8
Z chovania našich návštevníkov a z pohľadov, ktoré si vymenili, keď som ich zaviedol do kancelárie a ponúkol im stoličky, som usúdil, že som sa príliš unáhlil v predpoklade, že sú iba nahrávačmi či fiškusmi. Ich pohľady neboli láskavé.
Dennis Horan bol vo všetkom trochu „príliš“. Jeho mihalnice boli trochu pridlhé, sám bol na svoju šírku trochu privysoký a trochu pristarý na šaty školského strihu. Zoslabenie tohto „príliš“ by si vyžadovalo odbornú robotu, ale keďže zrejme štyridsať rokov nič iného nerobil, iba čo to ešte zosilňoval, pochyboval som, či by na takú ponuku pristúpil.
Maddox dal hneď na začiatku Wolfovi najavo, že sa volá James Albert Maddox. Trpel od detstva na žalúdočné vredy, teda skoro polstoročie – alebo ak nie, musel by potom sám vysvetliť, prečo má takú trpkú tvár, že pri pohľade naňho by sa aj z jeho vlastného psa istotne stal pesimista. Usadil som ich do žltých kresiel, ktoré chlapci pred chvíľou uvoľnili, keďže som nevedel, či by si niektorý z nich zaslúžil sedieť v červenom koženom.
Horan začal. Povedal, že ráno, keď telefonoval, nemal v úmysle nejako naznačiť, že Wolfe robí, či hodlá urobiť, niečo nesprávneho či neetického. Snaží sa iba ochraňovať záujmy svojej bývalej priateľky a klientky, pani Damon-Frommovej, ktorá bola…
„Nebola vašou klientkou,“ zamiešal sa Maddox tónom, ktorý sa dokonale hodil k jeho tvári.
„Radil som jej,“ vyštekol Horan.
„Zle,“ štekol mu naspäť Maddox.
Pozorovali jeden druhého. Nijakí nahrávači.
„Možno,“ navrhol sucho Wolfe, „by bolo pre vás obidvoch dobré, keby ste mi bez vzájomného prerušovania sa povedali, do akej miery a s akou právomocou zastupujete pani Frommovú. Kontradikcie sa môžu potom urovnať, alebo celkom ignorovať, ako sa vám bude zdať žiadúce. Pán Horan?“
Kontroloval sa. Jeho tenký tenor bol stále tenký, ale už nie taký podobný piskotu ako predtým v telefóne. „Je pravda, že som nikdy nebol právnym zástupcom pani Frommovej. Radila sa však so mnou v mnohých prípadoch a dala mi najavo, že si cení moje rady už tým, že ma o ne často žiadala. Ako právny zástupca Združenia pre pomoc prisťahovalcom, čím som aj naďalej, bol som s ňou v úzkom styku. Keby žila, myslím, že by nemala námietky proti tomu, aby som sa nazýval jej priateľom.“
„Ste správcom jej majetku?“
„Nie.“
„Ďakujem. Pán Maddox?“
Dotklo sa ho to, ale vyslovil sa. „Moja advokátska poradňa, Maddox a Welling, bola právnym zástupcom Damon-Fromma celých dvadsať rokov. Od jeho smrti sme zastupovali pani Frommovú. Som správcom jej majetku. Prerušil som predtým pána Horana, lebo jeho tvrdenie, že pani Frommová bola jeho klientkou, nie je pravdivé. Musím ešte niečo povedať.“
„Len povedzte.“
„Dnes ráno… nie, dnes poobede mi zavolal pán Horan a povedal mi o tom šeku, čo vám včera dala pani Frommová, a o jeho rozhovore s vami. Jeho telefonát bol svojvoľný a nemiestny. Moja terajšia návšteva má iný význam. Oficiálne sa vás pýtam, ako právny zástupca pani Frommovej a správca jej majetku, za akých podmienok a na aké účely vám dala šek na desaťtisíc dolárov? Ak by ste mi to radšej chceli povedať súkromne, môžeme prejsť do inej izby. Pán Horan naliehal, aby som ho vzal so sebou, ale toto je váš dom a ten mladý muž vyzerá celkom na to, že by s ním mohol sympatizovať.“
Ak si myslel, že pohľad, ktorým po mne strelil, má byť zdvorilostný, bol by som nerád, keby som mu dal nejakú príčinu, aby sa jeho pohľad zmenil na odsudzujúci.
Wolfe odvetil: „Radšej by som vám to nechcel povedať súkromne, pán Maddox. Radšej by som vám to vôbec nepovedal.“
Maddox nevyzeral vôbec trpkejšie, lebo už ani nemohol. „Poznáte zákon, pán Wolfe?“
„Nie.“
„Mali by ste potom požiadať o radu. Ak nemôžete dokázať, že pani Frommová za tú sumu dostala primeranú protihodnotu, môžem vás prinútiť, aby ste sa jej vzdali. Dávam vám možnosť, aby ste to dokázali.“
„Nemôžem. Nedostala nič. Ako som povedal pánu Horanovi do telefónu, hodlám si tie peniaze zaslúžiť.“
„Ako?“
„Tým, že sa presvedčím, že vraha pani Frommovej chytili a potrestali.…
