43
Na stredu sa všetci tešili – dúfali, že sa niečo stane, lebo smer mali dobrý, tempo vynikajúce a náskok medzi nimi a páchateľom sa zmenšoval.
Utorňajšie výsluchy sa skončili až neskoro v noci a chlapci sa už nevideli, preto mal každý snahu poinformovať a pochváliť sa.
„Ten debil Dušan sa hral na hrdinu len preto, lebo vykefoval prostitútku,“ začal Kuky a všetci v šéfovej kancelárii stíchli a pozorne počúvali. „Bál sa alebo sa hanbil priznať, že strávil noc u prostitútky, tak zatĺkal pod čiernu zem. Ani sme to z neho nevypáčili, museli sme priviezť kamaráta Petra a ten zaspieval okamžite. Keď sa Dušan pohádal s Barborkou, ani mu nenapadlo hľadať ju na lodi, normálne chlapsky sa s Peťom ožrali a zbalili dve miestne ludry. Zobudil sa v nedeľu ráno o siedmej v cudzej posteli a utekal domov, preto má cviknutý príchod nula sedem štyridsaťosem. Čip v ich zámke je, samozrejme, v poriadku, žiadna porucha, ako nám tvrdil. Až pod sprchou si všimol, ako ho doškriabala. O nula deväť štyridsaťdva odišiel z domu a začal zháňať Barborku, aby jej pomohol so sťahovaním, ale nenašiel ju. Potom sa stretol s Martinou v bufete pri internátoch, ďalej to už viete. Noc z nedele na pondelok strávil s Martinou. Dúfal, že ak sa Barborka objaví, tak sa o jeho úletoch nedozvie, a rozhodol sa zatĺkať pred všetkými. Peter nám to rozpovedal pekne krok za krokom a Dušan sa priznal, až keď sme mu to vmietli do tváre. Hrdina. Tie dve prostitútky ešte preveríme, vraj ich v Primi každý pozná, ale podľa mňa Dušan má alibi aj na noc zo soboty na nedeľu, aj na celú nedeľu, aj na noc z nedele na pondelok. Môžeme ho konečne škrtnúť.“
„Perfektné, výborne!“ pochválil ho Mayor a Váňa vážne pokýval hlavou. Bol si vedomý, že pochvala patrila jemu a Kuky mu iba pomáhal.
„Ja som toho taxikára nenašla,“ priznala sa Petra a všetky pohľady sa preniesli z Kukyho na oveľa krajší objekt. „Tých prvých dvoch áno, ale toho tretieho, čo ich mal viezť k Nevillovi domov, som nenašla. Mám kamarátku na dispečingu v Lolo Taxi a sľúbila mi pomoc. Obvolala všetky firmy, rozhlásila to medzi všetkými taxikármi, nikto nezabral. Chalani tvrdia, že to asi nebol nikto z registrovaných. Čiernych taxikárov máme plné mesto, takže ak sa aj dozvie, že ho hľadáme, bude sa báť prihlásiť.“
„To je tá najhoršia kombinácia, aká mohla nastať, obávali sme sa toho,“ súhlasil Krauz. Aj oni už mysleli na čierneho taxikára. „Napriek tomu by to bol kľúčový svedok a veľmi by nám pomohol, no to by sme už mali asi naozaj veľmi ľahké.“
„Ale našla som niečo iné...“ zašvitorila skromne Petra. „Dala som kolegom z ekonomickej kriminálky preveriť Nevillovu bankomatovú kartu.“
Petra na chvíľu stíchla a vychutnávala si ich.
Chosé sa k nej nahol a nežne ju objal okolo pása.
„Na nich sa vykašli, ale mne by si mohla... iba tak tichučko do uška, pošepky... šu-šu-šu... čo ty na to, srdiečko?“
„Z pozície vedúceho oddelenia vrážd musím zakročiť, a hoci nerád, musím prekaziť toto sľubne sa vyvíjajúce sexuálne harašenie na pracovisku. V mene zákona, rozíďte sa... vy dvaja!“ zahučal Mayor, ale hral s nimi ďalej. „Čo keby sa Petra chcela sťažovať?“
Petra sa tesnejšie privinula k Chosému a zažmurkala ako barbina.
„Budem, šéfe, budem sa sťažovať, ale až po tom...“
„Mňa nezaujíma po čom, mňa zaujíma bankomatová karta!“
„A práve tú som našla,“ a odsotila Chosého, lebo jeho ruka-šmátralka začala vzniknutú situáciu nebezpečne zneužívať. „Bankomatová karta bola použitá v pondelok ráno o nula dve desať na benzínovom čerpadle v Sekulách. Tankoval dvadsať litrov.“
V kancelárii to zahučalo.
„A máme ho, hajzla!“ Krauz tresol dlaňami po stole a hodil sa na operadlo. „Nám klamal, že spal doma a celú noc nikde nebol, lebo musel ísť po manželku na letisko. Zase klamal, stále klame, pes jeden!“
„Klame, jak když tiskne, ako hovoria naši bratia Česi!“
„Klame ako tlačiareň!“
„Ako čiernobiela tlačiareň!“
„Skôr farebná...“
Chlapi sa predbiehali v prirovnaniach.
„Prosím vás, bez toho rasistického podtónu,“ žobronil Mayor. „A…
