11. KAPITOLA
Uprostred dňa pán Robert Hacklett prišiel za sirom Jamesom Almontom so znepokojujúcou správou. „Po meste sa šíria chýry,“ informoval, „že kapitán Hunter, ten istý muž, s ktorým sme včera večerali, práve organizuje pirátsku výpravu proti španielskej dŕžave, možno dokonca proti Havane.“
„Vy týmto rozprávkam veríte?“ spýtal sa Almont pokojne.
„Vaša excelencia,“ nedal sa Hacklett, „fakt je, že kapitán Hunter zariadil, aby mu na palubu jeho šalupy Cassandra nakladali zásoby na morskú plavbu.“
„Pravdepodobne,“ odvetil Almont. „Aký je to dôkaz zločinu?“
„Vaša excelencia, s najväčšou úctou vás musím informovať, že podľa fám ste podporili túto výpravu, a to dokonca možno až finančným gestom podpory.“
„Chcete povedať, že platím tú výpravu?“ povedal Almont trochu podráždene.
„Prakticky to tak možno povedať, sir James.“
Sir James si vzdychol. „Pán Hacklett, keď tu budete žiť trochu dlhšie – povedzme, možno týždeň – zistíte, že vždy sa šíria chýry, že som podporil výpravu a dal na ňu peniaze.“
„Tie chýry teda nie sú podložené?“
„Dal som kapitánovi Hunterovi papiere, ktoré ho oprávňujú na ťažbu kampeškového dreva na hociktorom vhodnom mieste. To je miera môjho záujmu o túto záležitosť.“
„A kde bude ťažiť to kampeškové drevo?“
„Nemám potuchy,“ odvetil Almont. „Pravdepodobne na Pobreží moskytov v Hondurase. To je zvyčajné miesto.“
„Vaša excelencia,“ trval na svojom Hacklett, „smiem vám úctivo pripomenúť, že v čase mieru medzi našou krajinou a Španielskom predstavuje ťažba kampeškového dreva provokáciu, ktorej sa možno ľahko vyhnúť.“
„Smiete mi to pripomenúť,“ povedal Almont, „domnievam sa však, že sa mýlite. Španielsko si nárokuje na mnohé krajiny v týchto končinách, no nie je tam nijaké obyvateľstvo – nijaké mestá, nijakí kolonisti, nijakí občania. Za neprítomnosti takýchto dôkazov vlády nad týmito miestami považujem ťažbu kampeškového dreva za prijateľnú.“
„Vaša excelencia,“ nedal sa Hacklett, „môžete nesúhlasiť s tým, že to, čo sa začne ako výprava s cieľom ťažiť kampeškové drevo, aj keby sme pripustili múdrosť toho, čo hovoríte, sa môže ľahko zvrtnúť na pirátsku akciu?“
„Ľahko? Ľahko nie, pán Hacklett.“
JEHO NAJSVÄTEJŠIEMU VELIČENSTVU KAROLOVI, Z MILOSTI BOŽEJ KRÁĽOVI VEĽKEJ BRITÁNIE A ÍRSKA, OBRANCOVI VIERY ATĎ.
POKORNÁ ŽALOBA ZÁSTUPCU GUVERNÉRA PLANTÁŽÍ A ZEME JEHO VELIČENSTVA NA JAMAJKE V ANTILÁCH.
Pokorne svedčím,
že ja, najvernejší poddaný Jeho Veličenstva, poverený Jeho Veličenstvom pretlmočením pocitov a túžob dvora v otázke pirátskych činov v Antilách; a po upovedomení sira Jamesa Almonta, guvernéra spomínanej krajiny Jamajka, o týchto pocitoch a túžbach doručením listiny a ústnym vyhlásením, musím informovať, že v týchto končinách sa venuje málo pozornosti ukončeniu a potlačeniu pirátstva. Naopak, musím s ľútosťou, aj keď úprimne konštatovať, že sám sir James sa stýka so všemožnými lotrami a ničomníkmi; že slovom, skutkom aj peniazmi podporuje pretrvávanie nehanebných a krvavých nájazdov na španielske územia; že umožňuje využívať Port Royal ako bežné miesto na stretávanie týchto hrdlorezov a ničomníkov a na rozdeľovanie ich nečestne získaných príjmov; že neprejavuje žiadnu ľútosť nad týmito aktivitami a neposkytuje žiadne dôkazy o ich ukončení v budúcnosti; že on sám nie je mužom vhodným na vysoké postavenie z dôvodu chatrného zdravia a laxného morálneho postoja; že trpí všemožné nezákonné skutky a neresti v mene Vášho Veličenstva. Na základe všetkých týchto dôvodov a dôkazov Jeho Veličenstvo najpokornejšie zaprisahávam a žiadam o odvolanie tohto muža z jeho postavenia a, vo veľkej múdrosti Jeho Veličenstva, o výber vhodnejšieho následníka, ktorý si nebude každý deň robiť posmech z Koruny. Najpokornejšie zaprisahávam Vaše Veličenstvo na súhlas s touto prostou žiadosťou a budem sa stále modliť. Bez prestania som Váš najvernejší, najoddanejší a najposlušnejší služobník,
Robert Hacklett
BOH OCHRAŇUJ KRÁĽA
Hacklett si ešte raz prečítal list, bol s ním spokojný a zazvonil na slúž…
