29. Kapitola
To, čo sa podarilo Krauzovi, sa nazýva nájsť vecný dôkaz. Milujú ho všetci detektívi. Ak u niekoho v skrini nájdete zlaté šperky alebo hodinky alebo tabatierku patriacu zavraždenému, máte ho na lopate. Samozrejme, že použije triviálnu výhovorku, že to našiel alebo kúpil na burze, ale prokurátori a sudcovia sú vďaka tvrdej praxi imúnni voči priehľadným klamstvám a ak sa pritrafí ešte nejaký podporný dôkaz, chlapík to má zrátané. Ale aj keby nie, vecný dôkaz sám osebe je väčšinou zaručenou letenkou na minimálne pätnásťročný rehabilitačný pobyt v príjemnom chládku kokosovníkov a iných exotických paliem. Alebo inak, o exotov v najbližšej dobe mať núdzu nebudete.
Podarenú trojicu nepreviezli na okres, kde by ich obvinili z pytliactva, ale na oddelenie vrážd, kde im hrozilo obvinenie z vraždy a zo spoluúčasti na vražde. Kto sa akou mierou podieľal na svinstve, čo vyviedli Angelike Rigovej, bolo treba zistiť. A platení za to boli chlapci z oddelenia vrážd, tak si napľuli do dlaní.
A pretože bratia Česi tvrdia, že ranní ptáče viac vypije, hneď ráno poslali Vaňu do obchodu. Nie Krauza, Vaňu.
Prišiel aj Majchrán. Akože náhodou im vpadol do kancelárie.
„Po jednom si môžeme dať, ale chalani, neprepáľte to! Ešte ich musíme ujebať na body, takže strč ju láskavo späť do chladničky a rozoberte si ich. Ja idem za riaditeľom referovať a vy sa starajte, aby vyšetrovačka mala koho obviňovať. Chcem čisté a perfektné priznania. Do fajrontu nech je prípad uzavretý a potom to roztočíme. Po Angelu ste poslali?"
„Už je na ceste."
Vypili, vydýchli, Váňovi zjedli tlačenku a začali sa zaujímať o robotu.
„Ja s Rišom si zoberieme Alina, vy dvaja choďte do Igorovej kancelárie, je tam Robo, Iveta je v kancelárii stoštyridsaťosem, je tam s ňou Sidka a Ivan, takže sily sú rozdelené, ideme na to!"
Velil Burger. Všetci počúvali. Hanzel mal námietku.
„Počkaj, budú sa zvíjať, nečakajme jednoznačné pohodové priznania. Mali by sme si podať Alina všetci štyria a ostatných nechať, nech ich naklepú kolegova. Až potom sa budeme operatívne presúvať z kancelárie do kancelárie a vyvracať im ich báchorky. Alina by sme mali zlomiť úplne a na to by sme mali byť všetci."
Burger prikývol.
„Máš pravdu. Bude to taktickejšie a možno aj efektnejšie. Tak obehni kancelárie, vysvetli im zmenu stratégie a jeho pošli sem."
Hanzel otvoril dvere a gestom naznačil kolegovi v uniforme, že jeho služba sa končí. Voviedol Alina, posadil ho na pripravenú stoličku uprostred kancelárie a odopol mu putá. Odteraz to bol ich pacient.
Alino si pošúchal zápästia.
„Trochu vody?"
Dostal.
„Môžem si zapáliť?" Nemohol.
„To je v tejto kancelárii iba za odmenu," ozval sa unudene Vaňa.
Burger si pritiahol stoličku. Počkal na Hanzela a keď sa vrátil, dal mu čas, aby si pritiahol svoju a pohodlne sa usadil. Teraz tvorili s Alinom rovnostranný trojuholník a nad chlapcom sa zaťahovali mraky. Krauz sa uvelebil za stolom, vzal si zošit a novú ceruzku a začal si čmárať. Vaňa si na stôl oproti nemu rozložil noviny a rozbalil si obloženú žemľu.
„Prečo si ju zabil?" spýtal sa z ničoho nič Burger. „Koho?"
„Kurva!" Vaňa tresol do stola, až podskočil nielen Alino, ale aj popolníky. „Slovan zase prehral! Mňa z nich už drbne, načo podávam tú Sazku!?"
Alino sa mykol a nechápajúc sa zahľadel na Vaňu.
„Sem sa pozeraj!" zrúkol Hanzel.
Alino sa oprel, aby bol od nich čo najďalej, a nechápavo sa zahľadel na Hanzela.
„Je to debil, dali nám ho sem, aby sme na neho dávali pozor, nevšímaj si ho. Ja sa s tebou rozprávam, tak sleduj mňa!"
„Prečo si ju zabil?" spýtal sa znova Burger a jeho hlas znel presne ako pred chvíľou.
„Koho?"
Burger sa nahol dozadu a zo stola si vzal tenký spis. Otvoril ho a začítal sa.
„Tu píšu, že si bol v decáku." „Bol."
„Nie si Cigán?" „Nie."
„Rodičia zomreli?"
„Neviem, našli ma pred vchodom do nemocnice." „My sme našli takú plechovú škatuľku. Injekcie, ihly, morfium..." Ticho.
„Bolo to v tvojej skrinke." Ticho.
„Prečo nič nehovoríš?" „Nedostal som žiadnu o…
