18. KAPITOLA
Šalupa Cassandra bola otvorená loď s jednou hlavnou palubou vystavenou živlom a malými skladovými priestormi vpredu a vzadu. Obe prehľadali vojaci a španielska posádka, keď popoludní zajali loď. Posádka našla všetky zásoby a zvláštny výstroj, ktorý Cazallu tak zmiatol.
Vojaci prehľadali loď veľmi dôsledne. Dokonca nazreli do otvorov na prove a na korme, ktoré sa otvárali dole do chrbtice lode; keď si posvietili lampášmi, uvideli kal, ktorý sa dvíhal takmer až po debnenie; uštipačne komentovali lenivosť pirátov vyprázdniť ho.
Keď Cassandra doplávala do chránenej zátoky a dvíhala sa a klesala v tieni vojnovej lode, desiati členovia jej španielskej posádky strávili niekoľko hodín popíjaním a smiechom vo svetle fakieľ. Napokon si neskoro nadránom políhali na deky na palube na teplom nočnom vzduchu, pospali a od rumu mali ťažký spánok. Hoci dostali príkaz postaviť hliadku, neobťažovali sa tým; neďaleká vojnová loď im poskytovala tú najlepšiu ochranu.
Preto si ani jeden člen posádky neuvedomil tichý čľapot z priestoru s kalovou vodou a nikto nezbadal muža so šípom v ústach, ako vyliezol zo smradľavej olejnatej vody.
Sanson sa triasol od zimy. Štyri hodiny ležal s hlavou pri vreci z voskovaného plátna, v ktorom boli drahocenné grenades. Nikto si nevšimol jeho ani vrece. Ledva zdvihol bradu nad hladinu kalu a temenom narazil o palubu. Obklopovala ho tma, nevedel sa orientovať. Pomocou rúk a nôh sa pritlačil chrbtom k trupu lode a cítil jej zaoblený tvar. Usúdil, že je na ľavoboku, pomaly a nehlučne sa pohol k stredovej čiare. Potom sa výnimočne pomaly vydal ku korme, až kým hlavou jemne nenarazil o pravouhlé odsadenie na palubnom priereze na korme. Keď pozrel hore, uvidel cez mreže pásy svetla. Nad loďou hviezdy. Žiadne zvuky okrem chrápajúceho námorníka.
Nadýchol sa a nadvihol hlavu. Mreža sa posunula o niekoľko centimetrov. Videl na palubu. Pozeral priamo do tváre spiaceho námorníka, ani nie tridsať centimetrov od neho. Muž hlasno chrápal.
Sanson spustil mrežu a pohol sa cez priestor na kalovú vodu. Trvalo mu takmer štvrť hodiny, kým v ľahu na chrbte a odtláčajúc sa rukami prešiel pätnásť metrov medzi palubnými prierezmi na korme a prove Cassandry. Nadvihol nový kryt na otvore a obzrel sa. Vo vzdialenosti troch metrov nikto nespal.
Sanson jemne a pomaly odstránil kryt a položil ho na palubu. Vytiahol sa z vody, zostal stáť a nadýchol sa čerstvého nočného vzduchu. Vánok mu ochladil zmáčané telo. Celou mysľou sa však sústredil na posádku spiacu na palube.
Napočítal desať mužov. To by zhruba sedelo, pomyslel si. S Cassandrou by sa v krajnom prípade vedeli plaviť traja muži; pohodlne by ju zvládli piati; desať mužov je viac než dosť.
Preskúmal polohu mužov na palube a rozhodoval sa, v akom poradí ich zabije. Bolo ľahké zabiť muža potichu, no zabiť niekoho v absolútnom tichu nebolo až také jednoduché. Z desiatich mužov boli rozhodujúci prví štyria či piati, pretože ak by hociktorý z nich vydal nejaký zvuk, vyvolalo by to všeobecný poplach.
Sanson si odviazal tenký povraz, ktorý mu slúžil ako opasok. Skrútil ho a pevne ním mykol. Spokojný s jeho pevnosťou zdvihol vyrezávaný istiaci klin z tvrdého dreva a vykročil.
Prvý vojak nechrápal. Sanson nadvihol muža do sedu. Na okamih ospalo reptal nad vyrušením, no Sanson mu klinom prerazil hlavu. Úder bol neľútostný, pri dotyku s pokožkou na temene zaznelo však iba tupé buchnutie. Sanson položil muža späť na palubu.
V tme mu prešiel rukami po lebke. Bol v nej hlboký zárez; úder ho pravdepodobne zabil, no nenechával nič na náhodu. Ešte mu omotal okolo krku povraz a priškrtil ho. Súčasne položil druhú ruku mužovi na hruď, aby cítil údery jeho srdca. Asi o minútu už nebolo cítiť pulz.
Sanson prešiel ako tieň krížom cez palubu k ďalšiemu mužovi. Celý proces zopakoval. Netrvalo mu ani desať minút a pozabíjal všetkých Španielov na lodi. Nechal ich ležať na palube tam, kde zaspali.
Posledný, ktorý musel zomrieť, bol strážnik padnutý v opileckej otupenosti nad kormidlo…
