Uzol (Dominik Dán)

56

„Chceš novú úlohu – alebo ako je to s tebou? Robíš – odchádzaš – alebo čo?“ spýtal sa Burger.

„Chcem. Robím,“ súhlasil Krauz.

„Tak si píš, vybavil som našich potápačov, pôjdete pozrieť prívodný kanál v úseku plničky. Chcem v tom mať jasno.“

„Idem na to,“ súhlasil Krauz.

„Prideľujem ti Hanzela.“

Oto zabudol prežúvať a prekvapene pozrel na Burgera. Odkedy sa starí machri prideľovali mladým ucháňom? Ale nepovedal nič, lebo Burger ho zabil pohľadom.

Dvaja služobní potápači sa nasúkali do neoprénových oblekov a vošli do ľadovej vody prívodného kanála. Nie v priestoroch plničky, ale o dvesto metrov vyššie pri inej prevádzke. Keby ich niekto pozoroval, nesmel mať dojem, že idú naisto a že niekto kriminálke vyzradil, čo sa na plničke po nociach deje, zvlášť čo sa dialo v tú osudnú noc.

Potápači predstierali, že prehľadávajú dno, a dali sa pomaly unášať prúdom. Hoci mali neoprén, bola im príšerná zima, no boli to služobní potápači, a tí nerepcú, ale plnia si služobné povinnosti.

Priplávali až k plničke, ku koľajisku číslo jeden. Krauz im ukázal, že toto je miesto, kde by mali niečo nájsť. Prestali sa poflakovať a začali naozaj hľadať. Našli starú plátennú červenú tašku so žltými kvetmi. Ležala na dne, lebo v nej bolo niekoľko fliaš minerálky a rozmočený proviant pre kolegov z velína. Našli aj niekoľko kusov železa, rôzne profily, všetkých možných dĺžok. Kamkoľvek sa na dne pohli, všade našli plno železného šrotu. Krauz mal so sebou aj vyšetrovateľa, aby písomne zdokumentoval priebeh vyšetrovacieho pokusu, aj technika, aby dokumentoval aj fotograficky. Technik postriekal každý nájdený kus železa vodičkou na zviditeľňovanie krvi, ale ani jedno železo sa nesfarbilo. Tečúca voda má veľkú silu, všetko zmyla a stopy zahladila.

Burger bol aj tak spokojný.

Konečne mali aspoň miesto činu a informácie od štátniarov sa potvrdili.

Vlastne mali už aj vraha, ale ešte ho musia nechať behať po slobode, ešte ho nechajú svojmu osudu, lebo doba je taká – vyšší záujem je vyšší záujem.