2 / PRELOM
Ešte nikdy nikto nezverejnil „sny horskej gorily“. Vo vydavateľstve postúpili rukopis obvyklou cestou trom vedcom na posúdenie a jedna kópia sa akosi (dodnes nie je jasné, ako) dostala do rúk Agentúry na ochranu primátov, čo bola newyorská skupina, ktorá vznikla v roku 1975, aby ochraňovala „bezdôvodné a nezákonné zneužívanie inteligentných primátov v neodôvodnenom laboratórnom výskume“. (Nasledujúci výpočet Elliotovho prenasledovania čerpá predovšetkým z J. A. Peeblesa: Porušovanie akademickej slobody narážkami v tlači, a z Hearsaya: Skúsenosť dr. Petra Elliota, v Journal of Academic Law and Psychiatry 52, č. 12(1979), s.19-38.)
Tretieho júna začala AOP hliadkovať pri Katedre zoológie Univerzity v Berkeley a začala žiadať „slobodu“ pre Amy. Väčšinu demonštrantov tvorili ženy, ba zjavilo sa medzi nimi aj zopár malých detí. Videozáznam osemročného chlapčeka, ktorý niesol transparent s fotografiou Amy a vykrikoval: „Osloboďte Amy! Osloboďte Amy!“ sa objavil v miestnom televíznom spravodajstve.
Štáb Projektu Amy urobil chybu, kecf protesty ignoroval a obmedzil sa na krátke vyhlásenie pre tlač, v ktorom tvrdil, že AOP „nie je informovaná“. Vyhlásenie vydali pod hlavičkou Informačnej kancelárie v Berkeley.
Piateho júna AOP publikovala komentár k práci profesora Elliota z úst viacerých primatológov krajiny. (Mnohí sa neskôr od komentára dištancovali alebo vyhlásili, že ich necitovali správne.) Dr. Wayne Turman z Oklahomskej univerzity v Normane mal údajne povedať, že Elliotova práca je „vykonštruovaná a neetická“. Doktorka Felicity Hammondová z Yerkeského výskumného centra primátov v Atlante vyhlásila, že „ani Elliot, ani jeho výskum nepatria k špičke“. Dr. Richard Aronson z univerzity v Chicagu nazval Ellio-tov výskum „najrýdzejším fašizmom v prírode“.
Ani jeden z týchto vedcov nečítal Elliotovu prácu predtým, ako ju komentoval, avšak škody, najmä po Aronsonovom vyhlásení, boli nevyčísliteľné. Eleanor Vriesová, hovorkyňa AOP, sa 8. júna vyjadrila k „zločineckým výskumom doktora Elliota a jeho nacistického štábu“. Elliotove výskumy podľa nej vraj spôsobili, že Amy začali trápiť nočné mory, tvrdila, že Amy podrobili mučeniu, drogám a pôsobeniu elektrických šokov.
Oneskorene, až 10. júna, vydal štáb Projektu Amy obsiahle vyhlásenie pre tlač, v ktorom do podrobností vysvetlil svoju pozíciu, a spomenul aj zatiaľ nepublikovanú prácu. Lenže Univerzitná informačná kancelária bola tentoraz priveľmi „zaneprázdnená“ a vyhlásenie nezverejnila.
Na 11. júna fakulta v Berkeley naplánovala poradu, ktorá mala zvážiť „zásady etického programu“ na pôde univerzity. Eleanor Vriesová oznámila, že AOP si najala známeho sanfranciského advokáta Melvina Belliho, ktorý mal dosiahnuť, aby Amy „vyslobodili z otroctva“. Belliho kanceláriu nebolo možné zastihnúť, aby celú vec komentovala.
Toho istého dňa štáb Projektu Amy zaznamenal náhly a nečakaný prelom v chápaní snov Amy.
Napriek všetkej publicite a znepokojovaniu celá skupina pokračovala v každodennej práci s Amy a jej ustavičné znepokojenie – a čoraz častejšie výbuchy zlosti – im jednostaj pripomínali, že nevyriešili základný problém. Aj naďalej k nemu usilovne hľadali kľúč, hoci keď konečne prišlo k zlomu, stalo sa to takmer náhodou.
Asistentka výskumu Sarah Johnsonová overovala praveké archeologické náleziská v Kongu. Nebolo to veľmi pravdepodobné, ale čo ak Amy v mladosti podobné nálezisko („staré domy v džungli“) videla ešte skôr, ako sa dostala do zoo v Minneapolise? Johnsonová pomerne rýchlo našla príslušné fakty o Kongu: cestovatelia zo Západu počas ciest pred sto rokmi tento región nepreskúmali. Vedecký výskum im znemožnili nepriateľské kmene domorodcov a ich vzájomné vojny – a napokon, vlhká džungľa a jej prostredie nevytvárali predpoklady, že by sa tu zachovali nejaké staré umelecké diela.
To dokazovalo, ako málo vedia o praveku Konga. Johnsonová bola so svojím štúdiom onedlho hotová. Nechcelo sa jej však tak rýchlo opustiť úlohu, venovala sa jej naďalej a v antro…
