15
Petra vedela zachovať zákon omerty, bola už odskúšaná a patrila k dobrému jadru oddelenia vrážd.
Burger pozrel na Krauza a postrčil ho pohľadom.
„Mám ja?“
Burger prikývol.
„Petrička,“ začal Krauz, „tebe prezradíme všetko, ale jemu nie,“ a smerom k Chosému ukázal figu borovú. „To, čo ti teraz poviem, sa naozaj stalo. Bude sa ti to zdať neuveriteľné, ako úryvok z nepodareného hororu, ale my sme to naozaj zažili a viníme za to jedného jediného chlapa, ktorého si teraz podáme, dúfam. Sviňu zvanú Ivan Vratko, nášho bývalého kolegu z kriminálky...“
„Tak to som naozaj zvedavá.“
„Sú to asi dva roky, Vratko ešte robil detektíva na okrese. Edo a ja sme rozrobili jednu skupinu vydieračov, čo sa čisto profesionálne zaoberali vyberaním výpalného. Ochrannú ruku nad nimi držal Mirec, bos vtedajšieho podsvetia, preto sa im darilo a zarábali nehorázne prachy. Špecializovali sa na majiteľov reštaurácií v centre Starého Mesta. Dostali sme sa k tomu tak, že jeden náš kamoš, povedzme, že sa volal Lojzo, si prenajal Korzo bar - všetci vieme, kde kedysi stál. Sotva prerobil interiér, otvoril a splatil banke prvú splátku, prišli za ním a vypýtali dvadsať litrov za týždeň ochrany. Vysmial ich a vyhodil. Na druhý deň mal rozbité dve sklá do ulice. Potom mu niekto prerezal všetky gumy na zásobovacom aute a hneď nato mu zbili obidvoch kuchárov - ale tak, že skončili na dva týždne v nemocnici. Keď Lojzo pochopil, o čo ide, navštívil nás a posťažoval sa. Takéto veci sa riešia dvoma spôsobmi, to vieme: buď legálne, cez trestné oznámenie, čo znamená, že sa budú spisovať zápisnice, vypočúvať podozriví, na ktorých nie sú žiadne dôkazy, predvolávať svedkovia, ktorí nič nevideli, a ak aj niečo videli, tak to zo strachu zataja, jednoducho prípad pôjde do stratena a ani neskončí na súde, alebo... je aj druhá možnosť, a tú sme s Edom využili. Zabehli sme za bosom, dali sme si po vodke a vysvetlili sme mu, že ten podnik je od tejto chvíle pod našou ochranou a nech mu dajú jeho ľudia pokoj. S Mircom sme boli v tom čase zadobre a sľúbil nám, že jeden teda vynechajú, aby sme si aj my urobili nejaké prachy bokom. Ani ti nebudem hovoriť, Petra, ako sa tváril, keď sme mu s Edom vysvetlili, že my z toho žiadne prachy bokom nemáme a že Lojzov podnik nevyberáme, a že to robíme čisto grátis ako službu kamošovi. Rehotal sa tak, že som mu chcel zavolať sanitku, aby mu nepraskol pruh. Títo chlapci totiž nevedia pochopiť, že niekto môže niečo spraviť aj zadarmo, iba tak, ako kamarátsku službu, zvlášť nie, ak má služobák a môže si ním privyrobiť, kde chce a koľko chce. Slovo dalo slovo a s bosom sme sa dohodli. Lojzo prišiel, priniesol kartón vodky sem k nám do kancelárie, a veľmi pekne sa poďakoval. Mať pokoj pri podnikaní je devíza na nezaplatenie, to dokážu najlepšie oceniť práve tí, čo ho nemajú. Lenže to nebolo všetko. Lojzo prišiel o týždeň znova a mal informácie o tom, kto všetko ho vydieral, kto všetko sa v podsvetí zaoberá vydieraním, kto má akú funkciu. A mal aj informácie o tom, koho už vyberajú a na koho sa ešte len chystajú a ako to celé funguje a ako to fungovať ešte len bude, keď sa pustia do hotelierov a udrú na veľké ryby. Dal nám čísla áut, podniky a časy, kde a kedy sa schádzajú, a mená a čísla mobilov k tým menám. Jednoducho - vedel sa revanšovať. Edo si ho vtedy vzal bokom a nadviazali bližší kontakt...“
„Takže sa stal tvojím informátorom?“ spýtala sa Petra a otázku adresovala Burgerovi.
Edo iba prehodil stránku v novinách.
„Petrička, ak by sa ním aj stal, tak ti to nikto nepotvrdí, vieš sama, ako si informátorov chránime. Povedzme, že sa stal osobou spriaznenou s políciou a bol ochotný v nejakých veciach pomôcť, to by asi tak aj stačilo na jeho adresu,“ spresnil Krauz za Burgera.
Burger súhlasne pokýval hlavou, ale ani oko neodtrhol od novin.
„Prešli dva týždne a v prípade nastal zlom. Zavolal nám detektiv z okresu, predstavil sa ako Ivan Vratko a pozval nás na pivo, že má niečo závažné. Vytiahol nás až na okraj mesta do motorestu, ne…
