31
Cestou autom na univerzitu Jeannie rozmýšľala o Stevovi Loganovi. Nazvala ho veľkým silným deckom, ale v skutočnosti je zrelší ako väčšina mužov. Vyplakala sa na jeho pleci, to znamená, že mu v hĺbke duše dôveruje. Páči sa jej jeho vôňa, pripomínajúca tabak. I pri svojom trápení si nemohla nevšimnúť jeho erekciu, hoci sa usiloval, aby to nezbadala. Lichotilo jej, že už pri objímaní sa tak vzrušil. Usmiala sa pri spomienke na to. Škoda, že nie je o desať, pätnásť rokov starší.
Steve jej pripomínal prvú lásku, Bobbyho Springfielda. Ona mala trinásť, on pätnásť. O láske a sexe nevedela takmer nič, ale on bol rovnako nevedomý, a tak sa vydali na púť poznania spoločne. Na Bobbym aj Stevovi ju vzrušovala ich kŕčovitá vášeň. Bobby po nej túžil tak šialene, že ho rozpaľovalo hladkanie jej bradaviek a dotýkanie sa nohavičiek. Ona sa cítila nesmierne silná. Chvíľku zneužívala tú silu na stupňovanie jeho vzrušenia. Ale skoro si uvedomila, dokonca už v trinástich, že to je priveľmi nerozumná hra. No i tak sa nikdy nezbavila zmyslu pre riskovanie či radosti z pohrávania sa s bezmocným obrom. A rovnaký pocit mala pri Stevovi.
Predstavoval jediný svetlý bod v jej živote. Ocitla sa v poriadnej kaši. Nemôže sa vzdať svojho miesta na univerzite. Potom, čo o nej noviny New York Times napísali, že neposlúchla svojich šéfov, len ťažko si nájde inú vedeckú prácu. Ani ja by som nezamestnala niekoho, kto by spôsobil takéto ťažkosti, uvažovala.
Na zaujatie opatrnejšieho prístupu je neskoro. Jej jedinou nádejou je pokračovať nezlomne ďalej, využiť údaje FBI a dosiahnuť také presvedčivé vedecké výsledky, že ľudia sa znova pozrú na jej metodológiu a seriózne posúdia etické hľadiská jej práce.
O deviatej dorazila na svoje parkovacie miesto. Zamkla auto a so zvieravým pocitom v žalúdku kráčala do Cvokárne.
Len čo vošla do kancelárie, vedela, že niekto v nej bol. A neboli to upratovačky. Ich úpravy poznala: stoličky posunuté o pár centimetrov, vyutierané šálky, kôš na smeti na opačnej strane stola. Toto bolo iné. Ktosi sedel za jej počítačom. Klávesnicu mala obrátenú v inom uhle. Votrelec ju nevedomky zvrtol do svojej zvyčajnej polohy. Myš nechal v strede podložky, zatiaľ čo ona ju vždy priložila k okraju klávesnice. Poobzerala sa dookola a zbadala, že skrinka je poodchýlená a z registračky trčí rožtek papiera.
Miestnosť niekto prehľadal.
Ale aspoň to urobili iba amatérsky, skonštatovala v duchu. Nezdalo sa, že po nej ide CIA. I tak ju to veľmi znepokojilo. S chvením v žalúdku si sadla a zapla počítač. Kto tu bol? Člen profesorského zboru? Študent? Vydieraný strážnik? Niekto cudzí? A prečo?
Popod dvere jej šuchli obálku. Obsahovala súhlas podpísaný Lorraine Loganovou, ktorý do Cvokárne odfaxoval Steve. Vybrala z obalu súhlas Charlotty Pinkerovej a oba vložila do aktovky. Pošle ich faxom do kliniky Aventine.
Posadila sa za stôl a vytiahla si e‑mailovú poštu. Mala len jediný odkaz: výsledky skenovania FBI. „Chvalabohu,“ vydýchla si.
So zadosťučinením si stiahla zoznam mien a adries. Potvrdili sa jej predpoklady. Skenovaním sa naozaj našli páry. Nevedela sa dočkať, kedy ich prekontroluje a zistí, či jestvujú podobné anomálie, ako mal Steve s Dennisom.
Ghita jej predtým poslala e‑mailom odkaz, že spustí skenovanie, vybavovala si Jeannie. Čo sa s ním stalo? Uvažovala, či si ho nestiahol nočný špiceľ. To by vysvetľovalo panický neskorý nočný telefonát Ghitinmu šéfovi.
Práve sa chystala prezrieť si mená na zozname, keď zazvonil telefón. Volal univerzitný prezident. „Tu je Maurice Obell. Myslím, že by sme si mali prediskutovať článok v New York Times, čo poviete?“
Jeannie stiahlo žalúdok. Tu to máme, pomyslela si s obavami, už sa to začína. „Pravdaže,“ odvetila. „Kedy vám to vyhovuje?“
„Dúfam, že môžete prísť do mojej kancelárie ihneď.“
„O päť minút som tam.“
Nakopírovala si výsledky FBI na disketu a odpojila sa z internetu. Vzápätí vybrala disketu z počítača a vytiahla pero. Na okamih sa zamyslela a potom napísala na štítok NÁKUPY. LST.…
