44/ Patrin
Na druhý deň zmizli aj posledné zvyšky dvojdňového snehu. Na raňajšej porade Ivarsson usúdil, že ak majú napredovať v prípade Mäsiar, ďalšia lúpež by im prišla veľmi vhod. Beátin odhad, že jeho útoky sa budú opakovať čoraz častejšie, sa však, žiaľ, nenaplnil. Na prekvapenie všetkých sa nepriama kritika Beate zdanlivo nedotkla. Len mykla plecom a pevným hlasom zopakovala, že je len otázkou času, kedy znova udrie.
V ten istý večer na parkovisko pre múzeom Edvarda Muncha odbočilo policajné auto. Vystúpili z neho štyria muži, dvaja policajti v uniformách a dvaja chlapi v civile. Z diaľky sa zdalo, že muži v civile sa vedú za ruky.
„Je mi ľúto, že musíme dodržiavať bezpečnostné predpisy.“ Harry kývol hlavou smerom k putám. „Inak by som nedostal povolenie.“
Raskol mykol plecom. „Myslím, že ťa tie putá trápia ešte viac ako mňa.“
Sprievod prešiel parkoviskom k futbalovému ihrisku a karavanom. Harry policajtom naznačil, aby počkali vonku, a s Raskolom vstúpil dnu.
Simon na nich už čakal. Vytiahol fľašu kalvadosu a tri poháriky. Harry zavrtel hlavou, sňal si putá a usadil sa na pohovku.
„Zvláštne byť naspäť, však?“ spýtal sa Harry.
Raskol neodpovedal. Harry čakal, kým si pozorne prezrie celú miestnosť. Všimol si, ako sa pohľadom pristavil na fotografii oboch bratov a ústa sa mu skrivili v jemnej grimase.
„Sľúbil som, že budeme vo väznici o dvanástej, takže prejdime k veci,“ začal Harry. „Annu nezabil Alf Gunnerud.“
Simon sa pozrel na Raskola, ktorý uprene hľadel na Harryho.
„A ani Arne Albu.“
V náhlom tichu sa zdalo, akoby hluk áut z cesty zosilnel. Chýbal Raskolovi, keď si líhal spať vo väzenskej cele? Chýbal mu hlas z druhej postele, pach, zvuk bratových pravidelných výdychov? Harry sa obrátil k Simonovi: „Môžeš nás na chvíľu nechať osamote?“
Simon sa pozrel na Raskola, ktorý krátko prikývol. Zatvoril za sebou dvere. Harry zopäl ruky a zdvihol zrak. Raskolove oči sa leskli, akoby mal teplotu.
„Už si to vedel, však?“ potichu sa spýtal Harry.
Raskol zaťal päste. Končeky prstov mu zbeleli.
„Možno aj Anna čítala Sun-c’,“ pokračoval Harry. „A vedela, že základný princíp umenia viesť vojnu je podvod. Aj tak mi dala riešenie, len mne sa nepodarilo kód rozlúštiť. Cé, mriežka, em a en. Dokonca mi aj naznačila, že sietnica obracia veci tak, že vidíme zrkadlový obraz reality.“
Raskol privrel oči. Zdalo sa, že sa modlí. „Jej matka bola krásna a šibnutá zároveň,“ zašepkal. „Anna zdedila oboje.“
„Vidím, že si už dávno ten anagram rozlúštil,“ prikývol Harry. „Jej podpis bol C s krížikom, symbol tónu cis. Potom M a N. Ak to prečítaš nahlas, vyjde ti CIS-EM-EN. Ak odzadu, NE-MESIC. Nemezis. Bohyňa pomsty. Veď presne to mi povedala. Jej majstrovské dielo. Svet si ju mal podľa neho zapamätať.“ Harry sa necítil ako víťaz. Len sucho konštatoval fakty. A mal pocit, že tesný karavan okolo nich sa ešte o kúsok zmenšil.
„Povedz mi všetko,“ zašepkal Raskol.
„Zvyšok si domyslíš.“
„Hovor!“ zrúkol.
Harry sa pozrel na okrúhle okienko pokryté námrazou. Pripomenulo mu vesmírnu loď. Zrazu cítil, že ak námrazu zoškrabe, zistí, že sa vznášajú vo vesmíre ako dvaja osamelí kozmonauti v hmlovine Konská hlava na palube lietajúceho karavanu. Neznelo to o nič neuveriteľnejšie než to, čo sa práve chystal povedať.
