18
Ak sa pokladá za úspešný večierok, na ktorý príde každý, o tom nebolo pochybností. Ba niektorí prišli priskoro. Gertrude Frazeeová sa zjavila o osem tridsaťpäť, keď sme s Wolfom boli ešte v jedálni a keď som s ňou pil v kancelárii kávu, prišiel Philip Younger a o minútu neskoršie Talbott Heery. Patrick O’Garro prišiel spolu s Oliverom Buffom a im takmer za pätami profesor Harold Rollins. Keď ta prišli inšpektor Cramer a seržant Stebbins, chýbalo do deviatej ešte desať minút. Samozrejme, chceli vidieť Wolfa hneď, zaviedol som ich teda do jedálne a zavrel ich tam spolu s ním. A zase som bol pri domových dverách. Otvoril som ich Vernerovi Assovi, ktorý ešte vždy nemal náladu na ďakovanie; potom som otvoril Susan Tescherovej z Clocku. Trocha som dúfal, že uvidím samého pána Tita, ale sprevádzal ju iba pán Hibbard, ten vysoký chudý. Bolo presne na minútu deväť, keď sa zjavila pani Wheelocková, a nie o viac ako o tridsať sekúnd za ňou prišiel Rudolph Hansen. Nielenže prišiel každý, ale všetci prišli skôr, okrem Hansena, a ten len-len že neprišiel tiež tak.
Nazrel som do kancelárie a uvidel som, že Fritz má na stole s občerstvením všetko v poriadku. Zjavne boli všetci smädní, lebo sa im zrejme nechcelo zhovárať a namiesto toho pili. Celý naradovaný, že večierok sa pekne rozbieha, skočil som do jedálne povedať Wolfovi, že už máme plný dom a každý očakáva jeho vstup. Ale keď som vstúpil, zatvoril som dvere a ostal stáť. Cramer tam sedel, veľkou tvrdou päsťou búchal do stola a čítal Wolfovi zákon o verejnom poriadku. Purley stál za ním a tváril sa pokojne. Priblížil som sa. Cramera zrejme hnevalo, že Wolfe zvolal schôdzu. Nechcel mu to dovoliť, pretože ide aj o podozrenie z vraždy, a teda nech neočakáva, že on, Cramer, bude sedieť a zaznamenávať to ako nejaký mizerný stenograf (Cramerove slová, nie moje; poznal som najmenej troch stenografov, ktorí boli absolútne – a vôbec – poznám stenografov).
Už som počul Cramera vadiť sa o tom s Wolfom asi tak dvadsaťkrát. Chcel modré z neba. Po prvé, chcel presne vopred vedieť, čo Wolfe povie, čo bolo smiešne, pretože Wolfe to zväčša sám nevedel. Po druhé, chcel, aby bolo jasné, že bude môcť kedykoľvek a bez záväzkov prevziať vedenie, kým Wolfe požadoval záruku, že celé pokračovanie bude viesť on, vyjmúc extrémy, provokácie, ako streľba alebo kmásanie sa za vlasy. Keďže bolo na betón isté, že Cramer by vôbec nebol prišiel, keby si nebol myslel, že Wolfe vie niečo, na čom jemu veľmi záleží, mohol sa pokojne zmieriť s daným stavom vecí, ale to on neurobil. Dosiahol iba to, že v ten pondelok večer zdržal schôdzu o štvrť hodiny. Prerušil som ich práve uprostred hádky a oznámil som, že poslucháči sú pripravení a čakajú. Nato som odišiel do kancelárie.
Bolo si treba všimnúť niekoľko podrobností. Slečna Frazeeová si uchytila červené kožené kreslo, ktoré bolo rezervované pre inšpektora Cramera, a musel som jej dlho dohovárať, kým sa odtiaľ pohla. Buff a Hansen sa tiesnili na konci gauča, kde Wolfe bude musieť pozerať cezo mňa, aby na nich videl. Donútil som ich premiestniť stoličky. Buff cestou zastal a znovu si nalial whisky so sódou. V prednom rade sedel Hibbard vedľa slečny Tescherovej, a keď som ho požiadal, aby sa pohol ďalej dozadu, myslel som, že konečne prehovorí, ale kontroloval sa a bez slova sa presunul. Vernon Assa ma hneval. Stál opretý o zadnú stenu a hľadel rovno pred seba, v ruke staromódny pohár, zrejme s pernodom.
Keď som k nemu prišiel, pozrel na mňa, a jeho pohľad sa mi nepáčil. Zdal sa vysoký, privysoký, ale keď som navrhol, aby si sadol, odpovedal úplne pokojne, že mu je dobre tak, ako je. Keď som sa obrátil od neho, vstúpili Wolfe, Cramer a Stebbins.
Wolfe prešiel miestnosťou k svojmu stolu. Cramer chvíľu postál, odhadoval zhromaždenie, potom zamieril k červenému koženému kreslu a sadol si. Postavil som stoličku pre Purleyho k stene, takže videl na všetkých poslucháčov. Nebolo mu treba hovoriť, že to je jeho stolička. Vrava stíchla, všetky oči sa upreli na Wolfa, keď…
