8
Keď som sa vrátil do kancelárie, prv než som zašiel k svojmu písaciemu stolu, upravil som svetlá. Je tam osem rôznych lámp – jedna hore na strope, veľká misa z pospletaného orientálneho alabastru, z ktorého je aj vypínač na stene, jedna je na stene za Wolfovým kreslom, jedna na jeho písacom stole, jedna na mojom písacom stole, jedna osvetľuje veľký glóbus a tri slúžia na osvetlenie políc s knihami. Tá na Wolfovom stole je čisto pracovná lampa, ako sú napríklad „pracovné“ krížovky. Tá na stene za ním je na čítanie. Je rád, keď svietia všetky ostatné. Keď som to zariadil, sadol som si, vzal zápisník a pozrel na Harolda Rollinsa.
„Odišli?“ opýtal sa Wolfe.
„Áno, pane. Bez poznámky.“
Rollins sa cítil v červenom koženom kresle tak, ako doma, hoci kreslo polovičnej veľkosti by mu bolo lepšie pristalo. Nebol vychudnutý z podvýživy ako Carol Wheelocková; vyzeral dosť zdravo, hoci to bol drobný človek. Mal šťúplu tvár, čo sa nedalo povedať o jeho širokých mäkkých perách a okuliaroch so širokým čiernym rámom. Nos, bradu a ostatok tváre ste mu nevideli, ak ste sa na to rovno nesústredili. Keď má niekto také okuliare ako on, ťažko povedať, ako pozerá, ale zjavne reagoval na môj pohľad. „Vy sa voláte Goodwin, však?“ opýtal sa.
Neodporoval som.
„Tak teda vy ste poslali na mňa toho Youngera. Iste neočakávate, že sa vám poďakujem. To teda nie.“ Pozrel na Wolfa. „Mohli by sme začať. Dohovoril som si túto schôdzku a prišiel som na ňu, iba aby som zabil čas. Dostal som sa do tohto groteskného zmätku a nemám nádej, že z toho čestne a dôstojne vyjdem, tak čo by som nevyužil príležitosť zoznámiť sa s povestným policajným psom?“ Usmial sa a pokýval hlavou. „Nemienil som vás uraziť. Veru nie som v situácii, aby som niekoho urážal. O čom sa budeme baviť?“
Wolfe si ho skúmavo prezeral. „Podľa mojej mienky, pán Rollins, svoje zúfalstvo zveličujete. Firma Lippert Buff a Assa je mojím klientom a vaše záujmy sú v mnohom smere totožné s ich záujmami a ich česť a dôstojnosť súvisia s vašou cťou a dôstojnosťou. Jedno i druhé sa dá zachrániť; a na dôvažok môžete dostať značnú sumu peňazí. To, čo navrhoval pán Younger, sa vám nepáčilo?“
Rollins sa ešte vždy usmieval. „Samozrejme, viem, že som mal urobiť výnimku. Mal som byť miernejší.“
„Voči pánu Youngerovi?“
„Voči všetkým. Váš okruh pôsobnosti je úplne odlišný od môjho, ja ho vlastne dosť podceňujem, ale zaplietol som sa do toho vinou vlastnej neuváženosti. Vykopal som si sám sebe hrob, to je teda pravda; ale keďže si to uvedomujem a priznávam sa k tomu, môžem aspoň ešte odporovať slimákom a červíkom v zemi. Vrátite mi moje povolanie?“
„Povolanie?“
„Áno. Som profesorom dejepisu na Bemis College, ale už ním dlho nebudem. Bude sa vám zdať smiešne, keď počujete – nie, zle sa vyjadrujem. Mne sa bude zdať smiešne hovoriť vám o tom; tak je to. Jedného dňa, posledného septembra, mi istý kolega ukázal oznámenie o tejto súťaži a bodro povedal, že ako bádateľa a učiteľa dejepisu by ma to mohlo zaujímať. Bolo to také ľahké, až to bolo hlúpe, a podobne aj druhá otázka, ktorú mi kolega ukázal. Bol som zvedavý, dokedy budú tieto hlúpe otázky pokračovať, a sledoval som ďalšie, postupne, ako ich uverejňovali, a zrazu som zistil, že som sa do toho vážne pustil. Predsavzal som si, že uhádnem všetky odpovede bez toho, že by som sa pozrel do nejakej knihy, no dvanásta otázka ma tak zaujala, že som porušil toto pravidlo, len aby som sa toho zbavil.“
Skrivil pery. „Spomenul som už, že som sa súťaže nezúčastnil?“
„Nie.“
„Nuž, nezúčastnil som sa. Bral som to ako zábavu a ako zábavnú hračku. Ale keď som vyriešil dvadsiatu a poslednú otázku, ktorá, musím sa priznať, bola dosť duchaplná, poslal som prihlášku s odpoveďami. Keby ste sa ma opýtali, prečo som to urobil, bol by som v rozpakoch. Predpokladám, že mi v mieche blúdia primitívne vášne z nižších sfér mojej psychiky, a tie to teda urobili, nie som s týmito vášňami v priamom spojení. Nasledujúci deň som sa zhrozil nad tým, čo som vykonal. Ako tridsaťšesťročn…
