KAPITOLA 16
Piatok 27. máj – Utorok 31. máj
MIKAEL BLOMKVIST vychádzal z redakcie Millennia v piatok o pol jedenástej večer. Zišiel na prízemie, ale namiesto toho, aby vyšiel na ulicu, odbočil doľava, prešiel pivnicou do vnútorného dvora a východom z vedľajšieho domu sa dostal na ulicu Hökens gata. Na ceste k námestiu Mosebacke stretol skupinu nejakých mladíkov, nikto mu však nevenoval pozornosť. Jeho tieň si mohol myslieť, že sa rozhodol opäť prespať v redakcii. Tento systém zaviedol už v apríli. V skutočnosti mal dnes v noci službu Christer Malm.
Asi pätnásť minút sa prechádzal uličkami okolo námestia Mosebacke, kým vyšiel pred bránu domu Fiskargatan 9. Použil správny kód a vystúpal na horné poschodie, kde si Lisbethinými kľúčmi otvoril dvere jej bytu. Vypol alarm. Vždy, keď vstupoval do dvadsaťjedenizbového Lisbethinho bytu, cítil sa rovnako zvláštne. Len tri izby boli zariadené.
Začal tým, že postavil na kávu a natrel si niekoľko krajcov chleba, potom vstúpil do Lisbethinej pracovne a zapol jej počítač.
V ten deň, keď mu v polovici apríla ukradli Björckov spis a Mikael si uvedomil, že ho sledujú, zriadil si svoj hlavný stan v Lisbethinom byte. Všetky dôležité dokumenty preniesol na Lisbethin stôl. Niekoľko nocí do týždňa trávil v jej byte, spal v jej posteli a pracoval za jej počítačom. Skôr než odišla do Gossebergy za konečným zúčtovaním so Zalačenkom, celý obsah počítača vymazala. Mikael už vtedy vedel, že sa neplánuje vrátiť. Použil jej systémové cédečka, aby dal počítač ako-tak do poriadku.
Od apríla do svojho počítača nezapojil ani len kábel. Pripojil sa na jej internet, spustil ICQ a prihlásil sa na adresu, ktorú preňho vytvorila a odovzdala mu prístupové heslá prostredníctvom yahoo-skupiny SIBNUTY_STOL.
Ahoj, Sally.
Hovor.
Pracoval som na tých dvoch kapitolách, o ktorých sme spolu hovorili. Novú verziu som uložil na yahoo. Ako si na tom?
Mám hotových sedemnásť strán. Ukladám ich na Šibnutý stôl.
Dobre. Mám ich. Prečítam si ich, potom sa ozvem.
Mám ešte niečo.
Čo?
Vytvorila som ešte jednu skupinu na yahoo. Volá sa Rytieri.
Mikael sa usmial.
Fajn. Rytieri šibnutého stola.
Heslo yacaraca 12.
Fajn.
Štyria členovia. Ty, ja, Plague a Trinity.
Tvoji tajomní kamaráti z webu.
Záloha.
Fajn.
Plague tam prekopíroval informácie z Ekströmovho počítača. Dostali sme sa doň v apríli.
Dobre.
Ak prídem o počítač, budeš komunikovať s ním.
Dobre. Ďakujem.
Mikael sa odpojil z ICQ a prihlásil sa na novú skupinu yahoo. Našiel tam len link od Plagua na anonymnú http-adresu, zložený výlučne z čísel. Prekopíroval ju do Explorera, stlačil enter a ihneď sa dostal na nejakú stránku, na ktorej bolo uložených šestnásť gigabajtov informácií z Ekströmovho domáceho počítača.
Plague si to očividne nekomplikoval a prekopíroval celý Ekströmov harddisk. Mikael asi hodinu triedil jeho obsah. Mazal systémové súbory, programy a nekonečné množstvá správ o vyšetrovaní, ktoré očividne siahali hlboko do minulosti. Napokon si stiahol štyri súbory. Tri z nich mali názov Vysetr/Salanderova, Famy/Salanderova a Vysetr/Niedermann. Štvrtým súborom bola kópia Ekströmovej poštovej schránky do druhej popoludní predchádzajúceho dňa.
„Ďakujem, Plague,“ usmial sa Mikael.
Ekströmovu stratégiu pred blížiacim sa procesom študoval tri hodiny. Neprekvapilo ho, že sa chce sústrediť na Lisbethin psychický stav. Ekström si vyžiadal rozsiahlu analýzu a napísal mnoho mailov s cieľom urýchlene ju dostať do kronoberskej väzby.
Mikael konštatoval, že v otázke Niedermanna Ekström prešľapuje na mieste. Vyšetrovanie viedol Bublanski. Podarilo sa mu zaistiť technické dôkazy proti Niedermannovi v prípade vraždy Daga s Miou, ako aj vraždy advokáta Bjurmana. Počas troch dlhých výsluchov v apríli k nim významne prispel aj Blomkvist. Ak raz Niedermanna zatknú, bude musieť svedčiť. Napokon sa im podarilo spojiť niekoľko kvapiek potu a dva vlasy z Bjurmanovho bytu s DNA z Niedermannovej izby v Gosseberge. Rov…
