12
Chvalabohu, štyri dni, ktoré nasledovali, mám už za sebou a nie pred sebou. Pripúšťam, sú situácie, keď je najlepšie pripraviť pascu a trpezlivo čakať, kým do nej obeť nepadne, a v takom prípade viem čakať rovnako trpezlivo ako každý druhý, lenže my sme nepripravili nijakú pascu. No vyčkávať, kým si obeť sama pripraví pascu a potom do nej vlezie, vyžaduje si omnoho viacej trpezlivosti, než som mal ja.
Wolfe sa ma hneď pýtal, či mám nejaký návrh, a tak som čas od štvrtka poludnia do piatku poludnia strávil čiastočne telefonovaním, preberaním telefonátov a prijímaním návštev personálu LBA a Talbotta Heeryho, pričom som sa usiloval niečo zistiť, o čo by som sa mohol zachytiť. Musel som súhlasiť s Wolfom, že nemá význam opakovať bežné procedúry po polícii. Takže keď som sedel za písacím stolom alebo na stoličke v kuchyni, alebo keď som si čistil zuby či sa holil, alebo som sa díval von oblokom, zišiel mi na um aspoň tucet skvelých nápadov, ale ani jeden nestál ani za deravý groš, keď ich začal človek rozoberať. Jeden z nich som vo štvrtok po večeri predložil Wolfovi; aby sme zavolali všetkých päť účastníkov súťaže do kancelárie a povedali im našu pôvodnú domnienku, že Dahlmann vložil odpovede na posledných päť veršov do pokladnice v trezore. No zrejme to neurobil, keďže sa nijaké nenašli, a nejestvuje nijaký autentický zoznam odpovedí, s ktorými by sa dali porovnať a skontrolovať ich odpovede, a preto verše, ktoré dostali, bude treba nahradiť inými, ešte nevymyslenými. Opýtal sa, na čo by to bolo dobré. Odpovedal som, že by sme tak videli, ako reagujú. Povedal, že to sme už videli, a okrem toho LBA by právom odmietla riešenie, ktoré by z nich urobilo spolok nešikovných chumajov.
V piatkových novinách nebolo nič, o čo by sa dalo zachytiť, ale ani neoznamovali, že Cramer chytil toho chlapa a prípad je uzavretý. Práve naopak. Nenarazili ani na nijakého očitého svedka a podľa toho, ako sa k tomu vyjadrovala Gazette, je jasné, že pole je ešte stále voľné. Okolo obeda zase volal Lon Cohen a opýtal sa Wolfa, na čo čaká, a ja som mu odpovedal, že na nejaký nápad. Opýtal sa, na aký, a poradil som mu, aby sa opýtal slečny Frazeeovej.
Dramatické vyvrcholenie, pokiaľ ide o telefonáty, sa začalo v piatok krátko po obede. Wolfe bol v svojej izbe, aby sa vyhol frmolu. Dočítal ‚Krásu obetovanú popolu‘ a začal čítať ‚Večierok pre jedného‘ – nie vo veršoch, a od Cliftona Fadimana. Dramatické vyvrcholenie pozostávalo z troch scén; hrdinom prvej bol Patrick O’Garro. Za posledných dvadsaťštyri hodín volal tretí raz, bol stručný a hovoril k veci. Prosil si k telefónu Wolfa a ja som mu poslúžil zvyčajnou dávkou výhovoriek. Opýtal sa, či mám niečo nového, a ja som odvetil, že nie.
„V poriadku,“ povedal. „To stačí. Týmto vám formálne oznamujem, že sme s Wolfom zrušili zmluvu a prestáva byť zástupcom Lipperta, Buffa a Assu. Tento rozhovor sa zaznamenáva. Môže poslať účet za doterajšie služby. Počuli ste?“
„Pravdaže vás počujem. Rád by som povedal viac, lebo moje rozhovory sa obyčajne nezaznamenávajú, ale nemám čo povedať. Zbohom.“
Šiel som do haly, vybehol hore schodmi, zaklopal som Wolfovi na dvere a vstúpil. Sedel vo veľkom kresle pri okne, v košeli a rozopnutej veste a čítal.
„Je na vás príjemný pohľad a zrejme sa dobre cítite,“ povedal som uznanlivo, „ale mali by ste dať prednosť kreslu v kancelárii, ak sa vám páči. Práve telefonoval O’Garro a zrušil zmluvu. Vykašlal sa na nás. Povedal, že náš rozhovor je zaznamenaný. Čudujem sa, prečo sa človek cíti taký dôležitý, keď to, čo povie, zachytia na páske? Nemyslím jeho, ale seba.“
„Hlúposť,“ povedal Wolfe.
„Ale naozaj, skutočne som sa cítil dôležitý.“
„Prestaňte!“ Zatvoril oči. O chvíľku ich otvoril. „Výborne! Hneď som dole. To je sakramentská neprístojnosť!“
Dal som mu za pravdu a vyšiel som. Bol som zmätený. Dostať takúto facku rozhodne nie je špás, ani nám to nepridá na vážnosti, a zmenšilo by nám to účet o deväťdesiatpäť percent, bol by to iba neprimerane vysoký poplatok za konzu…
