KAPITOLA 5
Nedeľa 10. apríl
SOBOTNÚ NOC strávil Mikael v posteli s Erikou. Nemilovali sa, po celý čas sa rozprávali. Prebrali všetky detaily Zalačenkovho príbehu. Dôvera medzi nimi bola taká silná, že Mikael ani okamih nerozmýšľal nad faktom, že Erika prechádza ku konkurenčnému denníku. A Erika ani nemala záujem ukradnúť mu tento príbeh. Patril Millenniu, no trochu ju mrzelo, že už nebude redaktorkou tohto čísla. Bol by to príjemný spôsob ako ukončiť všetky tie roky v redakcii.
Rozprávali sa aj o budúcnosti a perspektíve, ktorú nová situácia prinesie. Erika bola pevne rozhodnutá ponechať si podiel v Millenniu a zostať tak vo vedení. Obaja si však uvedomovali, že je vylúčené, aby zasahovala do každodennej práce v redakcii.
„Daj mi niekoľko rokov u Draka… kto vie. Možno sa pred dôchodkom do Millennia vrátim.“
Rozprávali sa aj o svojom komplikovanom vzťahu. Boli si zajedno v tom, že v skutočnosti sa nič nezmení, vari len to, že sa už v budúcnosti nebudú stretávať až tak často. Vrátia sa späť do osemdesiatych rokov, do obdobia, než rozbehli Millennium a stali sa kolegami.
„Jednoducho sa naučíme jeden pre druhého si rezervovať čas,“ smutne sa usmiala Erika.
~ ~ ~ ~ ~
V NEDEĽU RÁNO sa rýchlo rozlúčili a Erika sa vrátila k svojmu manželovi Gregerovi Backmanovi.
„Neviem, čo mám povedať,“ lúčila sa Erika. „No jasne vidím, že si zas ponorený do príbehu a všetko ostatné ide bokom. Vieš, že sa v zápale práce správaš ako psychopat?“
Mikael sa usmial a na rozlúčku ju objal.
Keď odišla, zavolal do nemocnice Sahlgrenska a snažil sa dopátrať k informácii o Lisbethinom zdravotnom stave. Nikto mu nechcel nič povedať, a tak sa nad ním napokon musel zľutovať inšpektor Marcus Erlander, ktorý mu prezradil, že vzhľadom na okolnosti je jej stav dobrý a lekári sú zdržanliví optimisti. Spýtal sa, či ju bude môcť navštíviť. Erlander mu vysvetlil, že Lisbeth z rozhodnutia prokurátora zatkli a teraz nemôže prijímať návštevy. Bolo to však aj tak jedno. Lisbethin stav polícii neumožňoval výsluch. Mikael z neho dostal sľub, že v prípade, ak sa Lisbethin stav zhorší, Erlander mu dá vedieť.
Potom si skontroloval mobilný telefón. Napočítal štyridsaťdva neprijatých hovorov a esemesiek od rôznych novinárov, ktorí sa ho teraz zúfalo snažili zastihnúť. Informácia, že Lisbeth Salanderovú našiel a záchranárov zavolal práve on, čím naďalej zostával úzko prepojený s vývojom prípadu, sa za posledných dvadsaťštyri hodín stala v médiách predmetom tých najdivokejších špekulácií.
Mikael vymazal všetky esemesky od novinárov. Potom zavolal sestre Annike a objednal sa k nej na návštevu.
Vzápätí vyťukal číslo Dragana Armanského, výkonného riaditeľa a šéfa operatívnej jednotky bezpečnostnej firmy Milton Security. Zastihol ho doma v Lidingö.
„Keď nič iné, dokážete aspoň vyrábať titulky v novinách,“ sucho konštatoval Armanskij.
„Prepáčte, že som vám nezavolal skôr. Dostal som odkaz, že ste ma hľadali, no jednoducho som nemal čas…“
„V Miltone sme viedli vlastné vyšetrovanie a od Holgera Palmgrena som sa dozvedel, že máte nejaké informácie. No zdá sa mi, že ste kráčali o míľové kroky pred nami.“
Mikael na okamih zaváhal nevediac, ako to povedať.
„Môžem vám veriť?“ spýtal sa napokon.
Armanského otázka zaskočila.
„V čom?“
„Ste na Salanderovej strane, alebo nie? Môžem vám veriť, že pre ňu chcete to najlepšie?“
„Som jej priateľ. Ako sám viete, nemusí to nutne znamenať, že aj ona je moja priateľka.“
„Viem. Pýtam sa však, či ste ochotný stáť v jej rohu ringu a vybojovať finálový zápas s jej nepriateľmi. Tento zápas bude mať určite mnoho kôl.“
Armanskij sa zamyslel.
„Som na jej strane,“ konštatoval.
„Môžem vám poskytnúť informácie a konzultovať s vami veci bez toho, aby som sa musel obávať, že ich posuniete polícii alebo niekomu inému?“
„Nemôžem sa zapojiť do nijakej trestnej činnosti,“ odvetil Armanskij.
„Na to som sa nepýtal.“
„Môžete mi stopercentne dôverovať, kým mi neprezradíte, že sa dopúšťate trestnej činnosti alebo čohokoľvek podobného.“
…
