Básnik (Dominik Dán)

Podpořte LD sdílením:

Share

Ukázky

11

Dlho sa nevozili. Prešli si internáty, skontrolovali hlavné vchody a nástenky vo vestibuloch, potom autobusové zastávky – žiadne letáky nenašli. Práve sa dohadovali, či vyskúšajú dvanástku u Slováka alebo sa zavezú k Machnáčovi na popovického kozla, keď im zašušťala vysielačka.

„Fénix stodva, Fénix stodva, tu Fatra, príjem.“

Burger otvoril priehradku pred sebou a vybral slúchadlo.

„Fatra, tu Fénix stodva, príjem.“

Krauz zabočil na parkovisko pred cintorínom a zastal.

„Fé... dva... fé... sa dostav... sa... alebo...“

Burger pobúchal po palubnej doske, potom si slúchadlom vysielačky pobúchal po stehne.

„Fatra, zopakuj, nerozumiem ťa!“ snažil sa nadviazať spojenie s operačným strediskom.

„Fé... dva... okamži... udaj poloh... alebo... koniec!“ znel jasný, jednoznačný pokyn operátora.

Burger sa zamračil na vysielačku.

„Naozaj končíš, stará dáma! Dokedy sa ešte budeme otravovať s týmito starými krámami? Nerozumiem ani slovo!“

„Tak poďme hore,“ rozhodol Hanzel zo zadného sedadla. „Zistíme, čo sa deje.“

Všetci traja boli radi, že môžu vypadnúť z nudnej roboty, a Hanzelov návrh okamžite prijali. Krauz vyrazil ako guľa a po nábreží preletel dobrou stovkou – rýchlejšie sa nedalo, riadil služobného žiguliaka a klepalo mu predné koleso. Jemu naozaj.

Nešli do dvora, lebo na rohu Dvoch levov bolo pár miest voľných, auto nechali tam. Do budovy vchádzali hlavným vchodom od električiek. Služba v uniforme práve lepila na vnútorné dvere oznam. Chlapec si dal záležať a ešte raz pohledil rohy s lepiacou páskou, aby držali. Poodstúpil, skontroloval svoj výtvor, až potom sa vrátil do kukane na vrátnici.

Burger mal odkazy na dverách rád, vždy sa dozvedel, čo nové sa posralo alebo kedy a kam zamieri najbližší výlet služobným autobusom – počkal, kým chlapec odíde, a prečítal si oznam.

Na bielom papieri stálo:

OZNAM HOSPODÁRSKE ODDELENIE MESTSKEJ SPRÁVY VB OZNAMUJE, ŽE V SÚVISLOSTI S PORUCHOU VO VODOVODNEJ SIETI BUDE AŽ DO ODVOLANIA ODSTAVENÝ PRÍVOD PITNEJ VODY V CELEJ BUDOVE. KUCHYŇA OSTANE V PREVÁDZKE V INPROVIZOVANÝCH PODMIENKACH.

Pod textom bola podpisová doložka, pečiatka a podpis náčelníka hospodárskeho oddelenia.

Burger si so záujmom prečítal oznam a už vedel, prečo si ráno nemohol uvariť kávu. Krauz zase zistil, že náčelník hospodárov nevie napísať slovo improvizovaných, a Hanzelovi bol oznam ukradnutý, vodu nepil a pravopis ho beztak nezaujímal.

Vybehli po schodoch, lebo výťahy boli preťažené, a na chodbe sa skoro zrazili s Majchránom.

„Čo tu robíte!?“

„Chrčala nám vysielačka, tak sa ideme spýtať, kto nás zháňa.“

„Ja! Kurva, že ja! Myslel som si, že už polhodinu ste na mieste činu, a vy sa tu iba tak flákate?!“

„Neflákame. Veď ti hovorím, že sa nám posrala vysielačka a nič sme operačnému nerozumeli, tak ideme hore zistiť, čo sa deje. Máme sa vrátiť na internáty – alebo máš pre nás niečo normálne?“

„Vyser... bože, daj mi silu,“ zaprosil naštvaný šéf a musel sa oprieť o parapetu. „Vykašlite sa na internáty, máme mŕtvolu,“ začal už normálnym hlasom. „Chcel som, aby ste tam boli prví a zabezpečili miesto činu, kým nám ho všetci nepodupú, ale už je asi neskoro. Aj tak skočte do auta a šmýkajte na trtkovisko v Líščiaku, možno ešte niečo zachránite. Ja vám tam pošlem výjazd, nejaké stopy hádam ešte nájdete.“

Nečakal na odpoveď a rozbehol sa po chodbe. Iba cez plece prehodil: „A pripravte sa, vraj je to masaker.“

„Tak poďme,“ zavelil Burger.

Na výťahy nečakali, zbehli po schodoch, aj tak boli dolu rýchlejšie.

Krauz sa odrazil od pätníka, vynútil si prednosť, takmer vrazil do električky, vyhol sa taxíku a dostal sa na hlavnú.

Informace

Bibliografické údaje

  • 21. 3. 2024