22.11.1963 (Stephen King)

Podpořte LD sdílením:

Share

Ukázky

12

Zložil som vreckovku a jemne ju pritisol na otvor v červených šatách dievčaťa. Nevedel som, ako veľmi ju to bolí, ale mala dosť energie, aby spustila prúd malebných výrazov, ktoré sa zrejme nenaučila od mamy (na druhej strane, ktovie). A keď sa jeden muž z rastúceho davu priblížil bližšie, aby jej pomohol, zavrčala: „Prestaň mi zízať pod sukňu, ty zvedavec. Za to sa platí.“

„Ten starý trkvas je mŕtvy,“ poznamenal niekto. Kľačal vedľa muža, ktorého vyhodili z Púštnej ruže. Nejaká žena zajačala.

Približovali sa sirény: aj tie jačali. Všimol som si ďalšiu dámu, ktorá ma oslovila počas mojej krátkej prechádzky po Greenville Avenue, ryšavú v kapri nohaviciach. Mávol som na ňu. Dotkla sa hrude spýtavým gestom a ja som prikývol. Kto, ja? Áno, ty. „Podržte jej na rane vreckovku,“ povedal som jej. „Pokúste sa zastaviť krvácanie. Ja musím ísť.“

Prefíkane sa na mňa usmiala. „Nežiada sa vám čakať na polišov?“

„Ani nie. Nikoho z týchto ľudí nepoznám. Len som šiel okolo.“

Ryška si kľakla ku krvácajúcemu kľajúcemu dievčaťu na chodníku a pritisla jej na ranu vreckovku. „Miláčik,“ povedala, „to my všetci.“

Informace

Bibliografické údaje

  • 22. 3. 2024