13
Frank Sellers zavolal z auta vysielačkou dispečing na policajnom riaditeľstve a jeho prostredníctvom sa dozvedel adresu Jarvisa C. Archera.
Archer podľa toho býval v modernej obytnej štvrti a dom mal navrhnutý tak, aby sa v ňom pohodlne bývalo. Samé sklo a veľké posuvné obloky, riešenie naznačovalo, že každý centimeter obytnej plochy je využitý.
V dome sa svietilo.
„Poďte, štuplík, teraz sa musíte blysnúť,“ vyzval ma Sellers. „Ale ak mi to nevyjde, nech vás boh chráni.“ Vyšli sme hore schodmi a zacengali sme.
Otvorila nám približne tridsaťročná, strhujúco krásna žena. Mala veľké oči, jamôčky na lícach, plné pery a dlhé mihalnice.
Podľa oblečenia mienila večer stráviť doma, mala na sebe priliehavé čierne zamatové nohavice pod kolená, ktoré zdôrazňovali jej krivky, zlatom pretkávanú blúzku, zlaté topánky s vysokým podpätkom a dlhé exotické náušnice, ktoré jej pri každom pohybe pohladkali hrdlo.
„Prosím?“ spýtala sa veľmi pokojne a sebaisto, keď zastala v otvorených dverách.
Sellers sa predstavil: „Polícia, madam. Chceme sa zhovárať s Jarvisom C. Archerom. Býva tu?“
„Áno.“
„Je doma?“
„Áno.“
„Vy ste pani Archerová?“
Usmiala sa a jamôčky na lícach sa prehĺbili.
„Som.“
„Výborne, dovoľte, čosi vám poviem,“ spustil Sellers, vytiahol z úst rozžutú cigaru a osobitne zdôrazňujúc každé slovo, bodol ňou do vzduchu ako ukazovákom. „Keď dakto zacengá za tmy, jakživ neotvárajte dvere a nestojte v nich. Dajte si na dvere bezpečnostnú retiazku a otvorte iba, pokiaľ siaha, zistite, kto cengá a čo chce, a ak vám povie, že má ťažkosti s autom a chce si od vás zatelefonovať, vyžiadajte si číslo, ktoré chce zavolať, a povedzte, že mu to vybavíte. Potom zatvorte dvere a kým budete telefonovať, nechajte ho stáť tam.“ Pani Archerová sa zasmiala: „Zrejme by som nemala byť taká smelá ale to nie je celkom výstižné slovo hádam by som nemala byť taká ľahkomyseľná. Poďte ďalej. Vraveli ste, že ste od polície?“
„Tu je môj preukaz,“ Sellers roztvoril koženú náprsnú tašku, ktorú vybral z vrecka. „Seržant Frank Sellers. A toto je súkromný detektív Donald Lam.“
„Tadiaľto, prosím.“
Zaviedla nás malou vstupnou halou do pohodlne zariadenej obývacej izby, v ktorej stál veľký televízor, gramofónová súprava hifi a pohodlné kreslá, na hracom stolíku ležali dva balíčky karát.
Archer pozeral televíziu. Zrejme nás nepočul vojsť.
„Miláčik, akísi páni sa chcú s tebou zhovárať,“ oznámila pani.
Archer prekvapene mykol hlavou a keď ma zazrel, hrozivo sa zamračil, vyskočil a vyhŕkol: „Dočerta, Lam!“ Sellers podišiel k nemu, vytiahol ošúchanú koženú náprsnú tašku s policajnou hviezdou a preukazom.
„Polícia. Som seržant Frank Sellers,“ predstavil sa. „Chceme si s vami pohovoriť.“
„Nech sa páči, hovorte,“ podráždene povedal Archer. „Nemohlo to počkať dozajtra?“
„Nie.“
„Tak dobre, o čo ide?“
Sellers významne pozrel na pani Archerovú a zakašľal.
„Len hovorte,“ vyzval ho Archer. „Nemám pred manželkou nijaké tajnosti.“
„Je to pomerne osobná záležitosť,“ podotkol Sellers. „Mysleli sme, že azda…“
„Nič také si nemyslite. Vybavme to čím prv. Pozerám zaujímavú reláciu, a pokiaľ viem, nemôžem polícii poskytnúť o nijakej záležitosti nijakú hodnotnú informáciu.“
„Tak počujte, ak skúšate blufovať, ja vám to zatrhnem,“ ohradil sa Sellers. „Nenaparujte sa, lebo keď všetko vysypem, asi budete náramne vyskakovať.“
„Už som vám povedal, hovorte,“ odsekol Archer.
„Výborne,“ prikývol Sellers. „Poverili ste tuto Donalda Lama a jeho partnerku Berthu Coolovú, aby dozerali na slečnu, ktorá bola sekretárkou vo vašej kancelárii.“
„A čo na tom?“
„Povedali ste im, že jej majú robiť osobných strážcov, že ju chcete chrániť.“
„Správne.“
Pani Archerová sa usmiala na Sellersa i jamôčkami na lícach. „Viem všetko, seržant,“ ubezpečila ho.
Sellers sa zatváril prekvapene.
„Tak dobre, pokračujem,“ privolil Sellers. „Tá slečna dostávala poštou anonymné vyhrážky, listy pozliepané zo slov vystrihnutých z novín. A voľakto jej vytrvalo telefonoval. Keď zdvihla slúchadlo a o…
