Celá e-kniha Hodina činu ke stažení v ePUB, PDF a MOBI
XVI
Neprešlo ani päť minút a Battle sa vrátil do salóna, ale všetkým, čo tam sedeli, sa to zdalo oveľa dlhšie. Kay zrazu stratila nervy a skríkla na Audrey: „Vedela som, že ste to boli vy. Vždy som to vedela. Vedela som, že máte čosi za lubom…“
„Prosím vás, Kay!“ tíšila ju Mary Aldinová.
Nevile ju strmo okríkol:
„Prepánajána, Kay, čuš!“
Kay sa rozplakala a Ted Latimer pristúpil k nej. „Opanuj sa, Kay,“ prihovoril sa jej vľúdne a Nevila zahriakol:
„Neuvedomujete si, tuším, že Kay prežila strašné nervové napätie! Prečo sa o ňu trocha nestaráte, Strange?“
„Už som v poriadku,“ povedala Kay.
„V poriadku ako v poriadku,“ povedal Ted. „Najradšej by som ťa odtiaľto uniesol!“
Inšpektor Leach si odkašlal. V takýchto prípadoch sa pohovorí spústa nepremyslených slov – to vedel. Nepríjemné na tom býva, že si na to ľudia neskôr spomenú pri najnevhodnejších príležitostiach.
Battle sa vrátil do izby a s ľahostajným výrazom na tvári sa opýtal: „Nepomohli by ste nám vyjasniť isté podrobnosti, pani Strangeová? Myslím, že inšpektor Leach bude musieť vyjsť s vami hore.“
„Pôjdem aj ja,“ ponúkla sa Mary Aldinová.
Keď obe ženy a inšpektor vyšli z miestnosti, Nevile sa ustarostene spýtal: „Čo ten chlapík zas chce?“
„Pán MacWhirter nám rozprával veľmi čudný príbeh,“ odpovedal mu Battle pomaly.
„A pomôže to Audrey? Ešte vždy ju chcete zatknúť?“
„Vravel som, pán Strange: musím si konať povinnosť.“
Nevile sa odvrátil a z tváre mu zmizla všetka horlivosť. Povedal:
„Hádam by som mal zatelefonovať Trelawnymu.“
„To ešte nehorí, pán Strange. Ak chcem, aby sa potvrdila MacWhirterova výpoveď, treba čosi preskúšať. Najprv sa vynasnažím, aby pani Strangeovú zbavili obžaloby.“
Audrey s inšpektorom Leachom už schádzala dolu schodmi. Pohľad mala ešte vždy neprítomný, neurčitý. Nevile k nej vystrel ruky a vykročil jej oproti. „Audrey…“
Zahľadela sa ponad neho a povedala:
„Všetko je v poriadku, Nevile. Nedbám, nedbám, nech sa to stane.“
Thomas Royde stál pri vchode, akoby im chcel prehradiť cestu.
Na perách jej zaihral mdlý úsmev.
„Verný Thomas,“ zašepkala.
Zajachtal čosi ako: „Môžem niečo pre teba urobiť?…“
„Nikto pre mňa nemôže nič urobiť,“ povedala Audrey. Vyšla so vztýčenou hlavou. Vonku čakalo policajné auto, v ktorom už sedel seržant Jones. Audrey a Leach nastúpili.
Ted Latimer pochvalne zamrmlal:
„Pekný koniec!“
Nevile sa naňho zúrivo oboril, ale komisár Battle sa vrtko postavil medzi nich a chlácholivo povedal:
„Ako vravím, musím ešte čosi preskúšať. Pán MacWhirter čaká dolu pri prievoze. O desať minút musíme byť tam. Prevezieme sa trocha na motorovom člne, nech sa dámy teplejšie poobliekajú. O desať minút, prosím.“
Tváril sa ako režisér, ktorý prikazuje hercom, aby vystúpili na scénu. Nevšímal si ich zarazené tváre.
