13
Steve znova sedel vo vypočúvacej miestnosti so žltými stenami. V popolníku boli ešte vždy tie isté cigaretové ohorky. Miestnosť sa nezmenila, zato on áno. Pred dvoma hodinami bol počestný občan, vinný nanajvýš z prekračovania povolenej rýchlosti o päť kilometrov. Teraz bol páchateľ znásilnenia, zatknutý, identifikovaný obeťou a obvinený. Ocitol sa v mašinérii spravodlivosti, na jej bežiacom páse ako kriminálnik. Bez ohľadu na to, ako často si pripomínal, že nespravil nič zlé, nemohol sa zbaviť pocitu hanby a potupy.
Predtým sa stretol so ženou, detektívkou seržantkou Delawarovou. Teraz s mužom, ktorý vošiel takisto s modrým obalom. Bol rovnako vysoký ako Steve, ale oveľa plecnatejší a mohutnejší, s oceľovosivými vlasmi ostrihanými nakrátko a naježenými fúzikmi. Sadol si a vytiahol škatuľku cigariet. Bez slova vybral cigaretu, zapálil ju a hodil zápalku do popolníka. Nato otvoril spis. Vnútri mal ďalší formulár. Tento mal názov
MARYLANDSKÝ OKRESNÝ SÚD
PRE……………………… (mesto, okres)
Vrchná polovica bola rozdelená na dva stĺpce s nadpismi ŽALOBCA a OBHAJCA.
O čosi nižšie stálo:
OBŽALOVACÍ SPIS
Detektív sa pustil bez slova do vypĺňania spisu. Po pár slovách zdvihol vrchný biely list papiera a skontroloval každú zo štyroch pripojených kópií: zelenú, žltú, ružovú a svetlohnedú.
Steve si hore nohami prečítal, že meno obete je Lisa Margaret Hoxtonová. „Čo je zač?“ opýtal sa.
Detektív sa naňho spýtavo pozrel. „Zavri hubu!“ odvrkol. Potiahol si z cigarety a písal ďalej.
Steve sa cítil ponížený. Chlap ho urážal a on sa tomu nemohol brániť. Vyvolávanie pocitu bezvýznamnosti a bezmocnosti vnímal ako ďalší stupeň v procese pokorovania. Ty podliak, pomyslel si, rád by som sa s tebou stretol mimo tejto budovy, bez tvojej prekliatej búchačky.
Detektív začal vypĺňať obvinenia. Do rámčeka číslo jeden napísal nedeľňajší dátum a zatým „v telocvični Univerzity Jonesa Fallsa, v Balte, MD.“ Pod to napísal: „Znásilnenie prvého stupňa.“ Do ďalšieho rámčeka zaznačil znova miesto, dátum a „Prepadnutie s úmyslom znásilniť.“
Vybral ďalší list a pridal ďalšie dve obvinenia: „Ublíženie na tele“ a „Sodomia“.
„Sodomia?“ zvolal prekvapene Steve.
„Zavri hubu, doriti.“
Steve sa už‑už chystal jednu mu vraziť. To je zámer, hovoril si v duchu. Ten chlapík ma chce provokovať. Ak ho udrie, bude mať dôvod zavolať troch ďalších mužov, aby ma podržali, zatiaľ čo zo mňa vytrasie dušu. Neurob to, neurob to.
Keď dopísal, obrátil dva formuláre a posunul ich po stole Stevovi. „Ste v poriadnej kaši, Steve. Napadli ste, znásilnili a sodomizovali dievča…“
„Neurobil som to.“
„Zavri hubu, doriti.“
Steve si zahryzol do pery a mlčal.
„Si spodina. Sračka. Slušní ľudia nechcú ani len dýchať s tebou ten istý vzduch. Napadol si, znásilnil a sodomizoval dievča. Viem, že to nie je prvý raz. Už to nejaký čas robíš. Si prešibaný, všetko si dobre naplánuješ a v minulostí si vždy zdúchol. Ale tentoraz sme ťa chytili. Tvoja obeť ťa identifikovala. Ďalší svedkovia tvrdia, že si bol v tom čase pri mieste činu. Asi o hodinu, hneď ako seržantka Delawarová získa od súdneho splnomocnenca zatykač, vezmeme ťa do nemocnice Mercy. Urobíme ti krvnú skúšku, odoberieme vzorku tvojho ochlpenia z pohlavia a dokážeme, že tvoja DNA sa zhoduje s tým, čo sme našli vo vagíne obete.“
„Ako dlho trvá – ten DNA test?“
„Čuš, doriti. Usvedčili ťa. Vieš, čo s tebou bude?“
Steve neodpovedal.
„Trestom za znásilnenie prvého stupňa je doživotie. Pôjdeš do basy a vieš, čo sa tam bude diať? Zakúsiš to, čo si sám okolo seba šíril. Dobre vyzerajúci mládenček ako ty? Dobijú ťa a zvrhlícky znásilnia. Zistíš na vlastnej koži, ako sa cítila Lisa. Lenže v tvojom prípade to bude trvať dlhé roky.“
Zmĺkol, zdvihol škatuľku cigariet a ponúkol Steva.
Steve neveriacky potriasol hlavou.
„Mimochodom, som detektív Brian Allaston.“ Zapálil si cigaretu. „Naozaj neviem, prečo ti to hovorím, ale je možnosť, ako si to uľahčiť.“
Steve prekvapene zdvihol obočie. Čo príde teraz?
Detektív Allaston vstal, prešiel …
