Celá e-kniha Zlaté pavúky ke stažení v ePUB, PDF a MOBI
7
Vrátil som sa domov práve včas na to, aby som si vypočul inštruktáž. Saul a Orrie už sedeli v kancelárii a čakali, ale Fred ešte neprišiel. Pozdravil som ich a podal správu Wolfovi, ktorý sedel za svojím stolom.
„Bol som u nej a rozprával sa s ňou, ale…“
„Doparoma, prečo máte na sebe tie háby?“
„Som majiteľ pohrebného ústavu.“
Uškrnul sa. „To je odporné povolanie. Povedzte mi o tom.“
Poslúchol som, vyložil som mu to všetko, ale tentoraz mal aj otázky. Žiadna z nich mu však nepriniesla nič nového, keďže som mu predtým skutočne dal všetky fakty, a dojem, akým na mňa zapôsobili Jean Esteyová a Paul Kuffner, tiež veľmi nepomohol, dokonca ani mne samému, nieto jemu, a keď sa išiel Saul pozrieť, kto to zvoní pri dverách a priviedol Freda, Wolfe ma okamžite nechal na pokoji a prikázal prisunúť stoličky až tesne k jeho stolu.
Pozerať sa na to trio nebolo vôbec pôžitkom. Saul Panzer s veľkým nosom, ktorý vládol nad jeho úzkou tvárou, v hnedom obleku, ktorému by sa zišlo vyžehliť po tom, čo tak zmokol, mohol byť celkom dobre nádenníkom alebo zametačom, ale tým nebol. Bol to najbystrejší operátor v celej oblasti veľkomesta a jeho stopovací talent, ktorý Wolfe tak vychvaľoval Petovi Drossosovi, bol iba malou časťou jeho schopností. Hocktorá agentúra v meste by mu platila trojnásobok zvyčajného platu.
Čo do veľkosti bol Fred Durkin skoro za dvoch Saulov, ale nie čo do schopností. Vedel celkom dobre stopovať a človek mohol s ním počítať pri každej obyčajnej práci, ale ak narazil na niečo nezvyčajné, narobil často veľké zmätky. Človek mu mohol veriť len na ceste do pekla a nazad.
Pokiaľ ide o Orrieho Cathera, keď stál oproti vám so svojimi dôverčivými očami a spokojným úsmevom na zvlnených perách, mali ste istotu, že sa zaujíma hlavne o to, či ste si uvedomili, aký je pekný. To, samozrejme, mýlilo každého zákazníka, ktorý mal s ním do činenia, ale to tiež vzbudzovalo pocit, že pred ním netreba byť opatrný, čo by mohlo byť nebezpečné, keďže jeho skutočnou starosťou bola reputácia detektíva.
Wolfe sa pozrel, položil predlaktia na operadlá kresla, zhlboka sa nadýchol a nahlas vydýchol. „Páni,“ povedal, „som až po uši vo veľkej galibe. Obvykle, keď používam vaše služby, stačí, keď vám určím vaše špecifické úlohy, ale tentoraz to stačiť nebude. Musím vás informovať o celkovej situácii v celej jej spletitosti, ale najprv niekoľko slov o peniazoch.
Ani nie dvanásť hodín po tom, čo mi dala klientka šek na desaťtisíc dolárov, bola zavraždená. Keďže v dohľade nie je ďalší klient, toto je všetko, čo na to budem mať. Ak to bude nevyhnutné, som pripravený, z osobných dôvodov, minúť na výdavky spojené s vyšetrovaním väčšinu sumy, dokonca aj celú, ale nie viac. Nežiadam vás, aby ste boli skromní vo výdavkoch, ale zakazujem akúkoľvek márnotratnosť. Teraz pristúpme k veci.“
Prešiel celým prípadom, začnúc tým, ako som k nemu v utorok večer zaviedol Peta Drossosa, a končiac mojou správou o rozhovore s Jean Esteyovou, ktorú Fred nepočul, a nič nevynechal. Sedeli a každý to svojím spôsobom hltal – Saul skleslo a uvoľnene, Fred nehybne a úprimne, s očami upretými na Wolfa, akoby aj nimi počúval, a Orrie, podopierajúc si spánky končekmi prstov, akoby pózoval na nejakú štúdiu portrétu. Pokiaľ ide o mňa, snažil som sa zachytiť, či Wolfe nevynechal nejaký detail, takže by mi urobil radosť, keby som ho mohol doplniť, keď skončí, ale nedalo sa nič robiť. Sám by som asi nevykonal svoju prácu lepšie.
Pozrel na hodiny. „Je sedem dvadsať a večera je hotová. Budeme mať pečené kurča na hríbikoch. Pri stole nebudeme o tejto veci hovoriť, ale chcel by som, aby ste na to mysleli.“
Blížila sa už deviata, keď sme sa vrátili do kancelárie, po tom, čo sme tak dôkladne a úplne prediskutovali všetkých päť kurčiat aj s prílohou, že sme sa zhodli na tom, že boli dobré. Wolfe sa usadil do kresla, zamračil sa najprv na mňa, potom na nich.
„Nevyzeráte veľmi bystrí,“ povedal nevrlo.
Skutočne neboli teraz veľmi pozorní. Aj keď si ho ani jeden neužil toľko čo ja, ve…
