21/
Tvár mal na nepoznanie. Harry rozsvietil. Hľadel na mŕtveho muža.
Pravé ucho mu pribili klincom k parketám, na tvári mal šesť čiernych krvavých kráterov. Harry nepotreboval hľadať vražednú zbraň, visela vo výške jeho hlavy priamo pred ním. Na konci lana preveseného cez drevený trám bola pripevnená tehla, z ktorej trčalo šesť krvavých klincov.
Harry si čupol a zdvihol nevládnu ruku. Muž bol studený, napriek teplu v miestnosti už spozoroval rigor mortis. Aj livor mortis. Nahromadená krv mu sfarbila rameno do bledočervena. Muž bol mŕtvy najmenej dvanásť hodín. Bielu, čerstvo vyžehlenú košeľu mal vyhrnutú, odhalila kožu na bruchu. Zatiaľ nebola zelená, ešte ho nezačali žrať baktérie. Veľká žranica sa začína v bruchu po štyridsiatich ôsmich hodinách.
Mal uvoľnenú kravatu, na sebe čierne oblekové nohavice a vyleštené topánky. Akoby sa práve vracal z pohrebu alebo z práce, kde musí nosiť oblek, uvedomil si Harry.
Chytil telefón. Uvažoval, či zavolá do operačnej centrály, alebo priamo na svoje bývalé oddelenie. Rozhodol sa pre centrálu. Pohľadom skontroloval izbu. Nevidel nijaké stopy vlámania ani fyzického zápasu. Okrem opadanej omietky a mŕtvoly neobjavil nijaké stopy a vedel, že ani vyšetrovatelia na mieste činu nenájdu nič. Nijaké odtlačky prstov, topánok ani DNA. Susedia nič nevideli, nič nezachytili ani bezpečnostné kamery okolitých benzínových púmp, nijaké usvedčujúce telefonáty na Schultzovom čísle. Nič. Prešiel do kuchyne. Našľapoval opatrne, ničoho sa nedotýkal. Na kuchynskom stole ležal tanierik s nedojedeným krajcom chleba s klobásou. Na operadle stoličky viselo prehodené sako patriace k nohaviciam, čo mala mŕtvola oblečené. Harry prehľadal vrecká a našiel štyristo korún, návštevnú kartičku, lístok na vlak a služobný preukaz leteckej spoločnosti.
Tord Schultz. Tvár s profesionálnym úsmevom sa podobala na zvyšky tváre, čo videl v obývačke.
„Operačná centrála.“
„Mám tu mŕtvolu. Adresa…“
Harryho pohľad spočinul na kartičke.
„Áno?“
Niečo mu na nej bolo povedomé.
„Haló?“
Hore bolo napísané POLICAJNÝ OKRSOK OSLO. Pod tým TORD SCHULTZ a dátum. Pred troma dňami navštívil policajnú stanicu. A teraz je mŕtvy.
„Haló?“
Harry položil.
Sadol si.
Premýšľal.
Hodinu a pol prehľadával dom. Potom otrel všetky miesta, ktorých sa mohol dotknúť, a stiahol si z hlavy igelitové vrecko so šnúrkou, čo si uviazal, aby v dome nenechal ani vlas. Všetci vyšetrovatelia a policajti, ktorí sa ocitli na mieste činu, povinne registrovali svoje odtlačky prstov a DNA. Ak tu nechá akúkoľvek stopu, polícia za päť minút zistí, že tu bol. Výsledkom jeho hľadania boli tri vrecká kokaínu a štyri fľašky tekutiny, ktorú odhadol na pašovanú pálenku. Inak presne ako predpokladal – nič.
Vyšiel von, nasadol do auta a vyrazil.
Policajný okrsok Oslo.
Doriti.
* * *
V centre zaparkoval, ale zostal sedieť s pohľadom upretým kamsi do neznáma. Potom vyťukal Beatino číslo.
„Ahoj, Harry.“
„Dve veci. Chcem ťa o niečo poprosiť. A dať ti anonymný tip, že v prípade máte ďalšiu obeť.“
„Práve som sa to dozvedela.“
„Takže to viete?“ prekvapene sa spýtal Harry. „Metóda sa volá žuk. Po rusky to znamená chrobák.“
„O čom to hovoríš?“
„O tehle.“
„O akej tehle?“
Harry zadržal dych. „O čom hovoríš ty?“
„O Gojkovi Tošičovi.“
„To je kto?“
„Chlap, ktorý napadol Olega.“
„Čo je s ním?“
„Našli ho mŕtveho v cele.“
Harry sa zadíval na blížiace sa reflektory auta. „Ako…?“
„Obesil sa.“
„Sám? Ťažko. Zabili aj toho pilota.“
„Čo?“
„Tord Schultz leží v obývačke svojho domu pri letisku.“ Na dve sekundy zavládlo ticho. „Budem informovať operačnú centrálu.“
„Dobre.“
„Čo bolo to druhé?“
„Nerozumiem.“
„Chcel si ma o niečo poprosiť.“
„Ach áno.“ Harry vylovil z vrecka kartičku. „Skontroluj, prosím, knihu návštev na policajnej stanici. Chcem vedieť, koho pred troma dňami navštívil Tord Schultz.“
Opäť ticho.
„Beate.“
„Som tu. Si si istý, že sa chcem do tohto zapliesť?“
„Som si istý, že sa do toho nechceš zapliesť.“
„Choď do pekla.“
Harry položil.
* * *…
