20
O tri dni neskôr, v piatok popoludní som povedal Wolfovi: „Ale teraz je už po všetkom, nie?“
„Nie, doparoma,“ odvetil mrzuto. „Tie peniaze si ešte stále musím zarobiť.“
Bolo šesť hodín a práve sa vrátil zo skleníkov s niekoľkými štipľavými poznámkami o opatere, akej sa dostalo kvetom u Hewitta. Poznámky boli vyslovene nemiestne. Vzhľadom na dve cesty, ktoré podnikli na Long Island a naspäť, boli vo výbornom stave, najmä tie chúlostivé, ako Miltonie a Phalaenopsis. Wolfe si chcel zrejme nahovoriť, že orchideám chýbal.
Fritz pripomínal matku, ktorej priniesli domov synčeka po dlhých potulkách na púšti, kde sa živil dužinou kaktusov a chvostmi jašteričiek. Wolfe nepribral za sedemdesiatdva hodín o nič menej než päť kíl aj napriek tomu, že musel dať všeličo do poriadku. Takýmto tempom mohol získať svoju predošlú váhu ešte dlho pred Dňom vďakyvzdávania. Záhyby v jeho tvári sa už začali vyplňovať a brada tiež zmizla. Vlasy si už nečesal dozadu. Pokúšal som sa presvedčiť ho, aby cvičil aj ďalej, ale nenamáhal sa ani natoľko, aby udal nejaký dôvod. Ibaže trávil s Fritzom viac času než kedykoľvek predtým a dojednávali sa na jedlách.
Vtedy v utorok, keď telefonoval Fritzovi Zeckovým telefónom, nakoniec ani nevečeral doma, napriek zadosťučineniu, ktoré získal. Z Westchesteru nás už neobťažovali, ale nebolo to jednoduché. Smrť Arnolda Zecka, prirodzene, vyvolala reťazovú reakciu, ktorá sa roztiahla do šírky aj do hĺbky; vyvinuli veľké úsilie obviniť nás, ale nenašlo sa proti nám nič, a keď odkiaľsi prišlo oznámenie, že Wolfe počas stykov so Zeckom mohol zhromaždiť nejaké fakty, ktoré by mohli byť niektorým významným ľuďom nepríjemné, postoj k nám sa okamžite zmenil k lepšiemu.
Čo sa týka výjavu, ktorý sa skončil Zeckovou smrťou, boli sme nevinní ako nemluvniatka. Papiere v Roederovej aktovke, ktoré polícia, prirodzene, zhabala, nesvedčili proti nikomu. Keď polícia dorazila, neostali tam nijaké fakty, iba Wolfe a ja s dvoma mŕtvolami. Začali sa zháňať najmä za Schwartzom a Harrym, ale ďaleko sa nedostali. Nemuseli sme vymýšľať nijaké zložité klamstvo; pridŕžali sme sa základnej schémy, že sa Wolfe, prestrojený za Roedera, zapojil do Zeckovej organizácie, aby rozlúštil vraždu pani Rackhamovej. Vyvrcholilo to v ono popoludnie, keď Zeck tlačil na Rackhama, tvrdiac, že má dôkazy, ktoré ho usvedčia z vraždy jeho ženy. Rackham vytiahol prepašovaný revolver a zastrelil Zecka. Schwartz s Harrym vbehli dnu a prevŕtali Rackhama. Bol to úplný pôžitok, keď si človek uvedomil, nakoľko sa to zakladá na pravde.
Tak sme v piatok poobede nemali s Westchesterom už vôbec do činenia, a preto ma trochu šokovalo, keď Wolfe povedal: „Nie, dočerta, ešte stále som si tie peniaze nezarobil,“
Otvoril som ústa a chcel som sa ho na to opýtať. Vtom zazvonil telefón. Zdvihol som ho. Bola to Annabel Freyová. Chcela hovoriť s Wolfom. Oznámil som mu to. Zamračil sa, natiahol ruku a ja som počúval.
„Pani Freyová? Tu Nero Wolfe.“
„Chcem vás o niečo poprosiť, pán Wolfe. To znamená, že za to, prirodzene, aj zaplatím, ale aj tak je to prosba. Mohli by ste sem s pánom Goodwinom dnes večer prísť? Ku mne, do Birchvale?“
„Prepáčte, pani Freyová, ale to vôbec neprichádza do úvahy. Pracujem iba vo svojej kancelárii. Nikdy z nej nevychádzam.“
Na človeka, ktorý práve prežil päť mesiacov mimo domu, to bolo trochu silné. A ak čítala noviny, vedela o tom všetkom alebo aspoň niečo.
„Ľutujem,“ povedala, „ale musíte sem prísť. Je tu prokurátor pán Archer a ja volám na jeho návrh. Máme tu jeden problém – vlastne dva.“
„Tým myslíte seba a pána Archera?“
„Nie, myslím tým nás všetkých, ktorí sme dedili po pani Rackhamovej a ktorí sme tu boli tej noci, keď ju zabili. Náš problém sa týka dôkazov, že ju zabil jej manžel. Pán Archer hovorí, že on nemá nijaký nezvratný dôkaz – a azda viete, čo si povrávajú ľudia a píšu noviny Preto by sme sa s vami chceli porozprávať.“
„Dobre.“ Mlčanie. „Teraz trochu oddychujem po dlhej a namáhavej práci. Ale… veľmi dobre. Kto je tam?“
„My…
