24
V dome Blackwellovcov bola tma. Stisol som cengáč a zvonkohra v dome sa osamelo rozcingotala. Čakal som a cengal znovu, čakal a cengal a čakal.
Napokon som začul kroky. Nad hlavou sa mi rozsvietilo svetlo na verande a nízka chyžná sa na mňa ospanlivo zahľadela. Nemala na sebe služobný odev a nemala ani náladu.
– Čo chcete?
– Sú Blackwellovci doma?
– Ona áno, on nie.
– Povedzte jej, že by sa s ňou chcel zhovárať pán Archer.
– To nemôžem. Spí. Aj ja som spala.
Zívla mi do tváre a tesnejšie sa zavinula do županu z umelej látky.
– Chodievate zavčasu spať, Letty.
– Dnes ráno som musela zavčasu vstať, nuž som si pomyslela, že si môžem ísť skôr ľahnúť. Pani Blackwellová si zobrala tabletky na spanie a prísne mi nakázala, aby som ju nevyrušovala. Šla spať hneď po večeri.
– Je pani Blackwellová v poriadku?
– Vravela, že ju strašne bolí hlava, z času na čas to máva.
– Koľko tabletiek si vzala?
– Dve.
– Aké?
– Červené. Prečo?
– Len tak. Kde je vládca a pán?
– Dnes zavčas ráno odcestoval. Telefonovali mu o slečne Harriet, zobudil ma a požiadal, aby som mu pripravila raňajky. Nie je to moja povinnosť, ale kuchárka spáva mimo domu…
Prerušil som jej vysvetľovanie:
– Neviete, kde je teraz?
– Šiel k Tahoe pomôcť im hľadať telo slečny Harriet. Odtiaľ mu telefonovali.
– Tak teda ju nenašli?
– Nie. Čo myslíte, čo sa jej stalo?
– Myslím, že je v jazere.
– To povedal aj on. – Vyšla von, privrela dvere za sebou. – Pri raňajkách vyzeral strápene. Bol taký zničený, že nevládal ani jesť. Povedala som, že by ta nemal ísť sám. Ale nechcel, aby som zobudila pani Blackwellovú, nuž čo som mohla urobiť?
Prešla po verande a pozrela na hviezdy. Vzdychla si a cez ružový župan si pritisla ruku na okrúhle poprsie.
– Ako dlho ste už zamestnaná u Blackwellovcov?
– Dva mesiace. Zdá sa mi, akoby to bolo už dlhšie. Totiž s tými všetkými problémami, čo tu v dome sú.
– Problémy medzi pánom Blackwellom a pani Blackwellovou?
– Aj toho bolo dosť. Ale nepatrí sa, aby som o tom hovorila.
– Nevychádzajú dobre?
– Vychádzajú tak ako podľa mňa väčšina manželstiev. Pravda, oni sa vzali iba pred ôsmimi-deviatimi mesiacmi. A ide o to, aby to medzi manželmi dlho vychádzalo dobre, tak to vraví môj otec. Plukovník je najmenej o dvadsať rokov starší od nej.
– To je dôvod rozporov medzi nimi?
– Nie, tak to nemyslím. Ale nevdojak sa človek čuduje, prečo si ho vzala. Pani Blackwellová môže mať svoje chyby, no za peniazmi sa určite neženie.
– Zaujímalo by ma, čo si myslíte o pani Blackwellovej a o jej chybách.
– Nehovorím o ľuďoch za ich chrbtom, – povedala energicky. – Pani Blackwellová sa ku mne správa dobre a ja sa jej usilujem odvďačiť. Pre takú paniu sa dobre pracuje. Ale ani on nie je zlý.
– Boli ste s nimi v máji pri Tahoe?
– Boli tam predtým, než som tu začala pracovať. Ja už mám také šťastie. Hovorili, že ta pôjdu zase v septembri, ale teraz to asi padne. Po tom, čo sa stalo, nebudú tak hneď chcieť bývať v chate. Ani mne by to nevoňalo.
– Mali ste rada Harriet?
– Tak by som to nepovedala. Videla som ju len zriedka. Ale cítila som k nej voľajakú ľútosť ešte predtým, než sa toto stalo. Bola to taká smutná kvetinka, hoci mala peňazí neúrekom. Je to zlé, že musela umrieť, keď ešte ani nespoznala v živote šťastie. Navonok sa vedela držať, ale mali by ste vidieť, ako rumázgala, keď bola sama vo svojej izbe. Mám matku zdravotnú sestru, dačo som od nej pochytila, nuž a usilovala som sa Harriet pár ráz utíšiť.
– Prečo plakala?
– Hovorievala, že ju nik nemá rád. Vravela, že je mrzká. Presviedčala som ju, že má skutočne peknú postavu a iné príťažlivé črty, ale nedajbože to pochopiť. To bolo v júni, pred tou cestou do Mexika. Ľahko pochopiť, prečo sa tak zbláznila do toho maliara s tými rozličnými menami, čo ju skántril. – Zasa pozrela na hviezdy a pri pohľade do chladnej výšavy sa rozkašlala. – Tuším prechladnem. Bude lepšie, keď si pôjdem ľahnúť. Tu človek nikdy nevie, kedy ho vytiahnu z postele.
Vrátila sa do tmavého domu. Zišiel som…
