4
Keby som bol vedel, čo na Wolfa čaká v osobe slečny Gertrude Frazeeovej z Los Angeles, zakladateľky a predsedníčky Ligy prirodzených žien, nebol by som tak bezcitne zamietol to pivo. A keby to bol vedel Wolfe, pravdepodobne by bol odmietol riešiť celý prípad a poslal LBA aj s ich poradcom do čerta.
Mal by som sa pokúsiť opísať, čo mala oblečené, ale neurobím to; poviem iba toľko, že to asi potiahla z múzea. Ťažko to opísať. Pokiaľ ide o jej opis, ten je priam neuveriteľný. Vnútorné kútiky očí akoby sa jej chceli stretnúť nad dlhým, tenkým nosom; skoro sa im to podarilo. Z obočia jej bolo vidno iba tri centimetre, pretože ostatok zakrývali pramene šedivých vlasov. Ľavá polovica úst smerovala hore, pravá zasa dolu, čo pôsobilo dojmom, akoby jednu stranu brady mala nižšie než druhú, hoci to možno ani nebolo tak. Bola presne taká vysoká ako ja, meter osemdesiat, a váľala obrovské kroky.
Sedela poloopretá v červenom koženom kresle, obe ruky na kabelke, ktorú mala položenú na lone; sedela nehybne, s vystretým chrbtom. „Nechápem,“ povedala Wolfovi, „prečo by mala smrť toho muža mať vplyv na súťaž. Na tej vražde nezáleží. V pravidlách súťaže nebolo nič o tom, že niekto zomrie.“
Keď hovorila, pery sa jej chceli pohybovať podľa vykrivenia úst, ale brade lepšie vyhovoval smer rovno hore a dolu. Človek by myslel, že po toľkých rokoch, najmenej šesťdesiatich, sa dohodnú, ale ani chýru.
Wolfe ju tíšil. „Určite, madam, v pravidlách sa nepočítalo s náhlou a násilnou smrťou a nijako ich proti nej nepoistili. Súťaž je ohrozená nie pre samotnú vraždu, ale pre zásah polície, ktorá požiadala súťažiacich, aby neopustili mesto, kým sa nezistia ďalšie…“
„Oni ma nepožiadali. Povedali mi, aby som ostala. Hovorili, že ak odídem, privedú ma späť a zatvoria pre vraždu.“
Potriasol som hlavou. To je žena! Nijaký lúpežný vrah ani asistent okresného prokurátora by nemohol povedať niečo takého.
„Niekedy prepínajú,“ povedal jej Wolfe. „No nechcel som sa zhovárať iba o súťaži, ale aj o vás. Keď udelia ceny, bude veľký záujem o víťazov a moji klienti chcú poskytnúť informácie. Vynútený odklad nám na to dáva príležitosť. Môj asistent, pán Goodwin, si bude robiť poznámky. Predpokladám, že ste neboli vydatá, slečna Frazeeová?“
„Nebola. A ani sa nechcem.“ Uprela pohľad na môj zápisník. „Chcem vidieť všetko, čo sa o mne napíše.“
„Uvidíte. Vyhrali ste niekedy cenu v nejakej súťaži?“
„Nikdy som sa nijakej nezúčastnila. Pohŕdam súťažami.“
„Zrejme. Tejto ste sa vari nezúčastnili?“
„Pravdaže som sa. To je hlúpa otázka!“
„Bezpochyby.“ Wolfe bol zdvorilý. „Ale je to iste zaujímavý paradox – pohŕdate súťažami, no na jednej ste sa zúčastnili. Vaše rozhodnutie bolo zrejme niečím motivované.“
„Neviem, prečo sa má niekto starať, aký dôvod som mala, ale rozhodne sa zaň nehanbím. Pred desiatimi rokmi som založila Americkú ligu prirodzených žien. Mali sme mnohotisíc členiek, nedalo sa to ani spočítať. Čo si myslíte o ženách, ktoré sa natierajú masťami, čerňou, farbami a nasmradia sa hmotou vyrobenou z čiernej smoly, zhnitej zeleniny a jeleních pohlavných žliaz?“
„Ešte som sa o tom nevyjadril, pani.“
„Pravdaže ste sa nevyjadrili. Ste muž.“ Zabodla pohľad do mňa. „Čo si o tom myslíte vy, mladý človek?“
„Podľa toho,“ odvetil som jej. „Pohlavné žľazy, to nevyzerá priam najlepšie.“
„Zapácha to. Používajú to už tridsať storočí. Pižmo. Keď si v rajskej záhrade Eva zašpinila tvár, čo urobila? Umyla si ju poctivou čistou vodou. Čo robia ženy dnes? Natierajú si tvár masťou. Pozrite, aké majú pery, nechty na nohách i rukách, riasy a iné miesta. Liga prirodzených žien je ochrankyňou a priateľkou prirodzenej ženy, a prirodzená žena, to bola Eva, Eva, ako ju stvoril boh. Jediná opravdivá krása je prirodzená krása; ja to viem, pretože mi tento nádherný dar nebol dopriaty. Ja nie som iba nepekná, som škaredá. Tie, ktorým sa dostalo milosti, že sú pekné, nemajú práva pošpiniť si prirodzenú krásu. To viem.“
Trocha zohla chrbát a hneď sa vystrela. „Toto presvedčenie som n…
