Štvrtý deň
1 / ČASOVÁ LÍNIA
Z Tangeru do Nairobi je ďalej ako z New Yorku do Londýna cez Atlantický oceán – 3 600 míľ, a let trvá osem hodín. Rossová strávila celý čas za pultom s počítačmi, tvorila čosi, čo nazývala „hyperpriestorové línie pravdepodobnosti“.
Na obrazovke sa objavila počítačom zhotovená mapa Afriky s rozbiehajúcimi sa viacfarebnými čiarami. „Tu sú všetky časové línie,“ vysvetľovala Karen. „Môžeme ich porovnať z hľadiska trvania a odkladu.“ Hodiny v dolnej časti obrazovky ukazovali celkový čas, čo uplynul. Jednostaj na nich preskakovali číslice.
„Čo to znamená?“ spýtal sa Elliot.
„Počítač vyberá najrýchlejšiu trasu. Vidíte, práve sa stotožnil s časovou líniou, ktorá nás dostane k ložisku za šesť dní, osemnásť hodín a päťdesiatjeden minút. Teraz sa snaží ten čas prekonať.“
Elliot sa usmial. Myšlienka, že počítač predpovedá na minútu, kedy dosiahnu určité miesto v Kongu, sa mu zdala smiešna. Ale Rossová hovorila nanajvýš vážne.
Sledovali obrazovku. Hodiny na nej teraz ukazovali na 5 dní, 22 hodín a 24 minút.
„Lepšie,“ prikývla Rossová. „Ale ešte vždy to nie je veľmi dobré.“ Stlačila iný gombík a čiary sa posunuli, natiahli ako gumové pásy cez celý africký kontinent. „Toto je trasa konzorcia,“ povedala, „podľa našich predpokladov o výprave. Majú veľkú výpravu – tridsať alebo viac ľudí, je to kompletná výprava. Nepoznajú presnú lokalizáciu mesta. Aspoň si myslíme, že to nevedia. Ale majú pred nami náskok prinajmenej dvanásť hodín, pretože ich lietadlo už v Nairobi nakladajú.“
Ciferník zaznamenal celkový uplynutý čas: 5 dní, 09 hodín, 19 minút. Potom stisla tlačidlo s nápisom DÁTUM a číslice sa ustálili na 06 21 79 0814. „Podľa tohto konzorcium dorazí k ložisku v Kongu chvíľu po ôsmej hodine ráno 21. júna.“
V počítači ticho cvakalo, čiary sa ďalej napínali a ťahali a hodiny zaznamenali nové dáta: 06 21 79 1224.
„Dobre,“ povedala. „Na tomto mieste sme teraz. Keď započítame najpriaznivejšie skutočnosti v náš aj ich prospech, konzorcium bude pri ložisku o štyri hodiny skôr, a bude to odteraz o päť dní.“
Munro zašiel dozadu, prežúvajúc sendvič. „Bude lepšie vybrať si inú cestu,“ povedal, „alebo rázne vykročiť.“
„Neodvážim sa ísť na doraz s opicou.“
Munro pokrčil plecami. „Čosi sa s tým časovým rozpisom urobiť musí.“
Elliot ich počúval s nejasným pocitom neskutočnosti. Debatovali o rozdieloch v hodinách v priebehu budúcich piatich dní. „Akože,“ povedal Elliot, „veď len pomyslite na celých nasledujúcich päť dní, so všetkými prípravami v Nairobi, a potom s cestou do džungle – ako môžete uveriť týmto cifrám?“
„Nežijeme v starých časoch afrických prieskumov,“ odvetila Rossová, „keď celé skupiny ľudí mizli na mesiace v divočine. Počítač sa môže zmýliť najviac o niekoľko minút – povedzme zhruba o pol hodiny z celej päťdňovej projekcie.“ Pokrútila hlavou. „Nie. Máme problém, a musíme si s ním nejako poradiť. V hre je priveľa.“
„Máte na mysli diamanty.“
Prikývla a ukázala na spodok obrazovky, kde sa objavili slová Belasý kontrakt. Spýtal sa jej, čo Belasý kontrakt znamená.
„More peňazí,“ odpovedala Rossová. A potom dodala: „Aspoň myslím.“ Pretože pravdu povediac, viac nevedela.
Každý nový kontrakt dostal v ERTS kódový názov. Iba Travis a počítač poznali názov spoločnosti, ktorá kontrakt uzatvorila, všetci ostatní v ERTS, od počítačových programátorov po ľudí v teréne, projekt poznali len podľa kódovaných názvov: Červený kontrakt, Žltý kontrakt, Biely kontrakt. Bola to ochrana pre zainteresované firmy. Ale matematici v ERTS nemohli odolať hre na hádanky a preli sa o pôvode kontraktov, až o tom klebetila celá kantína spoločnosti.
Belasý kontrakt uzatvorili ERTS v decembri 1978. Od ERTS vyžadoval, aby objavili prírodný zdroj priemyslových diamantov v priateľskej alebo neutrálnej krajine. Diamanty mali byť typu lib, mali to byť kryštály bez dusíka. Rozmery neboli špecifikované, na veľkosti teda nezáležalo. Neboli špecifikované ani objaviteľné množstvá: zmluvná strana berie toľko, koľko sa bude da…
