3
Ukazovalo sa, že to nebude nijaká stratená ceruzka.
Pozrel som na Jaspera Pina. „Výborný nápad,“ nadchýnal som sa, „tieto hlásenia vám ukážu, kde sú slabiny, a potom môžete zakročiť. Moorov prípad bol pravdepodobne výnimkou, nie? Nepredpokladám, že by ich bolo veľa zavraždených z tých dvadsiatich ôsmich percent. Mimochodom, z profesionálnych dôvodov sledujem vraždy, ale na túto sa nepamätám. Stalo sa to tu?“
Pine pokýval hlavou. „Prešlo ho auto a vodič ušiel – tu v New Yorku, kdesi v obytnej štvrti. Ak sa dobre pamätám, kvalifikovalo sa to ako neúmyselné zabitie, lebo vražda predpokladá zámer niekomu úmyselne uškodiť. Nie som právnik, ale zistil som si to, keď toto hlásenie – keď som videl toto.“ Netrpezlivo kývol rukou. „Vodiča nenašli. Chcem, aby Nero Wolfe zistil, či je opodstatnené podozrenie, že to bola vražda.“
„Len tak pre zaujímavosť?“
„Nie. Hovoril som o tom s vedúcim zásobovacieho oddelenia, ktorý podal toto hlásenie, lebo sa mi nevidelo, aby sa uvádzalo v spisoch, že jeden z našich zamestnancov bol zavraždený, ak by to nebola pravda. Okrem toho som chcel vedieť, prečo to vôbec vyhlásil. Odmietol udať dôvod. Súhlasil s mojou definíciou vraždy a neúmyselného zabitia, ale odmietol opraviť hlásenie alebo vyplniť iný formulár, v ktorom by použil iný výraz. Nástojil na tom, že je to správne. Odmietol podať akékoľvek vysvetlenie. Vôbec sa nechcel o tom zhovárať.“
„Preboha.“ Urobilo to na mňa dojem. „To je husársky kúsok! Aby sa jeden obyčajný vedúci oddelenia štyri razy odmietol podvoliť prezidentovi spoločnosti! Kto je to? Pán Naylor? Alebo pán Kerr?“
„Volá sa Kerr Naylor.“
Najprv som si myslel, že žartuje, ale pohľad na jeho tvár ma presvedčil, že práve naopak. Vyhýbavo si zapaľoval cigaretu a bolo až priehľadné, že chce týmto manévrom zakryť rozpaky. Prezident bol v pomykove, to sa nedalo odškriepiť.
Keď si poriadne potiahol z cigarety, odkašlal si a pokračoval: „Kerr Naylor je synom jedného zo zakladateľov tejto spoločnosti. Pomenovali ho Kerr po druhom zakladateľovi. Bol – hm – mal rôzne zamestnania. Je aj bratom mojej ženy. Teraz vedie naše veľké zásobovacie oddelenie, ale už nič nevlastní, všetkého sa zbavil. Odmietol byť funkcionárom spoločnosti a takisto odmietol pracovať v správnej rade.“
„Rozumiem. Zásadne odmieta všetko.“
Pine znovu ukázal podráždenosť, Bol to rýchly, netrpezlivý pohyb ruky, ale nie panovačný. „Ako vidíte, situácia nie je jednoduchá,“ povedal. „Keď pán Naylor odmietol doplniť hlásenie alebo ho zmeniť, myslel som, že to celé nechám plávať a hlásenie jednoducho roztrhám, ale spomenul som vec dvom našim obchodným riaditeľom a jednému členovi správnej rady, a všetci boli tej mienky, že záležitosť treba prešetriť. Okrem toho sa o hlásení a najmä o tom poslednom slove rozchýrilo medzi zamestnancami oddelenia, pravdepodobne to vyšlo od pisárky, čo formulár vypĺňala, a teraz tam koluje veľa nezdravých rečí. Moore bol typ človeka – poviem to takto – vždy sa okolo neho veľa klebetilo, a teraz, skoro štyri mesiace po jeho smrti, sa to rozbehlo nanovo. Nie je to zdravé a chceme to zaraziť.“
„Ach. Najprv ste chceli, aby pán Wolfe zistil, či bolo opodstatnené použiť slovo zavraždený, a teraz chcete zaraziť klebety. Mali by ste si vybrať, čo teda chcete.“
„Veď ide o tú istú vec, nie?“
„Možno áno, možno nie. Ak zistíme, že bol zavraždený, a ak to zistenie vyjde najavo, klebety presiaknu aj cez povalu, nehovoriac o iných dôsledkoch!“
Pine pozrel na náramkové hodinky, načiahol sa k popolníku, aby zahasil cigaretu, a vstal. „Doparoma, musím vysvetľovať, že situácia je komplikovanejšia preto, že hlásenie podpísal pán Kerr Naylor?“ povedal dôraznejšie, ale nie hlasnejšie. „Je to veľmi nepríjemné a ešte k tomu strácam nemilobohu čas, ktorý by som mal venovať práci! Jeho otec, starý George Naylor, ešte žije a je predsedom správnej rady, ale už dávno postúpil svoj podiel deťom. Toto je najstaršia a najväčšia spoločnosť vo svojom odbore, najväčšia na svete. Má solídne základy a dobré meno. Prav…
