Celá e-kniha Pred polnocou ke stažení v ePUB, PDF a MOBI
7
V skleníkoch na streche bol práve čas kvitnutia Cattlee mossiae V chladnej miestnosti, v prvej, do ktorej vstúpite z predsiene, rozpínali svoje konáre Odontoglossumy, v prostrednej miestnosti, tropickej, zapĺňali výklenok vyše polmetrové strapce Phalaenopsis, ktorú je veľmi ťažko vypestovať; ale v čase kvitnutia mossií bola najvýstavnejšia tretia miestnosť. Spomedzi štrnástich druhov Wolfových mossií mám najradšej reineckianu s bielymi, žltými, fialovými a plavými kvetmi. No keď som tadiaľ prechádzal, stačil som na ne len zbežne pozrieť.
Wolfe bol v miestnosti, kde sa presádzali kvety, a práve si umýval ruky v dreze a zhováral sa s Theodorom. Zavrčal na mňa: „Nemohlo to počkať?“
„Prosím vás pekne,“ ozval som sa. „Je o desať minút šesť, a kým zídete dolu, slečna Tescherová tam už môže byť. Hádam si budete chcieť vypočuť správu o Youngerovi prv, než sa s ňou stretnete. Ak nie, popozerám si orchidey.“
„No dobre, keď ste už tu.“
Odcitoval som mu všetko doslova. Na nič sa nespytoval a nemal nijaké poznámky. Keď som skončil, jeho ruky a nechty boli už čisté a on sám stál pri pracovnej lavici, kde sa mračil na nejakú zmrzačenú orchideu v kvetináči.
„Pozrite na toto Oncidium varicosum,“ zamrmlal. „Hnije nasucho v apríli. Ešte sa to nikdy nestalo a neviem si to vysvetliť. Theodore je presvedčený…“
Bzučanie domáceho telefónu mi znemožnilo dozvedieť sa, o čom bol Theodore presvedčený. Namiesto toho som zistil, čo dolu rozčúlilo Fritza. „Archie, vy ste mi kázali, aby som vpustil iba nejakú slečnu Susan Fletcherovú. Prišla, ale s ňou aj traja muži. Čo mám robiť?“
„Už sú dnu?“
„Samozrejme, že nie. Stoja na schodoch a začalo pršať.“
Povedal som, že hneď prídem dolu, zahlásil som Wolfovi, že slečna Tescherová prišla so sprievodom, a poď ho. Zriedkakedy používam výťah a už nikdy sa doň netisnem spolu s objemným Wolfom. Keď som zbehol dolu troma poschodiami do haly a pozrel cez okienko von, videl som, že Fritz počítal presne. Jedna žena a traja muži stáli v aprílovom daždi, hľadiac smerom ku mne, lenže ma nevideli. Boli cudzí, ale neboli to detektívi, ak pravda nezmenili povolanie bez toho, že by som o tom niečo vedel. Zdalo sa zbytočné nechať ich ďalej moknúť, nuž som odistil dvere a otvoril ich dokorán. Muži hádam mali utrúsiť poznámku o tom, že dážď je mokrý a podobne, ale oni si začali bez slova vyzliekať kabáty. Žena povedala čistým, primerane zvučným hlasom: „Som Susan Tescherová.“
Povedal som jej, kto som ja, a zavesil som jej kabát. Bola dosť vysoká, štíhla, ale nie chudá, a vôbec nie skromne vybavená, pokiaľ ide o výzor. Na prvý pohľad, a ja pokladám za dôležitý prvý pohľad, všetko na nej bolo elegantné okrem náušníc. Boli to emailované hodinové ciferníky veľkosti štvrťdolára. Mala sivé oči a bronzovo sfarbené vlasy, veľmi kvalitnú pleť a rúž.
Keď sme sa pohli smerom ku kancelárii, dvere na výťahu sa otvorili a zjavil sa Wolfe. Ostal stáť pred ňou.
„Som Susan Tescherová,“ povedala.
Uklonil sa. „Som Nero Wolfe. A títo páni?“
Ukazovala rukou: „Pán Hibbard, z právneho oddelenia Clocku.“ Pán Hibbard bol vysoký a chudý. „Pán Schultz, redaktor Clocku.“ Pán Schultz bol vysoký a mohutný. „Pán Knudsen, starší redaktor Clocku.“ Pán Knudsen bol vysoký a kostnatý.
Vyrazil som vpred, aby som ju mohol usadiť do červeného koženého kresla, kde chcel mať Wolfe vždy svoj objekt usadený bez veľkých rečí. To nebol problém. Muži sa dokonale uspokojili s troma menšími kreslami, ktoré som im umiestnil tak, aby som ich mal z pravej strany a Wolfe oproti svojmu písaciemu stolu. Všetci traja si prehodili nohu cez nohu, opreli sa a zložili ruky. Keď som vytiahol zápisník, Schultz upozornil Hibbarda a Hibbard Knudsena, ale bez poznámky.
„Ráčili by ste povedať,“ opýtal sa Wolfe, „z čieho poverenia sú tu títo páni prítomní?“
Díval sa na nich, ale odpovedala slečna Tescherová. „Predpokladám, že viete, že som zástupkyňa vedúceho spoločenskej rubriky z Clocku“
„Teraz to teda viem.“
„O publicite súťaže po tom, čo sa stalo včera v noci a dn…
