STREDA
21
Berrington Jones nespal dobre.
Noc strávil s Pippou Hapendenovou. Pippa bola sekretárkou na fakulte fyziky a veľa profesorov ju pozývalo na rande, vrátane zopár ženatých mužov, ale stretávala sa iba s Berringtonom. Vyobliekal sa, vzal ju do malej intímnej reštaurácie a objednal vynikajúce víno. Vychutnával závistlivé pohľady mužov v jeho veku, ktorí večerali so svojimi starými škaredými manželkami. Priviedol ju domov, zapálil sviečky, obliekol si hodvábne pyžamo a pomaly sa s ňou miloval, až kým nevzdychala od rozkoše.
Ale o štvrtej ráno sa zobudil a v mysli preberal všetky možnosti, ktoré mohli pokaziť jeho plán. Hank Stone včera celé popoludnie popíjal lacné víno, čo ponúkal vydavateľ knihy, a rozhovor s Berringtonom mu mohol vyšumieť z hlavy. Ak si ho aj pamätá, editori New York Times sa ešte vždy môžu rozhodnúť, že sa tomuto problému nebudú venovať. Položia pár otázok a zistia, že na tom, čo Jeannie robí, nie je nič zlé. Alebo jednoducho budú postupovať priveľmi pomaly a pustia sa do toho budúci týždeň, keď už môže byť neskoro.
Keď sa už hodnú chvíľu prehadzoval, Pippa zamumlala: „Berry, si v poriadku?“
Pohladkal jej dlhé blond vlasy a ona ospanlivo zívla. Milovanie s krásnou ženou mu zvyčajne pomáhalo zabudnúť na všetky problémy, ale cítil, že tentoraz to neplatí. Priveľa vecí ťažilo jeho myseľ. Uľavilo by sa mu, keby porozprával Pippe o svojich problémoch – je inteligentná, pochopila by to a súcitila s ním – ale s takými tajomstvami sa nemohol zveriť nikomu.
Po chvíli vstal a šiel si zabehať. Keď sa vrátil, bola preč. Nechala lístoček s poďakovaním zabalený do čiernej priesvitnej nylonovej pančuchy.
Gazdiná Marianne, tenké nervózne dievča z karibského ostrova Martinique, prišla krátko pred ôsmou a urobila mu omeletu. Vedela len slabo po anglicky a predstava, že by ju mohli poslať naspäť domov, ju desila, čo ju robilo veľmi poslušnou. Bola pekná a Berrington uvažoval, či – ak by jej povedal, aby mu ho vyfajčila – by to považovala za súčasť povinností univerzitného zamestnanca.
Samozrejme, nikdy sa o to nepokúsil, spať s pomocnicou nebol jeho štýl.
Osprchoval sa, oholil a obliekol tak, aby vzbudzoval vážnosť. Dal si tmavosivý oblek s jemným pásikom, bielu košeľu a čiernu kravatu s drobnými červenými bodkami. Nasadil si zlaté manžetové gombíky s monogramom, do náprsného vrecka poskladal bielu bavlnenú vreckovku a leštil špičky svojich čiernych šnurovacích poltopánok tak dlho, až kým nežiarili.
Odviezol sa autom na univerzitu, vošiel do svojej kancelárie a zapol si počítač. Ako väčšina najväčších akademických es, aj on veľmi málo učil. Na Univerzite Jonesa Fallsa mal jednu prednášku za rok. Jeho úlohou bolo riadiť a dohliadať na výskum vedcov na fakulte a dodať prestíž svojho mena štúdiám, ktoré napísali. Ale dnes ráno sa nevedel sústrediť na nič, hľadel von oknom a kým čakal na zazvonenie telefónu, sledoval štyri mladé dvojice, ako hrajú s vervou štvorhru.
Nemusel čakať dlho.
O pol desiatej zatelefonoval prezident univerzity Maurice Obell. „Máme problém,“ oznámil.
Berrington stŕpol. „Čo sa robí, Maurice?“
„Volala mi práve štetka z New York Times. Oznámila mi, že ktosi na tvojej fakulte porušuje súkromie ľudí. Je to doktorka Ferramiová.“
Vďakabohu, zajasal v duchu Berrington, Hank Stone zaúradoval! Ozval sa vážnym hlasom: „Obával som sa niečoho takého. Hneď som u teba.“ Zložil a na chvíľu si sadol a premýšľal. Je priskoro sláviť víťazstvo. Celý proces iba rozbehol. Teraz musí dosiahnuť, aby Maurice a Jeannie konali presne tak, ako potrebuje.
Maurice vyzeral ustarostene. To je dobrý začiatok. Berrington potrebuje dosiahnuť, aby ostal znepokojený. Maurice musí mať pocit, že ak Jeannie okamžite neprestane využívať svoj vyhľadávací databázový program, nastane katastrofa. Len čo sa rozhodne zakročiť, Berrington musí zariadiť, aby na svojom rozhodnutí trval.
A predovšetkým, musí zabrániť akémukoľvek kompromisu. Vedel, že Jeannie nemá povahu prístupnú na kompromisy, a ak sa ocitne v stávke c…
