3 / PROJEKT SOPKA 7021
V roku 1978 viedol Munro do Zambie výpravu, v ktorej bol aj Robert Perry, mladý geológ z Havajskej univerzity. Perry pracoval na Projekte SOPKA, čo bol najrozvinutejší program, financovaný Oddelením obrany v Divízii rozvinutých výskumných projektov.
SOPKA bol program natoľko kontroverzný, že v roku 1975 se-nátny podvýbor pre ozbrojené služby na zasadaní, venovanom tomuto programu, celý projekt SOPKA 7021 starostlivo zahrabal medzi „rozličné dlhotrvajúce programy týkajúce sa národnej bezpečnosti“. Lenže rok nato senátor David Inage (demokrat, Havaj) napadol projekt SOPKA a vyslovil žiadosť spoznať „jeho presné vojenské zameranie a to, prečo by mal byť celý financovaný z prostriedkov štátu Havaj“.
Hovorca Pentagónu projekt neurčito charakterizoval ako „výstražný systém proti cunami“, ktorý má mimoriadny význam pre obyvateľstvo Havajských ostrovov, rovnako ako pre tamojšie vojenské zariadenia. Experti Pentagónu Inagovi pripomenuli, že v roku 1948 prebehlo cunami Tichým oceánom, najprv zničilo Kauai a pozdĺž reťazca Havajských ostrovov sa pohybovalo tak rýchlo, že keď dvadsať minút nato zasiahlo Oahu a Pearl Harbor, neprišla nijaká efektívna výstraha.
„Cunami spustilo podvodný sopečný príval, smerujúci od pobrežia Japonska,“ povedali. „Aj Havajské ostrovy majú svoje vlastné aktívne sopky a pre Honolulu, polmiliónové mesto s námornou hodnotou tridsaťpäť miliárd dolárov, má schopnosť predpovedať cunami po erupcii havajských sopiek veľký a dlhodobý význam.“
V skutočnosti projekt SOPKA vôbec nebol dlhodobý. Zamýšľali vyjsť s ním pri najbližšej erupcii Mauna Loa, najväčšej aktívnej sopky na svete, ktorá sa týčila na veľkom havajskom ostrove. Cieľom SOPKY bolo ovládať vulkanické erupcie a ich vývoj. Maunu Loa si vybrali preto, lebo jej erupcie boli relatívne pokojné a mierne.
Hoci Mauna Loa dosahuje nadmorskú výšku iba 13 500 stôp, je to najväčšia hora na svete. Ak ju zmeriate od úpätia, ktoré je na dne oceána, má Mauna Loa dvakrát taký objem ako Mount Everest. Je to jedinečná a výnimočná geologická formácia. Mauna Loa sa už dávno predtým stala najstarostlivejšie študovanou sopkou v histórii. Od roku 1928 je na jej kráteri stála vedecká pozorovacia stanica. Bola takisto sopkou, ktorá dala v histórii ľuďom najviac práce, pretože lávu, ktorá stekala po jej svahoch v trojročných intervaloch, odvádzali všetkými možnými prostriedkami, od leteckých bombardérov po zástupy miestnych obyvateľov s lopatami a vrecami piesku.
Projekt SOPKA mal v úmysle zmeniť smer erupcií Mauna Loa „ventilovaním“ obrovitánskej sopky, uvoľnením úžasného množstva roztavenej magmy sériou časovaných, ale nie nukleárnych výbuchov, odpálených pozdĺž zlomových čiar v jej štíte. V októbri 1978 sa projekt SOPKA v tajnosti uskutočnil. Použili pri ňom posádky námorných helikoptér, skúsené v odpaľovaní vysoko výbušných rezonančných kónických náloží. Projekt SOPKA trval dva dni. Na tretí deň civilné Sopečné laboratórium Mauna Loa verejne oznámilo, že „októbrová erupcia Mauna Loa bola miernejšia, ako sa čakalo, a žiadne ďalšie erupčné aktivity sa nečakajú“.
Projekt SOPKA bol tajný, ale Munro sa o všetkom dopočul počas jednej prepitej noci pri táborovom ohni neďaleko od Bangazi. Spomenul si naň teraz, keď Rossová zamýšľala uskutočniť rezonančné výbuchy neďaleko sopky, ktorá sa nachádzala v eruptívnej fáze. Základným princípom SOPKY bolo, že obrovské, naakumulované geologické sily – či už to bolo zemetrasenie, sopečná činnosť alebo tichomorský tajfún – možno zničujúcim spôsobom uvoľniť aj relatívne malou energiou.
Rossová sa hotovala odpáliť svoje kónické výbušniny.
„Ja si myslím,“ povedal Munro, „že by ste sa mali znova pokúsiť spojiť s Houstonom.“
„Nie je to možné,“ povedala Rossová nanajvýš sebavedome.
„Žiadajú odo mňa, aby som sa vedela rozhodovať samostatne –a ja som sa rozhodla určiť rozsah diamantových ložísk vo svahu kopca hneď a zaraz.“
Hádka pokračovala a Amy sa počas nej vzdialila od ľudí. Vzala do ruky detonátor, čo ležal …
