KAPITOLA 4
Sobota 9. apríl – Nedeľa 10. apríl
V SOBOTU O JEDNEJ popoludní dospela vyšetrovateľka Martina Franssonová v Södertälje k jednoznačnému záveru. Lesný cintorín v Nykvarne predstavoval čosi otrasné a kriminalisti si tu od stredy, keď v ňom Paolo Roberto absolvoval boxerský súboj s Ronaldom Niedermannom, nazhromaždili ohromné množstvá nadčasov. Išlo minimálne o tri vraždy ľudí, ktorých telá našli zakopané v zemi, únos človeka, ťažké ublíženie na zdraví Salanderovej priateľky Miriam Wu a napokon podpaľačstvo. S Nykvarnom súvisela aj udalosť v Stallarholmene, ktorý sa v skutočnosti nachádzal v policajnom okrsku Södermanland, no Carl-Magnus Lundin tu hral kľúčovú úlohu. Lundin v súčasnosti ležal v nemocnici v Södertälje s nohou v sadre a oceľovými skobami v čeľusti. No všetky zločiny spadali pod krajskú políciu, čo znamenalo, že rozhodujúce slovo bude mať Štokholm.
V piatok diskutovali o tom, či môžu istých ľudí zatknúť. Lundina jednoznačne spojili s Nykvarnom. Postupne sa im podarilo odhaliť, že sklad vlastní spoločnosť Medimport, ktorej vlastníkom je päťdesiatdvaročná Anneli Karlssonová, bytom v španielskom Puerto Banus. Karlssonová je Lundinova sesternica a nemá zápis v registri trestov. V tomto prípade akoby plnila úlohu strážcu ostatných.
Martina Franssonová zavrela fascikel. Vyšetrovanie sa ešte len začalo, a kým príde k súdu, doplnia ho ďalšie stovky strán. Už teraz však musí v niektorých bodoch prijať rozhodnutie. Pozrela sa na kolegov.
„Máme dosť dôkazov na to, aby sme Lundina obžalovali z únosu Miriam Wu. Paolo Roberto v ňom identifikoval šoféra dodávky. Zatknem ho aj z dôvodného podozrenia z účasti na podpaľačstve. S obžalobou z vraždy troch osôb, ktoré sme vykopali, počkáme. Aspoň do chvíle, kým sa nám ich nepodarí identifikovať.“
Policajti prikývli. Túto informáciu očakávali.
„Čo urobíme s Nieminenom?“
Franssonová nalistovala jeho fascikel.
„Ten pán má impozantný životopis. Lúpež, nelegálna držba zbrane, ublíženie na zdraví, ťažké ublíženie na zdraví, vražda, drogy. Zatkli sme ho spolu s Lundinom v Stallarholmene. Som si stopercentne istá, že bol do toho zapletený – opak je mimoriadne nepravdepodobný. Problém je však v tom, že mu to nemáme ako dokázať.“
„Tvrdí, že v nykvarnskom sklade nikdy nebol a s Lundinom išiel len na výlet na motorkách,“ informoval inšpektor, ktorý v Stallarholmene zastupoval Södertälje. „Tvrdí, že nemal potuchy, načo ide Lundin do Stallarholmenu.“
Franssonová sa zamyslela, či by nejakým spôsobom nemohla celý prípad posunúť do Štokholmu.
„Nieminen sa odmieta vyjadriť k tomu, čo sa stalo, no popiera, že sa podieľal na zločine,“ pokračoval inšpektor.
„Takmer to vyzerá tak, akoby on aj Lundin boli v Stallarholmene v pozícii obetí.“ Franssonová podráždene zabubnovala prstami po stole.
„Lisbeth Salanderová,“ dodala s očividnými pochybnosťami v hlase. „Hovoríme teda o dievčati, ktoré vyzerá, akoby ešte ani nevošlo do puberty, má stopäťdesiat centimetrov a ani zďaleka nedisponuje silou, ktorá by dokázala zdolať Nieminena s Lundinom.“
„Ak nebola ozbrojená. Pištoľou by dokázala časť svojej chatrnej fyzickej stavby kompenzovať.“
„To nám však nesedí s rekonštrukciou prípadu.“
„Nie. Použila slzotvorný plyn, kopla Lundina medzi nohy s takou zúrivosťou, že mu rozdrvila jedno vajce a dokaličila čeľusť. Strela do nohy musela prísť až potom. No neverím, že bola ozbrojená.“
„Technici identifikovali zbraň, s ktorou bol Lundin zasiahnutý. Poľský P-83 Wanad s nábojmi typu Makarov. Našli ju v Gosseberge pri Göteborgu so Salanderovej odtlačkami prstov. Môžeme predpokladať, že si ju vzala so sebou do Gossebergy.“
„To áno. No sériové číslo dokazuje, že túto pištoľ ukradli pred štyrmi rokmi pri prepade obchodu so zbraňami v Örebro. Zlodejov neskôr zatkli, no v tom čase už zbrane nemal. Miestni výrastkovia s problémami s drogami, pohybujúci sa v okruhu Svavelsjö MC. Skôr by som majiteľa pištole hľadala v osobe Lundina alebo Nieminena.“
„Môže to byť celkom jednoduché: Lundin mal pištoľ pr…
