu a uprela zrak na zapečatenú pohrebnú miestnosť v skale.
- Je po všetkom, - povedala ticho. Zmocnil sa jej pocit úľavy. Doteraz mala strach, hoci nevedela z čoho. Bála sa, že v poslednej chvíli sa niečo stane alebo padne nejaké obvinenie. Všetko však prebehlo úplne hladko. Nofret bola pochovaná so všetkými náboženskými poctami, ako sa patrilo.
Áno, bolo po všetkom.
- Dúfam, že máš pravdu, Renisenb, pevne dúfam, -vzdychla za ňou Henet.
- Čo tým myslíš, Henet? - obrátila sa k nej Renisenb.
- Nič, iba som vravela, že dúfam, že sa tým naozaj všetko skončilo, - odpovedala Henet a vyhla sa jej pohľadu. -Stáva sa totiž, že niečo považujeme za koniec, a v skutočnosti je to len začiatok. To by bolo nepríjemné.
- O čom to hovoríš, Henet? Na čo narážaš? - okríkla ju Renisenb nahnevane.
- Ja nikdy na nič nenarážam, Renisenb. Také niečo nerobím. Nofret je pochovaná a všetci sú spokojní. Všetko je teda v poriadku, ako má byť.
- Pýtal sa ťa otec, čo si myslíš o jej smrti? - vyzvedala Renisenb.
- Áno, pravdaže, Renisenb. A bol veľmi zvedavý na môj názor, musela som mu všetko presne a podrobne opísať.
- A čo si mu povedala?
- Povedala som mu, že to bola nešťastná náhoda. Čo iného to mohlo byť? Hádam si len nemyslíš, Imhotep, - povedala som mu, - že by niekto z tvojej rodiny tej dievčine ublížil! To by sa nikto neopovážil! Priveľmi si ťa vážia. - A ešte som dodala: - Možno nadávali, to áno, ale nič viac! To je môj názor a mne môžeš veriť, že sa nič také nestalo.
Henet pokývala hlavou a potuteľne sa usmiala.
- A otec ti uveril?
Henet znova horlivo prikývla.
- Ach, tvoj otec veľmi dobre vie, aká som mu oddaná. Ten vždy a vo všetkom dá na slová starej Henet. On ma vie oceniť, keď už nikto z vás! Napokon, moja oddanosť k vám je mi najlepšou odmenou. Nečakám vďačnosť.
- Aj Nofret si bola oddaná, - poznamenala Renisenb.
- Neviem, podľa čoho tak súdiš, Renisenb. Musela som predsa plniť príkazy ako každý iný.
- Ona si však myslela, že si jej naozaj oddaná. Henet sa opäť potuteľne usmiala.
- Nofret nebola až taká dôvtipná, ako si o sebe myslela. Pyšná, to hej, myslela si, že jej patrí celý svet. No teraz sa musí usilovať, aby uspokojila aj sudcov na onom svete -a tam jej pekná tvárička sotva pomôže. Tak či onak, máme od nej pokoj. Aspoň dúfam…
