Celá e-kniha Pred polnocou ke stažení v ePUB, PDF a MOBI
21
Málokedy to k niečomu vedie, prakticky nikdy, ale človek to jednako vždy robí. Keď štyria muži vstúpia do miestnosti a jeden z nich zbadá šesť mužov zoskupených pred vitrínou, ktorá obsahuje fľaštičku s jedom, z ktorej nedávno vysypal za lyžičku na kúsok toaletného papiera, aby ho použil na zavraždenie človeka, pokúšate sa pozorovať tváre všetkých ako jastrab a hľadáte nejaký znak, podľa ktorého by ste uhádli, ktorý to bol. Tentoraz to bolo ešte zbytočnejšie než obyčajne. Všetci mali za sebou ťažkú a možno bezsennú noc, a možno si vôbec neľahli. Vyzerali podľa toho, a istotne sa ani jednému nepáčilo to, čo videl. Traja z nich – Buff, O’Garro a Hansen – prehovorili odrazu. Chceli vedieť, kto čo a prečo a kedy, ani si nevšimli zákazníka, ktorý sedel na druhej strane miestnosti.
Wolfe bol rázny. „Myslím, že by bolo lepšie niekam sa utiahnuť. Je tu trochu priveľa ľudí.“
„Kto sú títo ľudia?“ vyzvedal sa Buff.
„Pracujú mojím prostredníctvom pre firmu Lippert, Buff a Assa. Teraz sú…“
„Nech odtiaľto zmiznú!“
„Nie! Strážia istý predmet v tej vitríne. Mám v úmysle hneď zavolať políciu, aby si po ten predmet prišli. Zatiaľ tu títo štyria mužovia ostanú. Všetci sú ozbrojení, takže ja…“
„Dočerta, prečo s vami…“ vyhŕkol O’Garro, ale Hansen ho chmatol za plece a povedal: „Poďme dnu,“ a zvrtol ho. Buffa akoby zadúšalo, ale premohol sa a viedol nás. Nasledoval ho jeho partner a advokát, potom išiel Heery, potom Wolfe a potom ja. Keď som prechádzal dverami na chodbu, obrátil som sa, mihol okom na štyroch strážcov. Orrie na mňa žmurkol.
Zasadacia miestnosť vyzerala oveľa lepšie než minule, všetko bolo v poriadku a upratané. V sekunde, ako sa zavreli dvere, začal O’Garro vykrikovať, ale Hansen ho znovu chytil za plece a zatiahol ku kreslu na druhom konci veľkého stola a sám si sadol do jedného, takže sedeli chrbtom k oblokom. Wolfe a ja sme obsadili bližšiu stranu stola. Heery sedel po Wolfovej ľavici a Buff napravo odo mňa.
„Aká je to vec vo vitríne?“ vyzvedal sa O’Garro, keď si Wolfe sadol. „Čo chcete dokázať?“
„Bude lepšie,“ povedal Wolfe, „keď dovolíte, aby som opísal situáciu. Potom môžeme…“
„Situáciu poznáme,“ pripojil sa Hansen. „Chceme vedieť, čo si vy myslíte, že toto robíte.“
„To je jednoduché. Chystám sa zistiť, ktorý z vás štyroch zabil Louisa Dahlmanna, vzal náprsnú tašku a zabil Vernona Assu.“ Tí traja naňho iba hľadeli. Heery povedal: „Ježišmária! To je teda jednoduché.“
Hansen povedal: „Radím vám, pán Wolfe, aby ste dávali pozor na to, čo hovoríte – a robíte. Opatrnejšie! Toto vás môže stáť licenciu a môže to značne naštrbiť vašu reputáciu a možno ešte viac. Pozrime sa však na fakty. Čo je to ten predmet vo vitríne?“
„Fľaška kyanidu draselného so zlomenou pečaťou ako vzorka Allcoranovho laboratória. Takmer istotne niečo z obsahu chýba. To možno určiť.“
„Tam v tej vitríne?“ Hansen nechcel veriť svojim ušiam.
„Áno, pane“
„Smrteľný jed tam pred očami verejnosti?“
„Ale choďte, pán Hansen! Nepredstierajte, že o tom neviete, že to tak zrejme nie je. Desiatky smrteľných jedov možno dostať verejne pri stovkách pultov, včítane cyankáli s jeho mnohorakým použitím. Musíte to vedieť, ale ak chcete dať do záznamu, že vás moje oznámenie prekvapilo, máte na to svedkov. Mám sa opýtať ostatných, či aj oni boli prekvapení?“
„Nie. Radím vám, Oliver, a aj vám, Pat, na nič sa nespytujte a na nič neodpovedajte. To je prefíkaný človek.“
Wolfe ignoroval jeho poklonu. „To veci len urýchli,“ povedal uznanlivo. Pohol očami. „Musíme dosť skoro povedať polícii o fľaške s jedom, takže čím menej ma budete prerušovať, tým lepšie. Ale ak všetci odmietnete hocičo povedať, tým len stratím veľa času, teda môžem rovnako dobre telefonovať už teraz. Jednu či dve veci by som mal vedieť – napríklad môžem sa obmedziť iba na základné body. Samozrejme, páni Buff a O’Garro boli včera popoludní v týchto miestnostiach. Vy ste tu boli tiež, pán Hansen?“
„Áno.“
„Kedy?“
„Zhruba od štvrtej do šiestej a niečo.“
„Vy ste tu boli, pán Heery?“
„Ja so…
