8
Liga sa mala začať o ôsmej. Angie Powellová prišla tak neskoro, že keď sa prezula, stihla už len jeden cvičný hod. S priemerom stosedemdesiatosem bola oporou dievčenského tímu Kimberland. Mali súťažiť na dráhach jedenásť a dvanásť. To ju znepokojilo. Na jedenástke sa jej nikdy nedarilo. Tá dráha bola trošku krivá, práve toľko, aby vrhla guľu prisilno a narobila plno chýb.
Na všetky kamarátky, čo ju pozdravili, sa usmiala, kývla im a odzdravila. Mala na sebe biele topánky z losej kože, biele vlnené ponožky, bielu skladanú tenisovú sukňu, bielu blúzku bez rukávov, na ktorej bolo krížom cez chrbát modrými písmenami vyšité Kimberland. Sama to vyšívala a písmená boli väčšie a vyumelkovanejšie ako písmená vytlačené šablónou. Keby tak mohla napísať Kimberland na všetko, čo nosí.
Mala bielu guľu. Dierky na prsty boli žlto-červené. Guľa bola taká ťažká, akou hádžu väčšinou muži. Starostlivo si vypracovala vlastný štýl, aby maximálne využila svoju výšku a silu. Urobila štyri kroky a dlhý sklz, podanie začínala pomalým odstrčením. Na záver podania prudko zdvihla pravú ruku. Bola to rýchla guľa, na konci sa potočila a padla do diery. Keď hodila guľu, cítila sa obratná, silná a presná. Tešilo ju, keď jej vraveli, že hrá koľky ako chlap. Ale pred niekoľkými mesiacmi ju jeden priateľ nafilmoval pri podaní a bola sklamaná, ako vyzerá. Zlaté kučery sa jej priveľmi natriasali a priveľmi dievčenský vlnila bokmi cestou k čiare a na snímkach z profilu sa jej priveľmi natriasali prsia. Odvtedy si zaväzovala vlasy bielou stužkou, nosila tesnejšiu podprsenku, vedome si dávala pozor na pohyby bokov.
V polovici prvej hry vedela, že je zle. Raz tesne minula kolok a dva razy mala koľky tak ďaleko od seba, že sa nedali zraziť jedným úderom. Ale ako rodený atlét vedela, že sa musí sústrediť. Rušilo ju priveľa zbytočností – výraz Gusovej tváre tesne predtým, než ho pán Sam vykopol, to, ako pán Sam vyzeral a správal sa, možnosť, že Gus narobí problémy.
Okrem čistej mechaniky podania a premenlivej geometrie koľkov vypustila všetko z hlavy. Jej družstvo kleslo a prvú hru prehrali o osemdesiat koľkov. V druhej hre začínala ona prvá na jedenástke. Rozhodla sa, že sa prispôsobí dráhe tým, že dá guli vyššiu rýchlosť, ale nesmie stratiť ovládanie záveru spätného rozmachu. Ako guľa letela, zdalo sa jej, že tesne minie koľky, v poslednej chvíli však zmizla v diere a ukážkovo zrazila všetky koľky. Angie sa zvrtla a vysoko vyskakovala, tlieskala a žiarivo sa usmievala na spoluhráčky. Keď spočítala štyri hody, dosiahla dvestojedenásť koľkov v druhej hre, ktorú vyhrali o šesťdesiat koľkov. Tretiu hru vyhrali o štyridsať koľkov, a tým celý zápas. Za ten večer jej vyšiel priemer na stoosemdesiatštyri.
Linda sa musela ponáhľať domov. Štyri zostávajúce spoluhráčky zašli k Erniemu na zvyčajné chlebíčky. Po Almu sa tam zastavil jej chlapec. Jeanie a Stephanie sa usilovali vytiahnuť z Angie, čo sa prihodilo medzi pánom Samom a Gusom Gablom. Angie sa usilovala zakryť svoju podráždenosť. Prečo by mali o tom niečo vedieť? Oni tam len pracujú. Nevedia, čo znamená ozajstná lojálnosť. Len aby mali o čom rozprávať.
Jeanie zviezla Stephanie svojím autom. Angie vyšla s nimi, akoby chcela nasadnúť do svojej malej sivej renaultky a ísť domov, ale len čo odfrčali, vrátila sa späť, šla do telefónnej búdky a vytočila číslo Gusovej kancelárie. Zvonilo to osemkrát, potom desať. Práve keď sa rozhodla, že to nechá zvoniť pätnásťkrát, Gus zdvihol.
„Tu Angie, Gus. Angie Powellová. Predpokladala som, že budeš pracovať.“
„Chceš povedať, že vieš, prečo by som mal pracovať.“
„Tuším to. Okrem iného som ti chcela povedať, že zajtra do tretej by si mal priniesť väčšinu fasciklov.“
„Kto to prevezme?“
„To ti ozaj neviem povedať, Gus.“
„Prisahám, správal sa ako blázon! Nemalo to ani hlavy ani päty. Vyhodiť ma… doslova ma vyhodiť von! Bola si pri tom. Videla si vo svojom živote niečo podobné?“
„Nikdy, Gus. Nikdy, čestné, nie je vo svojej koži, odkedy umrela.“
„To nabetón.“
„Ale časo…
