Hotel Bertram

27

Asi na minútu a pol nastalo ticho.

- Je to veľmi zaujímavé, - povedala po chvíli nenútene slečna Marplová.

Bess Sedgwicková sa k nej obrátila. - Nezdá sa, že by vás to prekvapilo, slečna Marplová.

- Nie. To naozaj nie. Nepozdávali sa mi tu mnohé čudné veci. Všetko bolo priveľmi v poriadku, než aby to bola pravda - ak rozumiete, čo tým chcem povedať. V divadelných kruhoch tomu vravia skvelé predstavenie. Naozaj šlo len o predstavenie, nebola to skutočnosť.

Vyskytlo sa tu veľa maličkostí; ľudia sa hlásili k priateľom či k známym a potom vysvitlo, že sa zmýlili.

- Podobné veci sa stávajú, - poznamenal hlavný inšpektor Davy, - ale tu sa to stávalo pričasto. Nemám pravdu, slečna Marplová?

- Áno, - súhlasila slečna Marplová. - Ľudia ako Selina Hazyová sa podobných omylov dopúšťajú. Ale bolo tu veľa iných ľudí, ktorí sa ich takisto dopúšťali. Človek si to nemohol nevšimnúť.

- Ona si toho všimne veľa, - povedal hlavný inšpektor Davy Bess Sedgwickovej, akoby slečna Marplová bola jeho obľúbený psík, ktorého jej predvádza.

Bess Sedgwicková sa k nemu prudko zvrtla.

- Čo ste tým mysleli, keď ste povedali, že hotel je hlavným sídlom zločineckého spolku? Podľa mňa je hotel Bertram tým najváženejším hotelom na svete.

- Prirodzene, - prisvedčil Davy. - Muselo to tak byť. Vynaložilo sa veľa peňazí, času a úsilia, aby hotel nadobudol takú povesť. Pravé a falošné sa tu dômyselne zmiešalo dokopy. V Henrym ste našli skvelého herca, ktorý vám celé to predstavenie vedie. A máte toho chlapíka, Humfriesa, ktorý pôsobí úžasne dôveryhodne. V Anglicku nemá nijaký policajný záznam, ale zaplietol sa do niekoľkých veľmi čudných hotelových transakcií v cudzine. Je tu ešte zopár vynikajúcich hercov, ktorí hrajú rozličné úlohy. Pripúšťam, ak chcete, že som celý ten systém obdivoval. Stál túto krajinu veľa peňazí. Londýnsku centrálu a aj políciu na vidieku neprestávala z neho bolieť hlava. Zakaždým, keď sa zdalo, že sme na čosi prišli a že sme sa dostali na koreň nejakému konkrétnemu prípadu, vysvitlo, že ide o prípad, ktorý nesúvisí s nijakým iným. Ale my sme na ňom kúsok po kúsku pracovali ďalej. Garáž, kde sa schovávali zásoby poznávacích čísel, ktoré sa v prípade potreby hneď dali namontovať na autá. Sťahovacie, mäsiarske, potravinárske, dokonca i jedna-dve falošné poštové dodávky. Automobilový pretekár s pretekárskym autom, ktorý prekoná neuveriteľne dlhú vzdialenosť za neuveriteľne krátky čas, a ako protiklad starý duchovný, ktorý sa trmáca vo svojom starom morris oxforde. Dom pestovateľa ovocia a zeleniny, ktorý je v styku so schopným lekárom a v prípade potreby poskytne prvú pomoc. Nemusím hádam pokračovať. Organizácia bola, zdá sa, široko rozvetvená. A to všetko je len polovica celej veci. Tú druhú tvoria zahraniční hostia, ktorí navštevujú hotel Bertram. Zväčša z Ameriky alebo z britských kolónií. Bohatí ľudia, na ktorých neleží ani tieň podozrenia a ktorí sem prichádzajú s množstvom luxusnej batožiny a s rovnakým množstvom luxusnej batožiny zase odchádzajú. Vyzerá presne tak ako tá, s ktorou sem prišli, ale nie je to tak. Bohatí turisti potom pricestujú do Francúzska a colníci ich veľmi neobťažujú, lebo colníci nerobia problémy turistom, ktorí privážajú do krajiny peniaze. Nie sú to často tí istí turisti. Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije. Ani jednému z nich nebude ľahké nič dokázať a usvedčiť ho, ale nakoniec sa to podarí. Už sme s tým začali. Tak napríklad Cabotovci…

- Čo je s Cabotovcami? - ostro sa spýtala Bess.

- Pamätáte sa na nich? Veľmi milí Američania. Naozaj veľmi milí. Bývali tu minulý rok a tohto roku sa tu ubytovali zase. Tretí raz sem už neprídu. Nikto nepoužije ten istý trik viac ako dva razy. Áno, po príchode do Calais sme ich zatkli. Tie veľké kufre, ktoré mali so sebou, to bol naozaj dobrý nápad. Pekne-krásne sa do nich zmestilo viac ako tristotisíc libier. Korisť z bedhamptonskej vlakovej lúpeže. Pravdaže, to je len kvapka v mori.

Dovoľte mi povedať, že hotel Bertram je hlavný stan celej tejto spoločnosti! Zapletená je do toho polovica hotelových zamestnancov. A aj niektorí hostia. Niektorí návštevníci sú naozaj iba hoteloví hostia, niektorí nie. Tak napríklad skutoční Cabotovci sú práve teraz v Yucatane. Ďalej ten trik s totožnosťou osôb. Vezmite si, povedzme, sudcu Ludgrova. Známa tvár - nápadný obrovský nos a bradavica. Nie je problém vydávať sa zaňho. Ďalej kanonik Pennyfather. Pokojný vidiecky duchovný s hustou bielou hrivou a pozoruhodne roztržitým správaním. Jeho zvyky, spôsob, ako hľadel ponad okuliare - to všetko mohol dobrý herec veľmi ľahko napodobniť.

- Ale aký by to malo význam? - spýtala sa Bess.

- To sa ma vážne spytujete? Nie je to vari jasné? Pána sudcu

Ludgrova videli neďaleko miesta, kde vylúpili banku. Niekto ho spoznal a zmienil sa o tom. Pustili sme sa vec vyšetrovať. Ale to všetko bol omyl. V tom čase bol sudca inde. Chvíľu trvalo, kým sme si uvedomili, že to všetko sú, ako tomu niekedy vravíme, „zámerné omyly“. Nikto si nelámal hlavu pre človeka, ktorý sa mu tak podobal. A v skutočnosti sa mu vôbec nepodobá. Odmaskuje sa a prestáva hrať svoju úlohu. Celá vec narobila veľké zmätky. V rovnakom čase videli neďaleko miesta činu sudcu najvyššieho súdu, arcidekana, admirála, generálmajora.

Do bedhamptonskej vlakovej lúpeže zainteresovali najmenej štyri vozidlá, ktoré dopravili korisť do Londýna. Pretekárske auto, ktoré viedol Ladislaus Malinowski, falošná dodávka na prevoz peňazí, staromódny daimler, v ktorom sedel admirál, a morris oxford, za volantom ktorého bol starý bielovlasý duchovný. Bola to skvelá akcia, vynikajúco naplánovaná.

A jedného dňa mal spolok tak trochu smolu. Popletený starý duchovný, kanonik Pennyfather, chcel nastúpiť do lietadla v nesprávny deň; z aerolínií ho vrátili, a tak sa vybral na Cromwell Road, šiel do kina a do hotela sa vrátil po polnoci. Vyšiel hore do svojej izby - kľúč od nej mal vo vrecku - otvoril dvere, vošiel dnu a utrpel najväčší šok vo svojom živote, keď oproti v kresle uvidel sedieť …