29 / Dvadsiaty deň. Slzotvorný plyn
Dážď presakoval cez oblohu a padal na Bergen, ktorý plával v modrom popoludňajšom opare. Čln, ktorý si Harry objednal, kotvil pri móle pod mostom cez Puddelfjord. Harry vystúpil z taxíka a obzeral si starší fínsky motorový čln, dlhý dvadsaťsedem stôp.
„Idem na ryby,“ odpovedal Harry na očakávanú otázku a vytiahol mapu. „Mal by som niečo vedieť, keď sa chystám sem?“
„Na Finnoy?“ spýtal sa muž z požičovne. „Dám vám udicu s olovkom a trojháčikom, no tam nijaké zázraky nečakajte.“
„Uvidíme. Ako sa to štartuje?“
Keď Harry obišiel Nordneset, všimol si totem, strácajúci sa medzi holými stromami parku. Dážď bičoval morskú hladinu. Harry zatlačil páku vedľa kormidla, prova sa zdvihla tak rýchlo, že na okamih stratil rovnováhu. Vyrazil.
Po štvrťhodine potiahol páku naspäť a odbočil k mólu na ostrove Finnoy z tej strany, na ktorú z Raftovej chaty nebol výhľad. Ukotvil loď, vytiahol udicu a chvíľu počúval dážď. Rybárčenie nebolo jeho šálka kávy. Háčik bol ťažký, zachytil sa na dne a Harry vytiahol riasy, ktoré sa namotali okolo silonu, keď ho vyťahoval. Očistil háčik a opäť sa ho pokúsil hodiť do vody, no niečo v navijaku sa zaseklo, takže háčik zostal visieť dvadsať centimetrov od konca udice a nedalo sa ním pohnúť. Harry sa pozrel na hodinky. Ak niekoho vydesilo hučanie motora, už sa zrejme znova upokojil. Musí začať skôr, ako sa zotmie. Odložil udicu, otvoril tašku, vytiahol revolver, vzal škatuľku s nábojmi a vložil ich do zásobníka. Nádoby so slzotvorným plynom si vložil do vreciek a vyskočil na pevninu.
Za päť minút vyšiel na najvyšší bod ľudoprázdneho ostrova a zbehol k osirelým chatkám na druhom brehu. V Raftovej chate sa nesvietilo. Našiel si miesto na skale asi dvadsať metrov od chaty, odkiaľ mal výhľad na všetky dvere aj okná. Dážď mu dávno premočil zelenú maskáčovú bundu. Vytiahol slzotvorný plyn a otvoril vrchnák. O päť sekúnd pružina vyskočí a z dózy začne unikať plyn. Rozbehol sa k chate a hodil ju do okna. Sklo sa rozsypalo. Vrátil sa k skale a vytiahol revolver. Aj v prudkom daždi počul, ako v chate uniká plyn. Videl, ako sa izba farbí dosiva.
Ak je vnútri, nevydrží dlhšie ako zopár sekúnd.
Namieril. Čakal.
Po dvoch minútach sa stále nič nedialo.
Čakal ďalšie dve.
Potom si pripravil druhú nádobu, pribehol k dverám s vytaseným revolverom a stlačil kľučku. Zamknuté. Dvere však boli chatrné. Zaspätkoval a rozbehol sa.
Dvere povolili v pántoch a Harry vletel do chaty. Do očí mu okamžite vnikol plyn. Zadržal dych a prehmatal sa k pivničnému poklopu, odklopil ho, otvoril druhú nádobu a hodil ju dnu. Potom vybehol von. Našiel kaluž vody a klesol na kolená. Z nosa aj z očí mu tieklo, ponoril hlavu, až kým sa mu nos nedotkol dna. Dva razy to zopakoval. Nos aj podnebie ho naďalej pálili, no zrak sa mu rozjasnil. Opäť namieril. Čakal. A čakal.
„Tak poď! Poď už, ty suka!“
Nikto nechodil.
Po štvrťhodine sa z okna prestalo dymiť.
Harry prebehol k domu a kopol do dverí. Odkašľal si a posledný raz nazrel dnu. Hmla a pustatina. Pristávanie na základe údajov z počítačov. Doriti!
Kým kráčal naspäť k lodi, stihlo sa zotmieť. Vedel, že bude mať problém s viditeľnosťou. Uvoľnil lano, vyskočil na loď a položil ruku na štartér. Uvedomil si, že už poldruha dňa nespal, od rána nejedol, je celý premočený a zbytočne letel do prekliateho Bergenu. Ak motor nenaskočí na prvý pokus, trup lode osolí šiestimi tridsaťosemmilimetrovými kúskami olova a prepláva na pevninu. Motor s rachotom naskočil. Harrymu to prišlo takmer ľúto. Chystal sa zatlačiť páku. Vtedy si ju všimol.
Stála rovno pred ním na schodoch, čo viedli do podpalubia. Nonšalantne sa opierala o zábradlie, na čiernych šatách mala natiahnutý sivý pulóver.
„Ruky hore,“ povedala pokojne.
Tie slová zneli tak detinsky, až by uveril, že len žartuje. Presvedčila ho však čiernym revolverom. A ďalšími slovami: „Ak ma neposlúchneš, strelím ti do brucha. Guľka ti zničí nervy v chrbtici a ochromí ťa. Ďalšia guľka pôjde do hlavy. Začnem však br…
