Mucholapka (Dominik Dán)

8. Kapitola

Ivan Canis odišiel zo stretnutia ako druhý, obišiel potraviny oproti bistru a ostal stáť pod balkónmi protiľahlého domu. Chvíľu iba tak pozoroval vychádzajúcich a vchádzajúcich hostí. Viac ho zaujímali tí vychádzajúci, hoci dlhoročná prax ho naučila, že nesmie podceniť ani tých druhých. Von vyšlo pár chalanov. Keď sa vymotkal pán s aktovkou, Canis sa na neho zavesil, ale pán išiel iba na zastávku, kde čakal na električku.

Canis sa vrátil a vošiel dnu. Čašník si ho hneď všimol.

„Niečo ste stratili?"

„No, pero s takou zvláštnou žltou špičkou, vyzerá ako zlaté, ale je to iba imitácia."

Čašník ho odprevadil k stolu, kde vyrušili šachistov. Tí si iba na pol ucha vypočuli ich problém, neochotne vstali a dovolili im nazrieť pod stôl. Potom sa už pohrúžili do hry.

„Je mi to ľúto, možno niekde vonku na chodníku..."

„Ešte jedna vec, pán vedúci."

„Som tu iba čašníkom."

„O pár rokov vedúci, máte na to!"

Čašník súhlasne prikývol a bol rád, že nie je jediný, čo si to už všimol. Nechal Canisa, nech dopovie.

„Keď sme odišli, nepýtal sa na nás niekto? Viete, čakali sme ešte tretieho kamoša, ale neprišiel, tak či sa tu potom nezastavil."

„Nie, nikto sa na vás nepýtal."

„A vedúci je u seba? Či nemal návštevu, či sa niekto nepýtal uňho."

„Nemohol, vedúci je na podniku, príde asi o hodinu." „Tak potom je to vybavené. Neprišiel, nevyhrá, debil! Díky za ochotu."

Canis odišiel. Teraz už naozaj. Preveril si, čo potreboval, a s uspokojením mohol konštatovať, že terén bol čistý. Ich schôdzku nikto nesledoval.

Canis po sebe pozametal a ako ktorýkoľvek obyčajný občan sa električkou vybral do večerného mesta. Poflákal sa po baroch, prešiel sa po meste a znova sa poflákal po baroch.

Vrátil sa do baru Caesar.

Dievča ešte stále sedelo pri barovom pulte. Alebo už zase. Spoznalo ho. „Chcela si vodku?" „Pijem iba francúzsky koňak."

Vzal jej napoleonku tak rýchlo a tak šikovne, že nestihla ani reagovať. Privoňal a vrátil jej ju.

„Čaj, ešte k tomu odporne horký. Koľko?"

„Toto je už štvrtý." Vystrúhala grimasu znechutenej pracujúcej triedy.

„Pýtam sa, koľko berieš."

„Štyristo za hodinu u mňa, bývam tu kúsok. Šesťsto u teba, ale platíš taxík. Liter a pol do rána s kompletkou od výmyslu sveta, taxík si platím ja."

„Päťsto u mňa a o dve hodiny si späť."

Pohrala ša s napoleonkou a nenápadne pozrela na barmana. Nenápadne prikývol. Nenápadne sa vytratili a nasadli do taxíka.