Nakoniec príde smrť

2

- Ahmose… Ahmose…

Šokovaná Renisenb stále znova a znova opakovala jeho meno, ako keby tomu všetkému nemohla uveriť…

Sedela pred skalnou komôrkou a Hori ju ešte stále držal okolo pliec. Len ťažko sa rozpamätúvala, ako ju doviedol po chodníku naspäť sem. Stále opakovala bratovo meno hlasom plným údivu a hrôzy.

- Áno, Ahmose, - jemne povedal Hori. - Po celý čas to bol Ahmose…

- Ale ako? Prečo? A ako to mohol byť on… veď aj jeho otrávili? Len-len že nezomrel.

-Nie, vôbec mu nehrozila smrť. Dal si veľmi dobrý pozor, aby toho vína nevypil veľa. Odchlipol si iba toľko, aby ochorel, a príznaky otravy a bolesti zveličoval. Vedel, že je to šikovný spôsob, ako sám seba vylúčiť z podozrenia.

- Ale on predsa nemohol zabiť Ipyho! Ako? Veď bol taký slabý, že ledva stál na nohách.

- To tiež predstieral. Nepamätáš, ako Mersu povedal, že len čo sa jed z tela vylúči, opäť sa mu rýchlo vráti sila? Tak sa skutočne stalo.

- Ale prečo to robil, Hori? Prečo? To nemôžem pochopiť.

- Pamätáš sa, Renisenb, - vzdychol si Hori, - ako som ti raz rozprával o rozklade, ktorý začína zvnútra?

- Pamätám. Práve dnes večer som si na to spomenula.

- Raz si povedala, že všetko zlo prišlo s Nofret. Nebola to pravda. Zlo sa už nachádzalo tu, v srdciach. Príchod Nofret ho len vyniesol na svetlo. Kaitina nežná materinská láska sa zmenila na bezohľadné sebectvo v prospech detí a jej samej. Sobek prestal byť veselým, očarujúcim mužom, a stal sa z neho chvastavý slaboch. Ipy už nebol iba pôvabné rozmaznané dieťa, ale sebecký výrastok, spriadajúci svoje plány. A z Henetinej predstieranej oddanosti sa vykľula zloba plná jedu. Panovačná, večne všetkých zastrašujúca Satipa sa ukázala ako zbabelec. Samotný Imhotep hlboko klesol a stal sa z neho malicherný, nadutý tyran.

- Viem, viem. - Renisenb si zakryla oči rukami. - Nemusíš mi už nič vysvetľovať. Prišla som na to sama… Ale prečo sa to všetko stalo? Kde sa nabralo toľko zvrhlej zloby, ktorá, ako hovoríš, klíčila vo vnútri?

Hori pokrčil plecami.

-Kto to môže povedať? Možno sa to stalo preto, že všetko podlieha vývoju a každý má v sebe určité náchylnosti. Ak sa nepestujú k láske, k múdrosti a k dobru, vývoj sa uberá opačným smerom a môže sa zvrhnúť i na to najpodlejšie zlo. Alebo preto, že žili životom priveľmi uzavretým do seba. A možno tiež, že tak, ako sa šíria choroby medzi obilím, šírilo sa aj zlo medzi nimi. Jeden sa nakazil od druhého.

- Ale Ahmose… Ahmose sa zdal vždy rovnaký.

- Áno, Renisenb, a to bol práve jeden z dôvodov, prečo som ho začal podozrievať. Ostatní si totiž podľa rôznosti svojich pováh našli spôsob, ako sa vybúriť. Ahmose bol však nesmelý, ľahko ovládateľný a nikdy nemal dosť odvahy postaviť sa na odpor. Mal Imhotepa rád a veľmi sa usiloval zavďačiť sa mu. Imhotep ho považoval za usilovného, dobroprajného, ale pomalého a hlúpeho. Pohŕdal ním. Satipa ho svojou panovačnou povahou týrala. A tak sa mu bremeno utajovanej, ale hlboko a bolestivo pociťovanej zatrpknutosti stávalo čoraz ťažším a ťažším. Čím poddajnejším sa zdal navonok, tým prudšie rástol jeho vnútorný hnev.

A potom, práve keď dúfal, že konečne zožne odmenu za svoju pracovitosť a usilovnosť a stane sa otcovým rovnocenným spoločníkom, prišla Nofret. Bola to Nofret, a vari i jej krása, ktorá ako iskra pálila všetko navôkol. Urážala mužnosť všetkých troch bratov. Sobeka sa dotkla na najcitlivejšom mieste, pretože sa k nemu správala opovržlivo ako k nafúkancovi. Rozzúrila Ipyho, lebo s ním zaobchádzala ako so spurným deckom, ktoré vôbec nemožno považovať za muža, a Ahmosemu tiež ukázala, že si ho neváži. Po príchode Nofret ho Satipa svojím ostrým jazykom dráždila až do krajnosti. Jej posmešky a štipľavé poznámky, najmä keď tvrdila, že ona je súcejším mužom ako on, nakoniec úplne oslabili jeho sebaovládanie. Vtedy stretol na chodníku Nofret a vydráždený do nepríčetnosti ju zhodil dolu.

- Ale to urobila Satipa.

- Nie, nie, Renisenb. V tom ste sa všetci mýlili. Satipa len zdola videla, ako sa to stalo. Už rozumieš?

- Ale Ahmose bol predsa s tebou na poliach.

-Áno, poslednú hodinu. Ale nezabúdaj, že Nofretino telo bolo studené. Sama si jej ohmatala líca. Myslela si si, že spadla pred chvíľou - ale to bolo nemožné. Bola mŕtva už najmenej dve hodiny, ináč by si na takom horúcom slnku nemohla z jej tváre cítiť chlad. Satipa videla, ako sa to stalo. Vystrašená pobiehala okolo a nevedela, čo robiť. Potom uvidela teba a snažila sa odviesť ťa preč.

- Hori, odkedy to všetko vieš?

- Tušil som to pomerne dosť zavčasu. Priviedlo ma na to Satipino správanie. Chodila okolo nás v smrteľnom strachu pred niekým alebo niečím - a ja som dosť zavčasu dospel k presvedčeniu, že osoba, ktorej sa bojí, je Ahmose. Prestala ho sekírovať a namiesto toho ho ochotne a na slovo poslúchala. Ako vidíš, musel to byť pre ňu strašný otras. Ahmose, ktorým opovrhovala ako tým najpokornejším mužom, skutočne Nofret zabil. To obrátilo jej svet naruby. Ale väčšina panovačných žien je v skutočnosti zbabelá. Tento nový Ahmose ju desil. V strachu začala rozprávať zo spánku. Vtedy si Ahmose uvedomil, že je pre neho veľmi nebezpečná.

A teraz, Renisenb, už sama prídeš na to, ako sa v skutočnosti odohrala tragédia, ktorú si videla na vlastné oči. Satipe sa nezjavil duch, aby zapríčinil jej pád. Videla to isté, čo si dnes videla ty. Tvár muža, ktorý ju prenasledoval - tvár vlastného manžela - a v nej úmysel zhodiť ju dolu, ako zhodil tú druhú. V strachu pred ním cúvla a zrútila sa.

Keď potom jej umierajúce pery vyslovili meno Nofret, chcela ti povedať, že Ahmose zabil Nofret. Hori sa odmlčal, po chvíli však pokračoval.

- Esa prišla veci na koreň vďaka celkom bezvýznamnej poznámke, ktorú vyslovila Henet. Henet sa totiž sťažovala, že sa nedívam na ňu, ale akoby na niečo za ňou, čo tam nie je. Potom začala hovoriť o Satipe. V tej chvíli Ese napadlo, že celá vec je oveľa jednoduchšia, než sme si mysleli. Satipa sa nedívala za Ahmoseho a nevidela nič za ním. Videla iba jeho. Aby si overila túto myšlienku, nadštrkla ju v tej nesúv…