KAPITOLA 26
Piatok 15. júl
V PIATOK DOPOLUDNIA predstúpil pred súd ako svedok Peter Teleborian. Svojím vystupovaním budil dôveru. Asi deväťdesiat minút ho vypočúval Ekström, ktorému na všetky otázky pokojne a rozvážne odpovedal. Chvíľami sa tváril ustarostene, potom zasa pobavene.
„Aby sme to zhrnuli…“ zalistoval Ekström vo svojom rukopise. „Z pohľadu dlhoročného psychiatra hodnotíte diagnózu Lisbeth Salanderovej ako paranoidnú schizofréniu, však?“
„Po celý čas som hovoril, že presne zhodnotiť jej stav je veľmi ťažké. Ako je známe, pacientka má takmer autistický prístup k lekárom a autoritám. Odhadujem to na ťažkú psychickú chorobu, no v súčasnosti neviem vysloviť presnú diagnózu. Neviem ani posúdiť, v akom štádiu psychózy sa momentálne nachádza, kým nevykonáme obsiahlejšie vyšetrenia.“
„V nijakom prípade ju však nepokladáte za psychicky zdravú.“
„Celý jej život jednoznačne svedčí o opaku.“
„Dostali ste do rúk takzvanú autobiografiu slečny Salanderovej, ktorú predložila súdu ako svoje vyjadrenie. Chceli by ste ju komentovať?“
Peter Teleborian len rozhodil rukami.
„Ako hodnotíte jej dôveryhodnosť?“
„Nula. Množstvo tvrdení o rôznych ľuďoch, jeden príbeh fantastickejší než druhý. Celkovo však jej písomné vyjadrenie len potvrdzuje podozrenia, že trpí paranoidnou schizofréniou.“
„Viete uviesť nejaké príklady?“
„Zrejme najjasnejším príkladom je opis takzvaného znásilnenia, ktorého sa mal podľa jej tvrdenia dopustiť poručník Bjurman.“
„Môžete to vysvetliť podrobnejšie?“
„Celý opis je mimoriadne detailný. Klasický príklad strašných fantázií typických pre dieťa. Poznáme množstvo známych prípadov podozrení o incestoch, keď deti lekárom rozprávajú absurdné príbehy a technické dôkazy nič nepotvrdia. Erotické fantázie, ktorým sa môžu oddávať už veľmi malé deti… Asi ako keby ste pozerali v televízii horor.“
„Lisbeth Salanderová však nie je dieťa, je to dospelá žena.“
„Áno. No ešte musíme posúdiť, na akej mentálnej úrovni sa nachádza. V princípe však máte pravdu. Je to dospelá žena a pravdepodobne tým riadkom, čo napísala, sama verí.“
„Vy tvrdíte, že je to lož.“
„Nie, ak tomu ona verí, nie je to lož. Je to príbeh, ktorý dokazuje, že nevie rozlišovať medzi fantáziou a realitou.“
„Takže poručník Bjurman ju neznásilnil?“
„Nie. Túto pravdepodobnosť pokladám za minimálnu. Potrebuje odbornú starostlivosť.“
„V jej príbehu vystupujete aj vy.“
„Áno, to je, samozrejme, pikantný detail. No opäť iba prejav jej fantázie. Ak by sme tomu úbohému dievčaťu verili, bol by som takmer pedofil…“
Usmial sa a pokračoval:
„Ale toto je presný prejav toho, o čom som po celý čas hovoril. V biografii Salanderovej sa dozvedáme, že ju týrali, vraj väčšinu času v našom ústave bola priviazaná k lôžku a ja som si ju chodil po nociach obzerať. Takmer klasický príklad jej neschopnosti chápať skutočnosť, alebo lepšie povedané, spôsob, akým skutočnosť chápe ona.“
„Ďakujem. Ďalšie otázky nechávam na pani Gianniniovú.“
Keďže v priebehu prvých dvoch dní Annika nič nenamietala a nekládla takmer nijaké otázky, všetci čakali, že opäť sa čosi spýta z povinnosti a následne ukončí výsluch. To je až trápne slabý výkon obhajcu, uvedomil si Ekström.
„Áno. Mám otázky,“ rozhodným hlasom prehovorila Annika. „Mám množstvo otázok a zrejme sa nám to trochu natiahne. Je pol dvanástej. Navrhujem urobiť si teraz prestávku na obed, aby som potom mohla klásť svoje otázky bez prerušenia.“
Sudca Iversen nariadil obedňajšiu prestávku.
~ ~ ~ ~ ~
CURTOVI SVENSSONOVI robili spoločnosť dvaja policajti, keď presne o 12:00 položil svoju obrovskú dlaň na plece komisára Georga Nyströma pred reštauráciou Mäster Anders na ulici Hantverkargatan. Nyström sa prekvapene zadíval na Svenssona, ktorý mu podstrčil svoj služobný preukaz.
„Dobrý deň. Ste zatknutý pre podozrenie z účasti na vražde a pokuse o vraždu. Body obžaloby vám upresní generálny prokurátor počas výsluchu dnes popoludní. Navrhujem vám, aby ste ma nasledovali dobrovoľne.“
Georg Nyström vyzeral, akoby nerozum…
