Smrť letného hosťa (Rex Stout)

15

Správa by sa mala skončiť teatrálne, ale táto sa nemôže. Povzdych nijako nesúvisí ani s vraždou ani s pstruhmi. Štátna polícia bezpečne odovzdala Yaegera-Worthyho Jessupovmu úradu a ženy-rybárky sa krátko po tretej hodine vrátili s piatimi mašličkovými, dvoma hnedými, štyrmi Dolly Vardens a siedmimi dúhovými pstruhmi. Pre nás piatich, i keď jeden z nich bol Nero Wolfe, to bolo dosť.

Smutnou záležitosťou, ktorú mi ešte zostáva spomenúť, bola nepríjemná úloha, ktorá mi ostala – oznámiť Lily, že s tou knihou bude musieť začať odznova. Bude si musieť nájsť iného spisovateľa a nechať ho začať od piky. Hrozné! A pretože čakať na nepríjemnú úlohu je horšie ako ju splniť, neodkladal som ju. Keď sme pstruhy patrične poobdivovali, pochválili a odovzdali Wolfovi, keď sa ženy rozišli, aby sa preobliekli, vošiel som do svojej izby, prešiel som malou predizbou, zaklopal sa na Liline dvere, dostal som pozvanie vojsť a aj som vošiel. Sedela v kresle pri obloku a česala sa.

„Mám pre teba správy,“ povedal som jej, „ale budeš musieť prijať zlé s dobrými. Do istej miery je to…“

Nezmysel. Prečo by som tým mal obťažovať čitateľa. Skončime slávnostnými fanfárami. Harveyho Greva vypustili načas, aby sa prišiel s Wolfom a so mnou rozlúčiť, keď sme ráno odchádzali do Heleny.