43/
Truls ušiel do samoty na terase. Postával pri zhovárajúcich sa skupinkách, usrkával si zo šampanského, vkladal si do úst chuťovky a tváril sa, že počúva. Ktorýsi slušne vychovaný hosť sa ho pokúsil zapojiť do rozhovoru. Spýtal sa, kto je a čo robí. Truls odpovedal stručne a ani mu nenapadlo otázku opätovať. Akoby nemal na to právo alebo akoby sa bál, že sa dozvie, aké dôležité posty zastávajú ostatní hostia.
Ulla ich po celý čas obsluhovala so širokým úsmevom a prihovárala sa všetkým, akoby to boli jej dobrí známi. Truls pár ráz zachytil jej pohľad. Vtedy mu vždy s úsmevom naznačila, že hoci sa s ním túži zhovárať, nedovoľujú jej to povinnosti hostiteľky. Ukázalo sa, že z tímu neprišiel nikto iný a vedúci oddelení Trulsa nepoznajú. Takmer dostal chuť prezradiť im, že on je ten policajt, ktorý pripravil jedného chlapca o zrak.
No terasa bola krásna. Oslo pod ňou sa trblietalo ako drahokam.
Tlaková výš priniesla jesenné ochladenie. Očakávali sa nočné teploty okolo nuly. V diaľke počul sirény. Sanitka. A najmenej jedno policajné vozidlo. Kdesi v centre. Truls by sa teraz najradšej odkradol do auta a zapol vysielačku. Aby počul, čo sa deje, aby cítil pulz svojho mesta. Aby cítil, že je jeho súčasťou.
Otvorili sa dvere terasy a Truls automaticky ustúpil do tieňa, aby ho nezatiahli do rozhovoru, v ktorom sa bude cítiť ešte bezvýznamnejší.
Mikael. A tá politička. Isabelle Skoyenová.
Očividne sa pripila. Mikael ju musel podopierať. Vysoká žena prevyšovala Mikaela o hlavu. Chrbtom k Trulsovi sa postavili k zábradliu arkiera, kde boli ukrytí pred pohľadmi ostatných hostí.
Mikael stál za ženou a Truls čakal, že každú chvíľu začuje škrtnutie zapaľovača, no to sa nestalo. Keď zašuchotali jej šaty a ozval sa tichý smiech, uvedomil si, že už premeškal vhodnú príležitosť ukázať sa. V tme sa mihlo biele stehno, potom si žena rázne stiahla okraj sukne. No obrátila sa k Mikaelovi a ich hlavy splynuli. Za ich siluetou žiarilo mesto. Truls počul, ako náruživo sa bozkávajú. Obrátil sa k obývačke. Videl, ako Ulla s úsmevom prichádza medzi hostí s taáckou dobrôt. Truls zdúpnel. Jednoducho tomu nerozumel. Nie že by ho to šokovalo, Mikael sa s inou ženou nezaplietol prvý raz, iba nechápal, kde berie drzosť na takéto správanie. Vari nemá srdce? Získal ženu ako Ulla, mal neuveriteľné šťastie, vyhral prvú cenu v lotérii. Ako môže riskovať, že o to príde pre trápnu súlož? Azda len preto, že Boh alebo niekto iný mu nadelil do vienka všetko, po čom ženy túžia – výzor, ctižiadosť, jazyk, ktorý hovorí tie správne veci a si myslí, že svoj potenciál musí využiť naplno? Ako ľudia s výškou dva metre dvadsať, ktorí si nahovárajú, že musia hrať basketbal? Truls nepoznal odpoveď. Vedel len to, že Ulla si zaslúži niekoho lepšieho. Niekoho, kto by ju ľúbil. Napríklad, ako je on. Vždy ju ľúbil a vždy bude. To s Martine bolo iba nezmyselné dobrodružstvo, nič vážne, už sa to nezopakuje. Občas sa pohrával s myšlienkou, že by mal Ulle nejako naznačiť, že ak z nejakého dôvodu príde o Mikaela, on sa o ňu postará. No nenašiel vhodnú príležitosť. Truls nastražil uši, lebo párik sa začal zhovárať.
„Viem len to, že zmizol,“ konštatoval Mikael a Truls podľa jeho hlasu zistil, že nie je celkom triezvy. „No našli tých druhých dvoch.“
„Jeho kozákov?“
„Naďalej si myslím, že to s tými kozákmi je nezmysel. Neviem, ale kontaktoval ma Gunnar Hagen z násilných trestných činov a žiadal ma o pomoc. Vraj použili slzotvorný plyn a samopal, preto vytvorili teóriu o vyrovnávaní účtov v podsvetí. Pýtal sa ma, či Orgkrim nevie viac. Zatiaľ iba tápu v tme.“
„A čo si mu povedal?“
„Pravdu. Že netuším, kto to mohol byť. Ak ide o nejaký gang, unikol našim radarom.“
„Myslíš si, že starcovi sa podarilo utiecť?“
„Nie.“
„Nie?“
„Myslím si, že niekde tam hnije aj jeho mŕtvola. Možno na to prídeme čoskoro, možno nikdy.“
„Mŕtvoly sa napokon vždy zjavia, nie?“
Nie, pomyslel si Truls. Jednou nohou podvedome podupal po betóne. Nezjavia sa.
„Nech to urobil ktokoľvek,“ vyhlásil Mikae…
