4
Keď mi dal Leeds na výber medzi trojminútovou jazdou v aute a prechádzkou cez les, vybral som si to druhé. Les začínal necelých sto metrov za klietkami. Bol teplý aprílový deň, ale, keď slnko zapadlo za kopec, ostrý vzduch ma nútil pridať do kroku, čo mi vyhovovalo, pretože som nechcel zaostať za Leedsom. Kráčal tak rýchlo, že to vyzeralo ako zámer. Keď som podotkol, že sme ani v lese ani na čistine nenarazili na plot, povedal, že jeho obydlie je iba malým útulkom na majetku pani Rackhamovej, ktorý mu dovolila postaviť pred pár rokmi.
Posledným úsekom našej cesty bol kľukatý kamenistý chodník, ktorý sa vinul medzi trávnikmi, krovinami, stromami a rozlične tvarovanými fliačkami holej zeme. Život na vidieku by bol zaujímavejší, keby chodníky neviedli priamo. Čím sú pozemky väčšie a okázalejšie, tým viac chodníkov by sa nimi malo preplietať; všetky kríky, stromy a rastliny treba využiť na obchádzku. Keď sme s Leedsom konečne prišli k domu, vstúpili sme bez zvonenia alebo klopania, takže bol zrejme viacmenej tiež členom domácnosti.
Všetci šiesti boli zhromaždení v miestnosti dlhšej a širšej než celý Leedsov dom, s dvadsiatimi kobercami, na ktorých sa človek mohol potknúť, a aspoň štyridsiatimi rôznymi zariadeniami na sedenie. Nezdalo sa, že by tu panovala dobrá nálada, napriek tomu, že tam mali bohato obložený barový stolík, pretože nás s Leedsom privítali, akoby sa už tridsať rokov neprihodilo nič také milé. Leeds ma predstavil; nepredpokladalo sa totiž, že som sa stretol s pani Rackhamovou, a keď mi podali pohárik, Annabel Freyová vykladala, ako som pracoval. Potom štátnik Oliver A. Pierce chcel, aby som ich všetkých vyšetroval ako podozrivých z travičstva psov. Usiloval som sa z toho vytiahnuť, ale nedali sa uprosiť, a tam ma k tomu prinútili. Vyšlo mi to len tak-tak.
Pierce bol hladký prípad. Jeho vystupovanie sa, prirodzene, zakladalo na prírodnom zákone regulujúcom postoj vyvolenej osoby voči každému, kto môže hlasovať, ale jeho prispôsobenie a obmeny boli také dobré, že sa dali ťažko prekuknúť, hoci bol približne v mojom veku. Mal aj podobné rozmery ako ja, široké plecia a jednoduchú otvorenú tvár a úsmev na nej taký pohotový ako záblesk žiarovky. Zaumienil som si zistiť, či patrím do jeho obvodu. Ak sa má raz dostať do nepríjemností, jediný jeho problém bol ako hlboko a ako skoro.
Keby si k svojim schopnostiam a talentu vybral za partnerku Linu Darrowovú, bolo by to pravdepodobne hlbšie a rýchlejšie. Hádal by som, že je o niečo mladšia než Annabel Freyová hádam dvadsaťšesťročná – a ešte nikdy som nevidel krajšie oči. Zrejme nimi všetko vyjadrovala – najmä ich hĺbkou. Keď som ju vypočúval, predstierala, že je v úzkych, kým jej oči to vylučovali a dávali najavo, že by so mnou mohla zatočiť. Nevedel som určiť, či si myslí, že sa jej kohosi podarilo oklamať, či to len tak skúša, alebo má nejakú vážnu príčinu, aby niekoho balamutila.
Barry Rackham ma privádzal do pomykova a robil mi ťažkosti. Alebo som bol hlúpejší, za akého ma pokladal Nero Wolfe, a dvakrát taký hlúpy, ako som si o sebe myslel ja, alebo bol Rackham bystrejší, ako vyzeral. V New Yorku bolo plno podobných chlapíkov a on bol napáchnutý New Yorkom, Zájdite medzi piatou o pol siedmou do hociktorého baru na Madison Avenue a nájdete tam šesť až osem podobných; nie celkom mladých, ale ani zďaleka starých; mužných od hlavy až po päty. Niektorí sú unavení, iní čerství a pohotoví, to už závisí od okolností, ale všetci majú podliate oči. Poznal som ho od A do Z. alebo som si to aspoň myslel, ale nevedel som sa rozhodnúť, či uhádol dôvod mojej prítomnosti, a to bola jediná konkrétna vec, ktorú som chcel zistiť. Ak uhádol, dala sa zodpovedať otázka, či je na Zeckovej výplatnej listine; ak nie, táto otázka ostávala otvorená.
Nemohol som to rozhodnúť ešte ani vtedy, keď sme za stolom v jedálni dojedli zákusok a šli sme si vypiť kávu. Predtým som si myslel, že zrejme nemá veľa v hlave, a odhadol som ho na panáka, ktorý má veľké šťastie, keď sa mu kdesi podaril…
