Bohyňa pomsty (Jo Nesbø)

11/ Ilúzia

Premietam si prvé video. Keď prechádzam obrázok za obrázkom, zachytím aj okamih výstrelu. Čiastočky pušného prachu, ktoré sa ešte nepremenili na čistú energiu, sú ako žiarivý meteor, ktorý sleduje veľkú kométu až do atmosféry, kde zhorí, zatiaľ čo kométa nerušene napreduje ďalej. A nikto tomu nezabráni, lebo táto dráha je určená už milióny rokov, skôr než sa zrodilo ľudstvo, city, nenávisť aj milosrdnosť. Guľka vnikne do lebky; pretne tok myšlienok, sny obráti naruby. A v jadre lebky sa ozýva posledný reflex, ktorým je nervový impulz z centra bolesti, posledné zúfalé SOS, než všetko zmĺkne. Kliknem na druhý záznam. Kým počítač pracuje a hľadá správny film na internete, hľadím z okna. Hviezdy na oblohe – každú z nich vnímam ako dôkaz nezvratnosti osudu. Nedávajú zmysel, sú povznesené nad všetku logiku aj súvislosti. A preto sú také krásne.

A už je pripravené aj druhé video. Stlačím play. Play a play. Ako putovné divadlo, ktoré ponúka rovnaké predstavenie, len na inom mieste. Rovnaké repliky a pohyby; rovnaký kostým, rovnaká scénografia. Len štatisti sú iní. A záverečná scéna. Dnes večer nedávali tragédiu.

Som spokojný sám so sebou. Našiel som charakter, ktorý chcem hrať – chladný, profesionálny antagonista, ktorý presne vie, čo chce, a zabíja, keď musí. Nikto sa nepokúša naťahovať čas, po Bogstadveien sa na to nikto neodváži. A preto som tie dve minúty bohom. Tých stodvadsať sekúnd venujem sám sebe. Ilúzia funguje. Hrubé šaty pod kostýmom, dvojité vložky v topánkach, farebné kontaktné šošovky a nacvičené pohyby.

Odlogujem sa a v izbe sa zotmie. Zvonku ku mne prichádza len vzdialený hukot mesta. Dnes som stretol Princa. Zvláštny človek, dáva mi ambivalentný pocit kulíka – vtáčika, ktorý sa živí tým, že krokodílovi čistí papuľu. Povedal mi, že má všetko pod kontrolou, že fízli nenašli nijaké stopy. Dostal svoj podiel a ja som dostal tú židácku pištoľ, ktorú mi sľúbil.

Možno by som sa mal tešiť, no už nikdy nebudem dokonale šťastný.

Potom zavolám z telefónnej búdky na políciu, no nechcú mi prezradiť nič, kým im nepoviem, že som príbuzný. Vraj to bolo samovražda, Anna sa zastrelila. Vyšetrovanie je ukončené. Ledva som stihol položiť, aby nepočuli môj výbuch smiechu.