PREDSLOV
Iba predsudky a zavádzajúce Mercatorovo valcové zobrazenie rovníka nám bránia, aby sme spoznali, aký je africký kontinent obrovský. Afrika sa rozkladá na takmer dvanástich miliónoch štvorcových míľ, a je takmer dvakrát taká rozľahlá ako Severná Amerika a Európa dokopy. Je takmer dvakrát taká veľká ako Južná Amerika. Mýlime sa v jej rozlohe a mýlime sa, aj keď súdime, aká v podstate je: nazdáme sa, že Čierny kontinent pokrýva z väčšej časti žeravá púšť a rozľahlé, trávou porastené pláne.
V skutočnosti dostala Afrika prezývku Čierny kontinent z jednej jedinej príčiny: kvôli rozľahlým dažďovým pralesom, ktoré sa rozkladajú v jej strednej časti, okolo rovníka. Je to zásobáreň vody rieky Kongo. Zaberá desatinu celého kontinentu – je to jeden a pol milióna štvorcových míľ mĺkveho, vlhkého a tmavého pralesa, tak môžeme charakterizovať územie o veľkosti takmer polovice Spojených štátov. Prales, bezo zmien a nedotknutý, tam stojí viac ako šesťdesiat miliónov rokov.
Dokonca aj dnes žije v povodí rieky Kongo iba jeden a pol milióna obyvateľov, zhrčili sa po dedinkách na brehoch pomaly tečúcich a mútnych riek, ktoré sa ledva vlečú džungľou. Obrovské záľahy pralesa sa uchovali nedotknuté, celé tisícky štvorcových míľ do dnešných dní nikto nepreskúmal.
Platí to najmä o severovýchodnom cípe povodia Konga, kde dažďové pralesy hraničia s pažerákmi sopečného pohoria, ohraničujúceho Veľkú priekopovú prepadlinu. K Virunge nikdy neviedli obchodné cesty, nedotýkali sa jej nijaké životne dôležité záujmy, a preto na nej Západniarov zrak spočinul len pred necelými sto rokmi.
Preteky v tom, komu sa podarí najvýznamnejší objav osemdesiatych rokov v oblasti rieky Kongo, sa rozpútali už v roku 1979 v priebehu šiestich týždňov. Táto kniha rekonštruuje trinásť dní ostatnej americkej výpravy do povodia Konga v júni roku 1979, ani nie sto rokov po tom, čo oblasť preskúmal Henry Morton Stanley. Stalo sa tak v rokoch 1874-77. Ak obe výpravy porovnáme, zistíme mnohé o meniacej sa – ale aj nemennej – podstate prieskumu Afriky za storočie, ktoré medzi oboma expedíciami uplynulo.
O Stanleym panuje všeobecný názor, že to bol novinár, ktorý v roku 1871 našiel Livingstona. Lenže jeho skutočný význam tkvie v tom, čo objavil neskôr. Moorehead ho nazýva ‚novým typom človeka v Afrike… bádateľom-obchodníkom. Stanley neprišiel do Afriky, aby pretváral ľudí, ani aby tu budoval impérium, ba vpred ho nehnal ani hlboký záujem objaviť čosi v takých oblastiach, ako je antropológia, botanika či geológia. Povedané bez obalu, išiel tam preto, aby získal meno.‘
V roku 1874 sa Stanley znovu vydal na cestu zo Zanzibaru a noviny ho na ňu opäť štedro zásobili peniazmi. O 999 dní sa vynoril z džungle na brehu Atlantiku. Zažil neuveriteľné útrapy a prišiel takmer o dve tretiny členov pôvodnej výpravy, lenže aj on, aj jeho noviny získali jednu z najväčších senzácií storočia: Stanley prešiel rieku Kongo po jej celej dĺžke.
O dva roky nato sa Stanley znova ocitol v Afrike, lenže za odlišných okolností. Cestoval pod falošným menom, podnikol niekoľko výprav rozmanitými smermi, aby sa striasol špiónov. Iba zopár ľudí vedelo o tom, že je v Afrike, a aj tí mohli iba tušiť, že má za lubom ‚akýsi veľký obchodný plán‘.
V skutočnosti Stanleyho financoval belgický kráľ Leopold II., ktorý zamýšľal získať veľký kus Afriky do osobného vlastníctva. „Nemajú to byť akési belgické kolónie“, písal Leopold Stanleymu. „Zamýšľam vytvoriť nový štát, taký veľký, ako je to len možné… Kráľ si želá vlastniť majetky v Afrike ako súkromná osoba. Belgicko nepotrebuje ani kolónie, ani nové územie. Pán Stanley preto musí pozemky kúpiť, alebo mu ich musia odstúpiť…“
Tento neuveriteľný zámer sa naplnil. V roku 1885 akýsi Američan vyhlásil, že „Leopold vlastní Kongo presne tak, ako Rockefeller vlastní Standard Oil.“ Toto prirovnanie sedelo z viacerých príčin, pretože prieskum Afriky čoraz viac ovládal obchod.
A tak to zostalo dodnes. Stanley by bol americkú výpravu z roku 1979 odobril. Odohrala sa …
