Zrada (Jo Nesbø)

47/

Ellenina kancelária 7. marec 2000

Ellen sa nepodarilo na nič prísť.

Harry si v jej kancelárii sadol na svoju starú rozheganú stoličku. Zamestnali nového muža, mladého chlapca zo Steinkjerského okrsku. O mesiac má nastúpiť.

„Ani ja nie som veštec,“ povedala, keď videla Harryho sklamanie. „Na raňajšej porade som sa bavila aj s ostatnými, nikto o Princovi nepočul.“

„A čo zbraniari? Oni by mali mať prehľad o pašerákoch zbraní.“

„Harry!“

„Prosím?“

„Ja už pre teba nepracujem.“

„Pre mňa?“

„S tebou, ak chceš. Veď práveže som vždy mala pocit, že robím pre teba, ty zloduch.“

Harry sa odrazil a štyrikrát sa na stoličke otočil. Nikdy sa mu nepodarilo otočiť viackrát. Ellen zagúľala očami.

„Tak dobre, volala som aj na zbrane,“ pokračovala. „Ani oni o Princovi nepočuli. Prečo ti u vás nedajú asistenta?“

„Tá vec nie je prioritou. Meirik ma necháva na pokoji, no najradšej by bol, keby som zisťoval, ako sa neonacisti chystajú narušiť Eid.“

„Jedno z hesiel bolo prostredie fixované na zbrane. Nenapadá mi nijaké iné prostredie ako neonacisti. Prečo nezačneš tam a nezabiješ dve muchy jednou ranou?“

„Myslel som na to.“