40
Pitva bola rýchla.
Celá mŕtvola bola obalená uhoľným prachom, vyzerala ako múmia v čiernom obale.
„Ten prach je dôležitý?“ spýtal sa súdny lekár.
„Asi nie, vzorky sme už vzali.“
„Tak ideme sprchovať.“
Funkcie a osoby v pitevni sa väčšinou nemenili, stále tá istá zostava. Dnes tu bol jeden navyše – pyrotechnik. Náčelník mesta tak rozhodol. Čo keby mala v sebe nejaký šulec dynamitu?
Ak bude mať v sebe nejaký šulec a iniciujete ho, všetci vyletíme do vzduchu,“ vysvetlil im pyrotechnik, čím svoju prítomnosť dostatočne zdôvodnil.
„Ukáž... otoč sa,“ požiadal ho Krauz.
Pyrotechnik mu ukázal chrbát.
„Čo je?“
„Nič, iba som na jednom chrbte videl zaujímavý nápis, že ak ma uvidíte utekať, snažte sa ma predbehnúť...“
„A...?“
„A vpredu mal na prsiach veľký nápis Pyrotechnik.“
„Ha-ha, starý fór.“
„Ale otočil si sa.“
„Otočil, lebo je taký starý, že som ho už zabudol, ja ti poviem lepší...“
„Páni! Prosím vás! Máme tu robotu, môžeme?“ zahriakol ich doktor.
„Prepáčte, môžeme,“ odštartoval ich Krauz.
Asistent namieril sprchu na dlhej hadici na chodidlá a začal ju umývať. Burger skontroloval sitko na odtoku, aby im neušlo niečo dôležité, potom od stola odstúpil, aby sa nezaprskal.
Čierne chodidlá sa zmenili na biele tenisky, čierne nohy na modré rifle, čierny trup na biele tričko, čierna tvár na krásnu tvár a čierne vlasy ostali čierne.
Pyrotechnik sa nad ňu sklonil a prezrel si ju od tenisiek až po čierne vlasy.
„Nič podozrivé nevidím, pokračujte.“
Krauz zovrel pery a zaťal päste.
Burger si to všimol a Hanzel z opačného rohu pitevne mu nebadane kývol, že si to všimol aj on.
Krauz pitvu hrdinsky vydržal. Aj keď mu ukázali jej zdravé srdce, aj keď mu doktor ukázal jej zdravý žalúdok a povedal mu, čo za posledných osem hodín jedla, aj keď mu ukázal jej zdravý mozog rozrezaný na štvrtiny a povedal mu, že bola úplne normálna.
„Ty nie si normálna, Ivica! Ja som ženatý!“
„No a? Ak jej to nepovieš ty, tak ja určite nie.“
Zdrapla mu ruku a vsunula si ju pod nohavičky. Krauz zacítil tvrdé drôtené chlpy a dobre vedel, že sú čierne ani uhoľ, hoci ich práve teraz nevidel, iba cítil.
Znova sa stretli na stretávke z deviatky. Náhodou. Bežne sa robia stretávky po maturite, ale oni boli na sídlisku taká silná partia, že sa stretávali aj z deviatky na zédeeške. Decká. Kto zorganizoval túto poslednú pred pol rokom, ani nevedel, ale dostal pozvánku a prišiel sa pozrieť.
Krauz išiel zo základky na stavebnú priemyslovku, ona na gymnázium. Bývali tri brány od seba na tej istej ulici, v tom istom dlhom paneláku. Vídali sa denne. Už na základke rástla rýchlejšie než ostatné baby. Skôr jej narástli prsia, bola najvyššia z triedy, v jedenástich už jeden týždeň v mesiaci nechodila na telocvik...
Na strednej mu zmizla z dohľadu. Objavila sa v treťom ročníku. Chalani hovorili, že bola s otcom dolu v Juhoslávii a dva roky tam žili, potom sa vrátili. Neskúmal prečo.
Cez prázdniny z tretieho do štvrtého prišla kamarátovi do bytu na oslavu. Rodičia boli na dovolenke, mládež si užívala voľný byt. Pili, tancovali, tí slabší o polnoci odpadli, Krauz vydržal. Išiel ju odprevadiť. Bývali tri brány od seba, ale išli skratkou cez les poza dom, trvalo im to dve hodiny.
Za domom na lavičke zistil, že potrebuje niečo viac než bežné dievčatá. Bola južanka, asi tým to bolo.
„Neberiem pilulky, ale aj keby, nebolo by to na nič. Ty sa spravíš za dve minúty a ja čo? Daj sem prst a rob, čo ti poviem,“ prikázala. Vedela presne, čo chce.
Stiahla si rifle na kolená, potom nohavičky a obkročmo si naňho sadla.
„Sem daj prst a rob... silnejšie... dnu a zatlač... von... a teraz dnu a von... a teraz rýchlejšie...“
Bola závislá od sexu, ale vtedy Krauz o niečom takom ani nechyroval. Nikto z jeho kamarátov o tom nechyroval, v socializme bol sex tabu, nesmelo sa o tom písať, časopisy neexistovali, medzi chalanmi sa šírili kadejaké fámy o bielej pečeni, ale nikto presne nevedel, čo to je. Krauz to zistil vtedy za domom na lavičke. Keď to na ňu prišl…
