4
Štvorčeky polí Imperial Valley boli sviežo zelené. Videli, ako sa pod lietadlom vinie sťa veľký had hlavný zavodňovací kanál. Hneď za ním bola púšť.
Áno, bol to náhly prechod.
Pod úrovňou kanálu zavlažovanie premenilo púšť na bohatý, úrodný kraj. Na druhej strane kanála bol iba piesok a dlhá rovná stuha dláždenej hradskej.
Mason, hľadiac na hradskú a autá, ktoré vyzerali ako pohybujúce sa bodky, zahundral: „Tam niekde dolu naša korisť uháňa do Yumy.“ Della Streetová zamyslene povedala: „Aká čudná situácia. Žena v období života, keď láska môže pre ňu toľko znamenať, myslí, že si našla dokonalého druha, jej viera akoby ju hypnotizovala, hľadí v aute pred seba a nič nevníma, kým ten muž za volantom rozmýšľa o podrobnostiach vraždy – teda kedy sa to stane, aby si bol istý, že ho pri čine neprichytia a on bude môcť zmiznúť.“ Paul Drake, na sedadle vedľa pilota, sa k nej obrátil: „Neľutujte až tak veľmi tú ženu, Della. Ženy jej typu vedia zaobchádzať s mužmi, ako je Dewitt. Mala si o ňom všetko vopred pozisťovať.“
„Máte pravdu, ale akosi jej človek nemôže dávať vinu.“
„Môžbyť,“ ozval sa Mason, „márne pred nimi náskok asi dve hodiny. Pristaneme v Yume a dobre sa prizrieme Dewittovi, keď príde na hranicu.“
„Čo asi urobí?“ spýtala sa Della.
„Odpovie na kopu otázok,“ povedal Mason, držiac v ruke obdĺžnikový farbistý papier. „Nekrytý šek na Millicent Ostranderovú, vystavený na stopäťdesiat dolárov. Dáme mu možnosť, aby ho vierohodne vysvetlil.“
„Nezabúdaj,“ upozornil Drake, „že pani Ostranderová sa nehnevá. Nechce naňho podať žalobu, nechce mu spôsobiť nijaké mrzutosti.“
„Ale poverila ťa, aby si v jej zastúpení žiadal preplatenie šeku?“
„Áno, to urobila.“
Vzduté vlny dún vrhali dlhé tiene v slnku neskorého odpoludnia, keď lietadlo začalo klesať. Rieka Colorado, podobná vinúcemu sa vodnému hadovi, premenila sa teraz na rad jazier uväznených za priehradami, a potom, keď lietadlo preletelo hranicu do Arizony bola už len riečkou tečúcou pod mostom. Na letisku pristáli, keď práve zapadalo slnko.
Akýsi človek čakajúci pri bráne kývol na Paula Draka.
„Perry, to je pracovník jednej z tunajších spriatelených kancelárií. Spolupracujeme s nimi.“ Muž si s nimi potriasol ruku a predstavil sa.
„Všetko je v poriadku?“ spýtal sa Drake.
„Áno,“ odpovedal muž. „Náš človek je aj na pohraničnej stanici. Zatiaľ tadeto prešli len dve autá s poznávacou značkou štátu Massachusetts, ale ani jedno nebolo to, ktoré hľadáte.“
„Som rád, že máme pred nimi náskok,“ pochvaľoval si Mason.
Mason sa obrátil k pilotovi: „Postarajte sa, aby lietadlo natankovalo, a potom buďte v telefonickom styku s tunajšou detektívnou kanceláriou. Dáme vám vedieť, kedy sa budeme vracať. Máte povolenie letieť v noci?“ Pilot prikývol: „Vezmem vás späť hocikedy.“
Nasadli do auta a pracovník z arizonskej detektívnej kancelárie ich odviezol k pohraničnej stanici, kde všetky autá prichádzajúce do Arizony sa museli podrobiť krátkej kontrole, či nevezú infikované poľné plodiny.
Tu k nim pristúpil iný detektív, predstavil sa a ubezpečil ich, že auto, na ktoré čakajú, ešte neprekročilo hranicu.
Skupinka si sadla a pripravila sa na dlhé čakanie.
„Della, vy tu nemusíte ostať s nami,“ povedal Mason, „Môžete ísť do mesta a pozrieť si ho. Sú tam znamenité obchody so suvenírmi z divokého západu. Dostať tam indiánske výrobky z potlačenej kože a všeličo iné. Obchody sú otvorené až do…“ Pokrútila hlavou. „Budem čakať tu s vami. Myslím, že keď pôjde do tuhého, teta Lorraine bude rada, ak tu bude žena. Vy muži sa mračíte a ste veľmi vecní. Ani jeden z vás nebudí dojem, že by sa vám žena mohla vyplakať na pleci.“
„A čo ten chlap na pohraničnej stanici?“ spýtal sa Mason arizonského detektíva.
„Ten je v poriadku, ten je na to zvyknutý; aj tak nemôže robiť nič iné. Môžeme čakať tu, keď chceme, ale zavetrí všetko. Poznám ho, nesklame nás.“ Nepretržitý prúd áut prechádzal cez most medzi oboma štátmi a každé sa na chvíľu zastavilo pri pohraničnej stanici. Paul Drake, vyzbrojený ďal…
