Celá e-kniha Pohyblivý terč ke stažení v ePUB, PDF a MOBI
22
Vyviedli ma k môjmu autu. Vedľa neho stál Troyov buick. Nákladné auto už tam nebolo. Claude aj tí hnedí už boli preč. Bola ešte tmavá noc s mesiacom na sklonku.
Zo šopy vedľa budovy z nepálenej hliny doniesol Puddler povraz. „Dajte si ruky za chrbát,“ rozkázal mi Troy. Nechal som si ruky visieť po bokoch. „Dajte si ruky za chrbát.“
„Doteraz som si konal svoje povinnosti,“ povedal som. „Ak ma budete ďalej znepokojovať, budem mať na vás ťažké srdce.“
„Ako sa tu vystatujete,“ poznamenal Troy. „Nože ho utíšte, Puddler.“
Obrátil som sa, že budem tvárou k Puddlerovi, ale nie dosť rýchlo. Päsťou mi udrel do zátylka. Bolesť mi prebehla telom ani rozbité sklo a opäť ma pevne zahalila tma. Nato som sa ocitol na ceste. Tu premávalo veľa vozidiel. Bol som zodpovedný za každého, čo sedel v aute. Mal som o každom napísať hlásenie, uviesť jeho vek, zamestnanie, koníčka, vierovyznanie, hotovosť peňazí v banke, sexuálne sklony, politické zmýšľanie a obľúbené miesto stravovania. Cestujúci často presedali z auta do auta. Na autách sa menili poznávacie značky a farba. Pero mi vyschlo. Naložili ma do belasého nákladného auta a potom do čierneho, pohrebného. Za volantom sedel Eddie a ja som ho nechal viesť. Chystal som sa niekoho zabiť.
Plán vraždy som mal napoly pripravený, keď som sa prebral. Ležal som stisnutý na dlážke vlastného auta medzi prednými a zadnými sedadlami. Dlážka uháňajúceho vozidla sa chvela a akoby do taktu mi v hlave búšila bolesť. Ruky som mal opäť zviazané za chrbtom. Na prednom sedadle bol Puddler so širokým chrbtom, s obrysmi jasnými vo svetle reflektorov. Nemohol som sa ani zviechať, ani po ňom siahnuť.
Pokúsil som sa vyslobodiť si ruky z povrazu, krútil som ich a ťahal, až som si kožu na zápästí odrel do živého mäsa a spotil som sa do poslednej nitky. Povraz vydržal lepšie než ja. Zavrhol som tento plán a venoval som sa ďalšiemu.
Tmavými, málo frekventovanými cestami sme zišli z hôr a späť k moru. Zaparkoval auto pod celtou natiahnutou na žŕdkach. Len čo zhasol motor, počul som dolu pod nami morský príboj, ktorý udieral o piesok. Vytiahol ma za golier na kabáte a postavil ma na nohy. Všimol som si, že môj kľúč od zapaľovania si strčil do vrecka.
„Ani muk,“ varoval ma, „lebo vám naložím znovu.“
„Ty máš odvahu, len čo je pravda,“ povedal som. „Treba odvahu, aby človek udrel niekoho zozadu, zatiaľ čo iný naňho mieri pištoľou.“
„Čušte!“ Rozložil mi prsty ruky na tvár a zakrivil ich smerom dolu. Páchli potom, zatuchnutým ani pot koňa.
„Aj to si vyžaduje veľa odvahy,“ povedal som, „biť niekoho do tváre, keď má ruky zviazané za chrbtom.“
„Čušte!“ skríkol. „Lebo vás umlčím natrvalo.“
„To by pán Troy neschvaľoval.“
„Čušte. A hýbte sa.“ Položil mi ruky na plecia, otočil ma a vysolil spopod celty.
Bol som na opačnom konci od mora, na železnej konštrukcii, ktorá stála na pilieroch nad vodou. Na oblohe za mnou boli naftové ťažné veže, ale bez svetla. Nič sa nehýbalo okrem mora a systoly a diastoly naftového čerpadla na konci mostovej konštrukcie. Puddler mi kráčal v pätách a tak sme sa pobrali k čerpadlu. Dosky tvoriace chodník boli pokrivené a zle poukladané. Medzi štrbinami sa leskla čierna voda.
Keď sme boli od brehu asi sto metrov, rozoznal som čerpadlo na konci železnej konštrukcie a videl som, ako sa dvíha a klesá ako mechanická hračka. Vedľa nej bola búda na náradie a za ňou nič okrem mora.
Puddler odomkol dvere na búde, sňal z klinca lampáš a zapálil ho.
„Sadnite si, vy hlupák.“ Lampášom mávol k masívnej lavici, čo stála pri stene. Na jednom konci lavice bol zverák a vedľa neho niekoľko kusov náradia: kliešte, francúzske kľúče rôznych veľkostí a dlhý hrdzavý pilník.
Sadol som si na voľné miesto. Puddler zavrel dvere a položil lampáš na naftový sud. Jeho tvár, osvetlená zospodu žltým svetlom, nevyzerala ani ako tvár človeka. Čelo bolo nízke, skosené ako čelo neandertálca, výraz ťažkopádny a tupý, bez myšlienky. Nebolo by spravodlivé obviňovať ho z toho, čo urobil. Bol to divoch, ktorého náhoda priv…
