KAPITOLA 27
Piatok 15. júl
O 12:30 ZAKLOPAL SUDCA Iversen na stôl a otvoril tým popoludňajšie pojednávanie. Nemohol si nevšimnúť, že pri Annikinom stole sa zjavila tretia osoba. Holger Palmgren sedel na vozíčku.
„Zdravím, Holger,“ usmial sa Iversen. „Už sa ani nepamätám, kedy som vás naposledy videl v súdnej sieni.“
„Dobrý deň, sudca Iversen. Niektoré prípady sú také zložité, že mládež potrebuje trochu pomôcť.“
„Myslel som, že s aktívnou advokáciou ste už skončili.“
„Bol som chorý. Advokátka Gianniniová ma však poverila úlohou poradcu.“
„Rozumiem.“
Annika si odkašľala.
„Je dôležité upozorniť, že Holger Palmgren mnoho rokov zastupoval Lisbeth Salanderovú.“
„To je v poriadku,“ konštatoval Iversen.
Kývol Annike, aby začala. Vstala. Nikdy sa jej nepáčil švédsky zlozvyk, podľa ktorého sa súdne pojednávania odohrávajú v neformálnej atmosfére, sediac okolo stola, akoby celá udalosť bola len lepšou spoločenskou večerou. Cítila sa oveľa istejšia, keď mohla stáť.
„Myslím, že na úvod najprv zhrniem dopoludňajšie komentáre. Pán Teleborian, prečo tak dôsledne odmietate akékoľvek vyjadrenie slečny Salanderovej?“
„Pretože očividne nie sú pravdivé,“ usmial sa Peter Teleborian. Bol pokojný a uvoľnený. Annika prikývla a obrátila sa k sudcovi Iversenovi.
„Pán sudca, Peter Teleborian tvrdí, že Lisbeth Salanderová klame a fantazíruje. Teraz obhajoba dokáže, že každé jedno slovo jej autobiografie je pravdivé. Predložíme vám dôkazy. Obrazové, písomné aj prostredníctvom svedkov. Dospeli sme k okamihu, keď prokurátor jasne nastolil hlavné body svojej obžaloby. Počúvali sme a presne vieme, z čoho ju obviňujú.“
Annike vyschlo v ústach. Cítila, že sa jej trasú ruky. Zhlboka sa nadýchla a odpila si z minerálky. Potom si ruky pevne položila na operadlo stoličky, aby neodhalili jej nervozitu.
„Z výrokov prokurátora môžeme usúdiť, že má množstvo rečí, no neskutočne málo dôkazov. Myslí si, že Lisbeth v Stallarholmene strieľala po Carlovi-Magnusovi Lundinovi. Tvrdí, že do Gossebergy išla zabiť svojho otca. Domnieva sa, že moja klientka je paranoidný schizofrenik, že je duševne chorá. A tieto domnienky zakladá na vyjadreniach jediného človeka – Petra Teleboriana.“
Odmlčala sa a nadýchla. Dbala na to, aby hovorila pomaly.
„Dokazovanie vyzerá tak, že žaloba sa stopercentne oprie o Petra Teleboriana. Ak má pravdu, je všetko v poriadku, mojej klientke by najviac pomohla kvalifikovaná psychická starostlivosť, ktorej sa on aj prokurátor dožadujú.“
Pauza.
„Ak ak sa doktor Teleborian mýli, veci sa dostávajú do celkom iného svetla. Ak navyše klame, znamená to, že moja klientka je obeťou porušenia zákonov, obeťou, ktorá trpela mnoho rokov.“
Obrátila sa na Ekströma.
„Dnes popoludní vám dokážeme, že váš svedok sa mýli, a vy ako prokurátor ste boli podvedený, keď ste jeho falošným záverom uverili.“
Teleborian sa pobavene usmial. Gestom vyzval Anniku, aby hovorila. Ona sa opäť obrátila k Iversenovi.
„Pán sudca, dokážem vám, že takzvané súdno-psychiatrické vyšetrenie Petra Teleboriana je bluf od začiatku do konca. Dokážem vám, že o Lisbeth Salanderovej vedome klame. Dokážem vám, že moja klientka bola terčom porušenia zákonov. A dokážem vám, že je rovnako rozumná a múdra ako ktokoľvek v tejto miestnosti.“
„Prepáčte, ale…“ namietol Ekström.
„Moment,“ zdvihla ukazovák. „Nechala som vás nerušene hovoriť dva dni. Teraz je rad na mne.“
Opäť sa pozrela na Iversena.
„Takéto obvinenie by som nevyriekla na pôde súdu, ak by som nemala presvedčivé dôkazy.“
„Veď pokračujte,“ prikývol Iversen. „No nechcem počuť nijaké obsiahle sprisahanecké teórie. Pamätajte, že aj keď tieto tvrdenia vyrieknete pred súdom, môžete byť obvinená z urážky na cti.“
„Ďakujem. Budem si to pamätať.“
Obrátila sa na Teleboriana. Ešte vždy sa očividne zabával.
„Obhajoba sa niekoľkokrát dožadovala chorobopisu Salanderovej z obdobia, keď bola hospitalizovaná vo vašom Ústave svätého Štefana. Prečo sme ho nedostali?“
„Pretože na základe rozhodnutia súdu je utajený. Toto rozhodnuti…
