Kapitola 28
Po tom, ako odoslal Dylanovi Reedovi pokyn na urýchlenie experimentu, doktor Kari Bauer okamžite nasadol na svoje súkromné prúdové lietadlo a odletel na východ, do veľkého komplexu, ktorý jeho spoločnosť vybudovala neďaleko Laboratórií prúdového pohonu v kalifornskej Pasadene.
Bauer vedel, že raketoplán môže pristáť len na skúšobnom letisku na vojenskej základni Groome Lake, a dal si záležať, aby sa jeho prítomnosť v Kalifornii zdala čisto náhodná. Letový plán z Havajských ostrovov odovzdali už pred tromi dňami a personál pasadenského komplexu očakával jeho príchod.
Harry Landon mu prvý raz zavolal, ešte kým bol v svojej pracovni s výhľadom na pohorie San Gabriel. Keď mu riaditeľ letov vysvetlil, aká kritická situácia vznikla na raketopláne Discovery, predstieral, že je tým šokovaný a vyjadril značné znepokojenie. V duchu sa musel pousmiať pri Landonových slovách, že Reed si menovite vyžiadal jeho prítomnosť na základni Groome Lake. Povedal, že bude, prirodzene, NASA k dispozícii a opýtal sa, či by sa Landon nemal spojiť s generálom Richardsonom a vyžiadať si od neho súhlas s jeho prítomnosťou.
Riaditeľ letov mu zlomeným hlasom vysvetlil, že Richardson a Price zomreli v aute, nad ktorým stratili v plnej rýchlosti kontrolu. Bauerov šok bol tentoraz nefalšovaný. Poďakoval Landonovi za informácie, okamžite si na internete otvoril stránku cnn.com a nedočkavo začal hľadať podrobnosti tragédie. Podľa toho, čo sa tam dočítal, v prípade smrti Richardsona a Pricea šlo naozaj o dopravnú nehodu.
To značí, že je o dvoch svedkov menej. Fajn.
Pokiaľ šlo oňho, obaja splnili svoju úlohu a už ho nezaujímali. Mimoriadne mu pomohli, keď ho zbavili toho dotieravého Smitha. Zvyšok bol schopný zariadiť aj sám.
Hoci bol ďaleko od svojho hlavného sídla na Havajských ostrovoch, mal aj tu možnosť odpočúvať komunikáciu medzi NASA a Discovery. V stole mal zabudovanú malú, ale výkonnú komunikačnú konzolu, ku ktorej si teraz pripojil notebook. Zobrazil si na ňom súčasnú polohu raketoplánu i jeho predpokladanú dráhu a v slúchadlách počul v reálnom čase rozhovory medzi Discovery a strediskom riadenia letu. NASA postupovala presne podľa plánu, ktorý vymyslel on sám. Zrátal si čas a odhadol, že ak nedôjde k nijakým komplikáciám, orbitálny modul opäť vstúpi do zemskej atmosféry asi o štyri hodiny.
Zložil si slúchadlá, zavrel notebook a vypol komunikačnú konzolu. O niekoľko hodín bude mať k dispozícii úplne novú životnú formu, entitu, ktorú sám vytvoril. Ak by ju niekedy uvoľnil, vyvolala by najstrašnejšiu epidémiu, aká kedy postihla ľudstvo. Pri tejto predstave sa mu od opojenia zakrútila hlava. Neprekážalo mu ani to, že ešte veľmi dlho, ak vôbec niekedy, nebude môcť spojiť svoje meno s novým vírusom. Bol ako zberateľ, ktorý kúpil majstrovské dielo len preto, aby ho mohol ukryť pred svetom. Radosť, vzrušenie a opojenie v takom prípade nepramenia len z finančnej hodnoty príslušného diela, ale predovšetkým zo skutočnosti, že je jedinečné a patrí len jemu. Ako títo zberatelia, aj Bauer bude jediný človek na svete, ktorý sa bude môcť pokochať pohľadom na novú, zdokonalenú variolu, bude ju môcť testovať, odhaľovať jej tajomstvá. Už pre ňu pripravil nový domov v špeciálne zabezpečenej sekcii laboratórií na Veľkom ostrove.
Lietadlo Air Force One bolo deväťstošesťdesiat kilometrov na západ od Mississippi a vo veľkej výške smerovalo na západ.
Prezident a skupina z Oválnej pracovne si v konferenčnom salóniku na hornej palube prezerali najčerstvejšie správy zo strediska riadenia letu. Discovery sa už priblížil k oknu, cez ktoré sa mohol vrátiť do zemskej atmosféry. Podľa Harryho Landona všetky systémy na palube orbitálneho modulu fungovali bezchybne. Aj keď Dylan Reed sedel v kresle pilota v pilotnej kabíne, o ovládanie raketoplánu sa staralo výlučne riadiace stredisko.
Miestnosť naplnil Landonov hlas, vychádzajúci zo skrytých reproduktorov: „Pán prezident?“
„Sme tu všetci, doktor Landon,“ povedal Castilla do mikrofónu.
„Blíži sa čas…
