Zlaté pavúky

13

Na spánok potrebujem osem a pol hodiny, ale radšej mám deväť. Každé ráno o pol ôsmej, keď začne môj budík na rádiu vyzváňať, obrátim sa na druhý bok, aby som ho aspoň nepočul. O minútu sa znovu obrátim, chytím ho a zastavím, pohodlne ležím ďalej a nahováram si, že je nedeľa. Sakramentsky dobre však viem, že Fritz bude mať pre mňa o 8.10 pripravené raňajky. Dve či tri minúty zápasím s myšlienkou, že mu zavolám domácim telefónom, že prídem trochu neskoršie, potom sa toho vzdám, odkopnem prikrývku, prehodím nohy cez okraj postele, vstanem a začínam čeliť realite.

To utorkové ráno bolo iné. Nastavil som budík o hodinu skôr, na šesť tridsať, a keď to v ňom šťuklo a rádio spustilo jeden z tých prekliatych veselých ranných programov, skrútol som vypínač a v zúfalom nepokoji mysle sa mi konečne podarilo dostať nohy na zem. Bol som iba dve hodiny v horizontálnej polohe. Osprchoval som sa, oholil, učesal, vyčistil si zuby, obliekol sa, zišiel dolu a vstúpil do prednej izby.

Nenaskytol sa mi veľmi veselý obraz. Mortimer Ervin ležal natiahnutý na koberci, hlavu mal na jednej z gaučových podušiek. Lips Egan ležal na gauči. Dennis-Horan sedel v čalúnenom kresle, strapatý, ale nie odpočinutý. Saul Panzer sedel na stoličke, chrbtom k oknu, a jeho zverenci mu asi vôbec nepresilili oči.

„Dobré ráno,“ povedal som nevrlo, „čoskoro sa budú podávať raňajky.“

„To je neznesiteľné,“ zaškriekal Horan.

„Tak to neznášajte. Povedal som vám aspoň päťkrát že ste voľný a môžete odísť, kedy sa vám zachce. Pokiaľ ide o týchto tu, to je de luxe. Gauč a mäkký koberec. Doktor Vollmer, ktorý vstal o druhej v noci z postele, aby ošetril Mortovi ruku, prišiel skoro zarovno s nami. Pán Wolfe sa nazdával, že by sa vám mohlo zdať, že nečestne využíva možnosť vyšetrovať ich skôr, ako to ohlási polícii, preto radšej ani nevstal, aby si ich čo len obzrel. Ostal sám vo svojej izbe, či spal alebo či celú noc prechodil, to vám neviem povedať. Vo vašej prítomnosti som o jedna štyridsaťsedem v noci zavolal kriminálku a povedal, že pán Wolfe chce niečo veľmi dôležitého oznámiť inšpektorovi Cramerovi a že by to vedel oceniť, keby mu Cramer čo najskôr zavolal. Pokiaľ ide o vaše želanie ostať sám so svojím klientom, nemohli sme predsa takého lotra, ako je Egan, nechať bez nášho dozoru. Cramer by nám za to dal. Saul, ako sa máš?“

„Fajn. Spal som tri hodiny až do pol šiestej, keď som vystriedal Freda.“

„Nevyzeráš na to. Idem pozrieť, čo je s raňajkami.“

Zatiaľ čo som bol s Fritzom v kuchyni, prišiel Fred, teraz už celkom oblečený, s prekvapujúcou správou. Otĺkali si s Orriem uši na manželských posteliach v južnej izbe ktorá je na tom istom poschodí ako moja, a zobudili sa na zvuk, ako keby niekto klopal na povalu v izbe pod nimi, a tá izba je Wolfova. Fred zišiel dole pozrieť, čo sa deje, a Wolfe mu povedal, aby hneď k nemu poslal Orrieho. Musel by som začrieť veľmi hlboko do svojej pamäti, aby som našiel precedens toho, že by Wolfe predtým, než sa naraňajkuje, robil nejakú prácu.